História lyží začína v dobe kamennej. Jaskynné maľby a historické artefakty dokazujú, že stopári a lovci sobov a losov používali lyže už pred cca 5000 rokmi. Išlo predovšetkým o ľudí žijúcich v oblasti stredoázijského regiónu Altaj, dnešnej Škandinávie či severozápadnej časti Ruska. Prvé lyže slúžili svojim majiteľom pri love losov a sobov - to si dnes dokáže predstaviť naozaj málokto. Lyže, fakticky drevené dosky pokryté kožušinou slúžiacou ako dnešné moderné tulenie pásy, im výrazne uľahčovali pohyb po snehu.
Pri zjazdoch z kopcov používali jednu dlhú palicu, ktorú držali za sebou na strane, do ktorej chceli zatočiť. Brzdilo sa vytočením a zaborením piet do snehu, pričom nohy (chodidlá) boli k lyžiam prichytené koženým remienkom. V období stredoveku využívali lyže predovšetkým škandinávski lovci, poľnohospodári a tiež armáda, ktorá na nich súťažila a cvičila.
Vývoj lyží v 18. a 19. storočí
História lyží zaznamenala významné momenty začiatkom 18. storočia, kedy rezbári v nórskej provincii Telemark začali vyrábať vyklenuté lyže - klenuli sa smerom do stredu, aby rovnomerne rozložili hmotnosť lyžiara po celej dĺžke lyže. Predtým museli byť lyže hrubé, aby sa vôbec mohli ako-tak kĺzať bez toho, že by sa pod váhou lyžiara zaborili do snehu. Ďalší revolučný počin má na svedomí Sondre Norheim, ktorý predviedol lyže Telemark s vykrojením. To zúžilo lyžu v mieste pod lyžiarovou nohou, zatiaľ čo špica a koniec lyže zostali širšie.
Na jazdné vlastnosti mala táto úprava podobný efekt ako stúpacia komora - lyže sa pri zatáčaní nešmýkali, ale hranili a lepšie držali stopu aj v zákrutách. Norheim takisto spopularizoval typ viazania, ktoré držalo pätu pevne nad lyžou, a bol priekopníkom lyžovania ako takého. Vo svojom čase kombinoval zjazdové lyžovanie so slalomom a skokmi na lyžiach, pričom všetky disciplíny ovládal majstrovsky.
Takmer celé 19. storočie sa lyže v Európe vyrábali zo silného a pružného jaseňa, až kým v Nórsku nezačali používať biely orech (písal sa rok 1882). Tvrdé drevo dovážané z americkej Louisiany umožňovalo výrobu tenšej a pružnejšej lyže s dostatočnou pevnosťou, ktorá mala pomerne stabilné vlastnosti. Čoskoro došlo aj na prvé dvojvrstvové lyže - vyrobil ich H. M. Christiansen v roku 1893 v Nórsku.
Prečítajte si tiež: Alpské lyžovanie žien v Rakúsku
Základ tvoril jaseň alebo biely orech v kombinácii s drevom zo smreka alebo lipy. Lepidlá však neboli v tej dobe veľmi kvalitné a lyže sa pomerne rýchlo ničili. To sa zmenilo po takmer 30 rokoch, kedy prišli na trh dokonca trojvrstvové a oveľa odolnejšie lyže (v Európe pod značkou Splitkein). V 20tych rokoch 19. storočia prichádza ku slovu použitie oceľových hrán (nápad Rudolpha Lettnera), vďaka ktorým mali lyže lepší záber na tvrdom snehu. Hrany sa však museli na lyže naskrutkovať a mali tendenciu uvoľňovať sa, preto lyžiari nosili so sebou aj skrutkovač, lepidlo a náhradné diely. V rovnakom desaťročí prišlo na svet aj viazanie Kandahar s pružinou, ktorá držala pätu na svojom mieste.
Modernizácia lyží a popularizácia lyžovania
Dlhé, ťažké a neohrabané lyže z dreva postupne (zhruba od 40tych rokov minulého storočia) nahrádzali lyže z laminovaného kovu, v čom mala prsty firma Head. Tá lyžovanie fakticky masovo spopularizovala, pretože jazdiť na ľahších a vo všetkých smeroch modernejších lyžiach už mohol doslova každý (postupne sa začali na trh dostávať aj prvé lyže pre deti). Lyže, respektíve lyžovanie ako také behom rokov celkom prirodzene menilo svoj status a z vyložene praktickej záležitosti sa postupne stala obľúbená športová aktivita.
