Lyžovanie ako forma transportu je ľudstvu známa už viac ako 6-tisíc rokov. Športové a rekreačné lyžovanie však má menej než dvesto rokov.
Napríklad, ešte približne 80 rokov dozadu, by Petra Vlhová nemohla súťažiť na svetovej úrovni, nie to sa rovno stať slovenským fenoménom. Poďme sa pozrieť na to, aká bola história Svetového pohára a alpského lyžovania ako športu.
Začiatky a vývoj alpského lyžovania
Lyžovanie ako šport je pomerne nedávne, avšak ako forma transportu bolo známe už aspoň 6-tisíc rokov dozadu. Prvé lokálne preteky sa však diali až približne v roku 1850, v okolí dnešného Osla.
Korene tohto športu siahajú do nórskeho Osla, kde sa v roku 1850 konali prvé preteky v zjazde. Prvýkrát sa z disciplín alpského lyžovania dostala do olympijského programu kombinácia (Ga-Pa 1936), postupne sa pripojili zjazd a slalom (St.
Samotná federácia a iné celosvetové preteky sme videli už na začiatku minulého storočia. FIS bola založená v roku 1910, spojením 22 delegátov z 10 krajín. Začiatky boli ťažké, ale v roku 1924 nedobudili svoje súčasné meno a 14 členských krajín sa takto predstavilo na vôbec prvej zimnej olympiáde vo Francúzskom Chamonix.
Prečítajte si tiež: Alpské lyžovanie žien v Rakúsku
Ženy to však v lyžovaní nemali ľahké. Pokým prvé súťaže začali už v roku 1924, trvalo až do roku 1936, kedy sa ženské alpské lyžovanie stalo súčasťou olympijských hier.
Do začiatku svetového pohára, boli najväčšou celosvetovou súťažou majstrovstvá sveta FIS, ktoré sa od roku 1931 dodnes konajú každý druhý rok, a aj naša Petra Vlhová v nich pravidelne získava medaily.
Dnes sa súťaží v 4 disciplínach, slalom, obrovský slalom, super G a zjazd. Super G sa však objavilo až v roku 1982. Aj súčasný bodový systém, pri ktorom sa body pripisujú prvým tridsiatim pretekárom, má len zhruba tridsať rokov.
Také boli počiatky celosvetových súťaži pod záštitou FIS. Ako je to však so samotným športom?
Svetový pohár v alpskom lyžovaní
Svetový pohár, ako ho poznáme dnes, mal svoje počiatky v roku 1966, keď sa spojilo pár pretekárov a expertov z Francúzku a USA. Po zimnej olympiáde, je považovaný za druhú najdôležitejšiu súťaž v lyžovaní.
Prečítajte si tiež: História a súčasnosť alpského lyžovania
Pre mnohých je dokonca dôležitejší než samotná olympiáda. Jednoznačne je však považovaný za prestížnejší ako svetové majstrovstvá, a to najmä preto, že na rozdiel od pár dní, si Svetový pohár od pretekárov vyžaduje výbornú formu v rôznych disciplínach a počas celej sezóny.
Ešte nás čaká mnoho podujatí a nič nie je rozhodnuté, a aj vy sa môžete zapojiť. Súčasná sezóna svetového pohára FIS je už dávno za polovicou. Akcia nás čaká ešte do 24. Marca, avšak túto sezónu už neuvidíme našu reprezentantku Petru Vlhovú. Od popredných priečok ju oddelilo zranenie, ktoré utrpela v Jasnej, a ktoré ju vyradilo po zvyšok sezóny. Tým uvoľnila prvé dve priečky pre favorizovanú Mikaelu Shiffrinovú a Švajčiarku Laru Gut-Behrami.
Disciplíny alpského lyžovania
Alpské lyžovanie je založené na šiestich disciplínach, ktoré sú delené na dve oficiálne kategórie. Technické disciplíny patria slalom a obrovský slalom, keďže sú točivejšie a ešte viac zamerané na techniku. Rýchlostnými disciplínami sú Super-G a zjazd, pri ktorých lyžiari naberajú neuveriteľné rýchlosti.
Slalom a obrovský slalom
V slalome a obrovskom slalome sa súťaží v dvoch kolách, v ktorých sa jednotlivé časy sčítavajú. Časov z oboch kôl je najnižší. kola sa dostáva len 30 najlepších lyžiarov prvého kola. nasledujúcich lyžiarov otočené, teda ten, kto skončil na 30. trať, a naopak, víťaz prvého kola sa spúšťa na trať ako posledný.
ktorí sa dostávajú na trať medzi prvými, majú výhodu, keďže trať ešte nie je vyjazdená. pomedzi nohy; alebo následné vylúčenie, ak čas lyžiara nespĺňa požadovanú hranicu. osem metrov (obrovský slalom).
