Andrej Barčík, významný predstaviteľ neskorej moderny, sa narodil 20. novembra 1928 v Závodí pri Žiline a zomrel 6. júna 2004 v Žiline. Bol slovenský maliar a grafik.
Štúdium a prvé umelecké kroky
V roku 1940 začal študovať na gymnáziu v Žiline. Ako takmer 16-ročný odišiel z kvarty gymnázia bojovať do Slovenského národného povstania, bol členom partizánskeho oddielu majora ČA Murzina v brigáde Jána Žižku. Po roku 1945 sa Andrej Barčík začal konkrétnejšie zaujímať o výtvarné umenie. Vznikali jeho prvé, prevažne kresbové štúdie. Pokúšal sa tiež o profesionálnu výtvarnú prípravu v Prahe. Dôležitý bol však najmä kontakt a poznanie diela maliara a grafika Vincenta Hložníka. To bola jeho prvá, nesporne podnetná výtvarná lekcia.
V roku 1946 študoval na Súkromnej škole dekoratívnych umení v Prahe na Vinohradoch. V rokoch 1948 - 1949 bol prijatý na Oddelenie kreslenia a maľovania pri Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, k profesorovi Jánovi Mudrochovi. Študoval na oddelení dekoratívnej maľby pod vedením doc. Ľudovíta Fullu, ktorému asistoval Ernest Zmeták. Napriek podpore Fullu a Zmetáka bol v roku 1950 vylúčený z Vysokej školy výtvarných umení pre výtvarnú revoltu a osobnú nedisciplinovanosť.
Formovanie umeleckého profilu
Po roku 1950 sa začal formovať jeho výtvarný profil, spočiatku v rámci práce a litografickej praxe v bývalej bratislavskej tlačiarni Atlas. Bolo to však hlavne priateľstvo a spolupráca s maliarom, kresliarom, grafikom a monumentalistom Ernestom Zmetákom, ktorá ho posúvala ďalej, keď Zmetákovi pomáhal pri realizácii jeho mozaiky v oravskej dedinke Rabči. Tu začal dlhodobý proces vývoja a kryštalizácie jeho výtvarného diela. Tento proces bol od začiatkov pevne spojený predovšetkým s kresbou.
V roku 1954 bol prijatý za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1957, nadväzujúc na slovenskú modernu, spoluzakladal ako jeden z hlavných iniciátorov Skupinu Mikuláša Galandu. Stalo sa tak na prvej spoločnej výstave Galandovcov v Žiline.
Prečítajte si tiež: Životopis Andreja Hrnčiara
Koláž ako dominantný prvok tvorby
V roku 1958 sa začal odkláňať od klasickej maľby a v koláži našiel svoje ďalšie smerovanie. Od roku 1960 ju začal kombinovať s akvarelom, koláž sa stala dominantou Barčíkovej tvorby.
Sústredil sa na niekoľko základných tém: zátišie, figúra a krajina. Jeho tvorbu charakterizuje hľadanie spôsobu, ako uchopiť vybrané námety prostredníctvom tvaru a krivky. Bol majstrom redukcie reality do maximálne jednoduchého pevného a sebavedomého tvaru. Tvary sú často redukované až do podoby znaku. Priestor je len naznačený, dominuje plošnosť, princíp radenia tvarov na ploche. Ústrednú úlohu vo výraze jeho diel má kompozícia tvarov. Charakterizuje ju oscilovanie medzi tendenciou k prísnej symetrii a tendenciou k jej narušovaniu. Diela sú precíznymi spojeniami rozmanitých tvarov s cieľom uchopiť atmosféru alebo emóciu zvoleného výjavu. Farebná škála je výrazne redukovaná, v kresbe a grafike často zostáva v čiernobielej farebnosti.
V 50. rokoch 20. storočia sa venoval krajinárskym námetom. Znázorňoval reálne miesta bez opisnosti, strohým výtvarným jazykom vyjadroval predovšetkým atmosféru. V druhej polovici 50. rokov 20. storočia sa v jeho tvorbe objavili pre neho typické zátišia komponované z jednoduchých predmetov každodennej potreby. Tieto motívy už zostali prítomné v téme zátiší počas celej jeho tvorby. V 50. rokoch 20. storočia sa v jeho tvorbe objavila aj téma ženského aktu. Od začiatku 60. rokov 20. storočia sa v jeho dielach objavil motív figúry v nedefinovanej krajine. Neskôr túto funkciu prebrali rôzne symbolické predmety či znaky (rukavica, tyč, terč, karta), ktoré často kombinoval v jednej kompozícii.
Terč na žltej osi
V roku 1968 získal Cenu Cypriána Majerníka za asambláž Terč na žltej osi. V druhej polovici 60. rokov 20. storočia do Barčíkových koláží vstúpil predmet (hracia karta). Jeho množením - radením do symetrického uzavretého útvaru navodzuje osudovú atmosféru či tajomno (Terč na žltej osi I., 1968).
Terč na žltej osi je dielo, ktoré kombinuje rôzne techniky a materiály, typické pre Barčíkovu tvorbu. Ide o asambláž, kde autor využíva laminovanú drevotriesku a preglejku. Na dielach zo série "Terč na žltej osi" je často prítomná signatúra autora a datovanie, napríklad "A.B.67" v pravom dolnom rohu a "A.BARČÍK 1967 / Z CYKLU 'TERČE' / ASAMBLÁŽ" na zadnej strane.
Prečítajte si tiež: Andrej Barčík – slovenský umelec
Príkladom je dielo Andrej Barčík: Terč na žltej osi I., ktoré vzniklo v roku 1971. Ide o koláž na papieri s rozmermi 110 x 80 cm, ktorá bola získaná kúpou od autora v roku 1988 a je súčasťou zbierky PGU v Žiline.
Jeho tvorba prináša niekoľko základných motívov, ktorých pôsobenie je v každom diele jedinečné, pretože sú vyjadrením prítomného okamihu - jeho atmosféry. Motívy a výjavy pôsobia napriek jednoduchosti až metafyzicky, scény vyjadrujú znepokojivú pominuteľnosť.
Ďalšie obdobia tvorby
V roku 1971 utrpel ťažkú autohaváriu a následné dva roky sa liečil. Od roku 1980 tvoril variácie predchádzajúcich figurálnych motívov a zátiší v kresbe, grafike a koláži, precizoval svoj lineárny prejav, badať u neho rast lyrickej potencie kresby a vyhraňovanie námetovo-tematických oblastí.
V rokoch 1990-1996 pracoval na sérii kombinovaných farebných techník, ktoré vychádzajú z jeho farebnej fotografie. V rokoch 2001-2002 spracúva svoje kresby ženských aktov od štyridsiatych rokov do súčasnosti. Xeroxuje ich a dokresľuje v detailoch, strieka akrylovými farbami.
Prečítajte si tiež: Kariérny profil: Andrej Kevický