Začiatky športového lyžovania sa spájajú s lyžiarskymi pretekmi v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843 a mali charakter novodobých lyžiarskych pretekov. Onedlho sa svet dočkal vzniku prvých lyžiarskych klubov (v roku 1861, respektíve 1877 opäť v Nórsku) a prvej školy lyžovania (80te a 90te roky 19. storočia). K najstarším známym pretekom patria tie v Holmenkolene, ktoré sa od roku 1892 usporadúvajú prakticky dodnes.
Mimo územia Škandinávie sa prvé preteky v lyžovaní konali v roku 1893 v Rakúsku a Čechách (na Kozinci pri Jilemnici). Na Slovensku sa pionierske časy lyžovania spájajú s menom Mikuláša Szontága a Kristiána Krafta Hohenlohe, ktorý koncom 19. storočia objednal lyže z Nórska pre svoje služobníctvo. V rovnakom období sa konali aj prvé lyžiarske preteky u nás - vo februári 1899 pretekári „bežali“ na lyžiach zo Štrby cez Štrbské Pleso do Veľkého Slavkova. Najstarším pravidelne organizovaným pretekom na Slovensku je však Biela Stopa. Pilotný ročník sa konal v roku 1974, pričom na štart sa postavili len muži a priami účastníci SNP. Začínalo sa na Krahuliach a končilo v obci Laskomerské.
Janka Gantnerová-Šoltýsová a jej prínos
Janka Gantnerová, za slobodna Šoltýsová, ovládla ako prvá žena z Východného bloku preteky Svetového pohára v alpskom lyžovaní, keď v roku 1980 zvíťazila v zjazde v rakúskom Altenmarkte. Rodáčka z Kežmarku štartovala v zjazdovom lyžovaní trikrát na ZOH (Innsbruck 1976, Lake Placid 1980, Sarajevo 1984), bola juniorskou majsterkou Európy i víťazkou svetovej zimnej univerziády.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť alpského lyžovania
Len 21-ročná ste ako prvá žena z Východného bloku dosiahli historické víťazstvo v pretekoch Svetového pohára. Sedemnásteho decembra 1980 ste v zjazde v rakúskom Altenmarkte o osem stotín predstihli Švajčiarku Doris de Agostiniovú. Pozerám sa na to tak ako v minulosti. Je to fantastický výsledok a som rada, že sa mi to podarilo.
Preteky Svetového pohára som vyhrala už nie ako neznámy športovec z Východného bloku, ktorý tam prišiel. Bola som pretekárka Československa, ktorá už bola zaradená v prvej žrebovanej skupine. Mala som už výsledky z predošlej sezóny, takže to nebola náhoda. Dalo sa to očakávať. Moja kariéra bola turbulentná, raz hore a raz dole. Bola popretkávaná ťažkými zraneniami.
V tom čase to nebolo také jednoduché, predsa len v roku 1981 ešte neboli možnosti medicíny na takej úrovni ako dnes. Pred 89. rokom sme patrili do bloku socialistických krajín, v ktorých boli šport, kultúra a rôzne iné veci z tretieho sektora určitou formou prestíže. Prejavovala sa v tom reprezentácia režimu. Išlo však len o vybrané športy. Zjazdové lyžovanie, v zahraničí nazývané alpské lyžovanie, nepatrilo medzi priority štátu. Vyplývalo to už z názvu. Napriek tomu sa nám zjazdové lyžovanie podarilo dostať do popredia.
Podmienky sa určite zlepšujú. Je to tým, že dnes sa dá ísť kedykoľvek do zahraničia. Keď sa v lete u nás nedá lyžovať, tak je pre nás sneh dostupný v iných krajinách. Na druhej strane je dnes možno až príliš veľa možností, ktorým smerom sa môžu deti uberať. Je veľmi ťažké ich po žiackom veku udržať v juniorskej kategórii.