Prečítajte si tiež: Najúspešnejší lyžiari
odlíšiť rozdiely pasáží. Medzičasy často napovedajú aj o výkone lyžiara a možnom výsledku v cieli. Ako bolo vyššie spomenuté, tieto disciplíny sa sústreďujú nielen na rýchlosť, ale aj techniku.
Super-G a zjazd
V zjazde a super G sa rozhoduje v jednej jazde. Hlavným cieľom počas jazdy je dosiahnutie najvyššej možnej rýchlosti, ktorá rozhoduje o víťazovi. Oproti technickým disciplínam sú rozdiely v rozostupoch obrovské. na 400 až 600 metrov (ženy) alebo 400 až 650 metrov (muži). dosiahnuteľná rýchlosť sa pohybuje okolo 130km/h. disciplín, jazdí sa len jedno kolo. Dôvody vylúčenia sú rovnaké, ako pre technické disciplíny.
sezóny tzv. získavajú tí najlepší ,,Veľký krištáľový glóbus". Okrem špeciálnych udalostí sa majstrovstvá sveta konajú pravidelne každý rok a taktiež spadajú pod federáciu FIS.
Úspechy slovenských lyžiarok
Slovenské olympijské a športové múzeum pripravilo v spolupráci s Komisiou SOŠV pre ženy a šport ako poctu všetkým ženám, ktoré sa zaslúžili o rozvoj zjazdového lyžovania na Slovensku výstavu „Ženy v slovenskom lyžovaní“.
Po úspešných 70. rokoch sa aj nová generácia lyžiarok zo Slovenska dokázala presadiť na medzinárodnej scéne. Medzi najlepšie patrili sestry Medzihradské alebo Ľudmila Milanová. Veľké úspechy dosiahla bezpochyby aj Veronika Velez-Zuzulová. Aj jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti.
Významné slovenské lyžiarky
- Elena Medzihradská: Špecializovala sa predovšetkým na slalom a obrovský slalom.
- Lucia Medzihradská: V roku 1986 sa stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome a kombinácii.
- Ľudmila Milanová: Všestranná zjazdárka, ktorá štartovala na ZOH v Calgary 1988 aj na ZOH v Albertville 1992 vo všetkých zjazdových disciplínach.
- Veronika Velez-Zuzulová: Už ako 14-ročná vyhrala obrovský slalom na Trofeu Topolino, neoficiálnych žiackych majstrovstvách sveta. Na svoj prvý triumf v SP čakala do 29. decembra 2012, keď vyhrala slalom v rakúskom Semmeringu.
- Petra Vlhová: Jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti. Svoje prvé víťazstvo vo Svetovom pohári získala 13. decembra 2015 vo švédskom Aare v slalome.
Petra Vlhová a jej prínos
Jej nástupkyňa Petra Vlhová prináša slovenským športovým fanúšikom množstvo radosti. Vo februári 2011 sa vo švajčiarskej Crans Montane stala juniorskou majsterkou sveta v obrovskom slalome v kategórii do 18 rokov. V januári 2012 sa v rakúskom Innsbrucku stala víťazkou slalomu na zimných olympijských hrách mládeže. Pri svojej premiére vo Svetovom pohári zaznamenala veľký úspech, keď v slalome v rakúskom Semmeringu skončila na výbornom 11. mieste. Vo februári 2014 sa na domácom svahu v Jasnej stala juniorskou majsterkou sveta v slalome. Svoje prvé víťazstvo vo Svetovom pohári získala 13. decembra 2015 vo švédskom Aare v slalome. Na majstrovstvách sveta 2019 získala prvú individuálnu medailu pre Slovensko, keď vo švédskom Aare skončila druhá v alpskej kombinácii. 14. februára 2019 zvíťazila v obrovskom slalome a stala sa tak prvou slovenskou majsterkou sveta v tejto disciplíne. O dva dni ešte získala bronz v slalome. V roku 2019 skončila v celkových výsledkoch Svetového pohára na druhom mieste v slalome, obrovskom slalome aj v celkovom hodnotení. V sezóne 2019/2020 obsadila tretie miesto v celkovom poradí Svetového pohára a ako prvá slovenská lyžiarka v histórii si vybojovala malé glóbusy, keď triumfovala v klasifikácii slalomu aj paralelných disciplín a bola druhá v obrovskom slalome.