Po vás sa zo Sloveniek na svetovej úrovni výraznejšie presadila až Veronika Velez Zuzulová. Aký je z vášho pohľadu jej najväčší prínos pre slovenské lyžovanie? Veronika nastupovala po silnej generácii. Pripravovala sa však už v novodobých podmienkach, pričom otec bol zároveň aj jej trénerom. Musíme rovno povedať, že Veronika bola neskutočný talent. Mala výbornú dynamiku a super predpoklady na to, aby mohla byť vo svetovej špičke. Aktuálne tu máme Petru Vlhovú. Čo by podľa vás mohla dokázať? Peťa je ako športovec veľmi telesne zdatná, veľký ,dríč´. Najviac sa mi na nej páči, že sa nevyčerpáva v žabomyších vojnách. Pri tých danostiach, ktoré má, je dôležitá psychika.
Prečítajte si tiež: Najúspešnejší lyžiari
Naozaj tam vznikla veľká diera a vidieť to môžeme už na podujatiach v žiackych kategóriách. Predtým sa tieto pretekárky umiesťovali na popredných miestach v medzinárodných súťažiach. Je naozaj ťažké „vypiplať“ športovcov, akými sú aktuálne Peťa či Žampovci. Už koncom októbra sa začala nová sezóna, ktorá po odchode fenomenálneho Marcela Hirschera nemá svojho kráľa. Kto by ho mohol z mužov nahradiť? Dá sa povedať, že v každej disciplíne sa dokázal presadiť. Vedel zajazdiť aj super-G. Nakoniec sa naučil taktiež paralelné slalomy, ktoré nemal veľmi rád.
Slovenský rekord v rýchlostnom zjazde
160,79 km/h namerala oficiálna časomiera lyžiarovi Michalovi Bekešovi zo Ždiaru, ktorý sa pokúsil na najvyššie položenej zjazdovke v Lomnickom sedle vytvoriť prvý slovenský rekord v rýchlostnom zjazde. Na najstrmšej a najvyššie položenej zjazdovke na Slovensku v Lomnickom sedle bol v piatok 20. marca oficiálne zmeraný rýchlostný rekord 160,79 km/h vytvorený na 2,17 m dlhých downhillových lyžiach.
„Pre mňa je to adrenalín a pocit, že si tú rýchlosť viem maximálne užiť. Čím väčší extrém, tým viac si posúvam hranice a prekonávam limity. Možno sa raz dostanem aj nad hranicu 200 km/h. Zjazdovka bola v perfektnom stave. Podmienky boli viac ako ideálne,“ uviedol Michal Bekeš. Príprava spočívala v kondičnom tréningu. Tento extrémny lyžiarsky zjazd si vyžaduje vynikajúce znalosti lyžovania. Rýchlostný zjazd je bezpečný ako zjazdové lyžovanie. Zranenia sú minimálne, ak je trať rovná ako platňa, bez nerovností.
Speed ski je oficiálna športová disciplína pod hlavičkou Medzinárodnej lyžiarskej federácie FIS. Rýchlostný zjazd z prudkých kopcov priamo dole „šusom“ sa delí na dve základné kategórie: S-1 (speed one) - vrcholná kategória so špeciálnymi aerodynamickým výstrojom a SDH (speed downhill) - vybavenie lyžiara je štandardné. Svetový rekord kategórii SDH je 210,770 km/h. Každoročne sa jazdí séria pretekov v rámci Svetového pohára a raz za dva roky aj Majstrovstvá sveta v Speed ski. Rekordérom v rýchlostnom Speed ski zjazde S-1 je Talian Simone Origone s rýchlosťou 252,454 km/h (marec 2014).
Bormio 3000 Bikepark Downhill
Bormio 3000 Bikepark Downhill je populárne centrum pre horskú cyklistiku a zimné športy, nachádzajúce sa v srdci talianskych Álp, v regióne Lombardia. Ponúka adrenalínové zjazdové trate, panoramatické výhľady a je súčasťou rozsiahleho lyžiarskeho areálu Bormio. Oblasť Bormia má dlhú históriu siahajúcu až do rímskych čias, kedy bola známa pre svoje termálne pramene. Počas stredoveku bola strategickým bodom na obchodných cestách cez Alpy.
Moderná história Bormia ako turistického centra sa začala rozvíjať v 19. a 20. storočí, najmä s príchodom zimných športov. Lyžiarsky areál Bormio 3000, pomenovaný podľa nadmorskej výšky Cima Bianca (takmer 3000 m n. m.), sa stal významným strediskom pre lyžovanie a neskôr aj pre horskú cyklistiku, hostiacim aj medzinárodné súťaže.
Bormio 3000 sa nachádza vo vysokohorskom prostredí talianskych Álp, v blízkosti Národného parku Stelvio, jedného z najväčších chránených území v Európe. Krajina je charakteristická majestátnymi štítmi, ľadovcami, rozsiahlymi alpínskymi lúkami a ihličnatými lesmi v nižších polohách. Oblasť je domovom bohatej fauny a flóry, vrátane kamzíkov, svišťov, orlov a vzácnych alpínskych rastlín. Z miesta sú nádherné panoramatické výhľady na okolité doliny a horské masívy.
Miestna kuchyňa regiónu Valtellina je robustná a odráža alpské prostredie. Medzi typické jedlá patrí Pizzoccheri (hrubé pohánkové cestoviny podávané s kapustou, zemiakmi, syrom Bitto a maslom so šalviou), Bresaola della Valtellina (jemná, vzduchom sušená hovädzia šunka), Sciatt (malé chrumkavé pohánkové placky plnené roztopeným syrom Casera).
Región je známy aj svojimi červenými vínami, najmä Valtellina Superiore a Sforzato di Valtellina, vyrábanými z hrozna Nebbiolo. Medzi sladkosti patria rôzne koláče a pečivo, často s jablkami alebo lesným ovocím.
Tipy pre návštevníkov
- Pre horskú cyklistiku alebo turistiku vo vysokých nadmorských výškach je nevyhnutné vhodné oblečenie a výbava, vrátane prilby, chráničov a vrstveného oblečenia kvôli premenlivému počasiu.
- Počasie v Alpách sa môže rýchlo meniť. Vždy si skontrolujte predpoveď pred výjazdom.
- Využite lanovky na Bormio 3000 pre ľahký prístup k bikeparku a turistickým trasám. Zistite si otváracie hodiny a ceny lístkov.
- Pri fyzickej aktivite vo vysokých nadmorských výškach je dôležitá dostatočná hydratácia a energeticky bohatá strava.
- Dodržiavajte pravidlá bikeparku a turistických chodníkov. Informujte sa o náročnosti trás.
- Po dni plnom aktivít si doprajte relax v termálnych kúpeľoch Bormio Terme alebo Bagni Vecchi/Nuovi.
Atrakcie v okolí
- Bormio Terme (moderné termálne kúpele)
- Bagni Vecchi a Bagni Nuovi (historické termálne kúpele)
- Passo dello Stelvio (Stelvio Pass - horský priesmyk s panoramatickými výhľadmi)
- Národný park Stelvio (rozsiahly národný park pre turistiku a pozorovanie zveri)
- Livigno (bezcolná zóna a lyžiarske stredisko)
- Santa Caterina Valfurva (lyžiarske stredisko a turistické východisko)
- Forte di Oga (historická pevnosť z prvej svetovej vojny)
Možnosti ubytovania
- Moderný hotel v centre Bormia s wellness. (4,0 km)
- Apartmány s kuchynkou, vhodné pre rodiny. (3,5 km)
- Kemp pre stany a karavany v Valdisotto, s dobrou dostupnosťou k Bormiu. (7,0 km)
- Farmárske ubytovanie s miestnou kuchyňou. (5,0 km)
Informácie o „wild camping“ (kempovanie v prírode):
V Taliansku je vo všeobecnosti divoké kempovanie a bivakovanie mimo vyznačených oblastí zakázané, najmä v národných parkoch a chránených územiach, ako je Národný park Stelvio.
- Divoké kempovanie (rozloženie stanu na viac nocí) je zakázané.
- Bivakovanie (jedna noc, postavenie stanu za súmraku a zbalenie za úsvitu) je tolerované nad 2500 metrov n. m. v odľahlých oblastiach, pokiaľ nie je výslovne zakázané miestnymi predpismi alebo v chránených územiach.
- V Národnom parku Stelvio je bivakovanie prísne regulované a vo väčšine oblastí zakázané.
Možné sankcie a riziká
Pokuty, ktoré sa môžu líšiť v závislosti od obce a závažnosti porušenia (môžu dosiahnuť stovky eur). Odstránenie z miesta a prípadné konfiškácia vybavenia.
Rizika: Náhle zmeny počasia vo vysokohorskom prostredí (búrky, pokles teplôt). Stret s divokou zverou (medvede, vlci v odľahlejších častiach parku). Nedostatok pitnej vody a sanitárnych zariadení. Riziko lavín v zimných mesiacoch.