Tento náboj nie je treba predstavovať. Ide o snáď najrozšírenejšie strelivo sveta použité na všetkých bojiskách po 2. Svetovej vojne. Skonštruovaný bol Nikolajom Michajlovičom Elizarovom a Borisom Vladimirovičom Seminom v roku 1943. Ide o stredne výkonný náboj s veľmi ľavou produkčnou cenou.
Slúžil ako hlavný náboj Sovietskeho zväzu až do príchodu 5.45×39mm, ktorý je síce menší, zato má väčšiu úsťovú rýchlosť as tým spojený dostrel. Tento náboj neslúžil len legendárnej puške AK-47 Kalašnikov. Bol koncipovaný ako viacúčelové strelivo do rôznych typov zbraní ako RPK guľomet Kalšnikova, alebo RPD, guľomet Dektarjeva.
Využívali ho všetky sovietske i spriatelené krajiny. V Sovietskom zväze sa v rámci šetrenia farebnými kovmi ujalo prevedenie s lakovanou oceľovou nábojnicou. Vďaka tomu mohli továrne chrliť milióny týchto nábojov s minimálnou cenou. Vojenské laborácie majú laborácie pomalšieho prachu a sú plné až po okraj. Staré série pri streľbe majú často rýchlejší zostarnutý prach a sú výkonnejšie, než ako nové.
Vojenské náboje majú strely FMJ (celoplášť) s oceľovým jadrom rôznych dĺžok a hmotností. Na špeciálne účely sú samozrejmosťou trasovacie, zápalné, priebojné a ďalšie strely.
V predchádzajúcom diele sme sa pozreli na udalosti predchádzajúce začiatku vojny vo Vietname. Vojna vo Vietname bola hneď po Kórei a druhej svetovej vojne ďalší konflikt, ktorý so sebou niesol mnoho strát na životoch, zničeného územia a ďalších katastrof.
Prečítajte si tiež: Vývoj samopalov v slovenskej armáde
Rád by som vám všetkým priblížil, aké zbrane boli používané americkou armádou, akú mala výstroj a aká sa používala technika. U niečoho sa zastavím dlhšie, niečo len tak zľahka spomeniem. To aby sme z toho nemali zbytočne knižku.
Výstroj amerických vojakov vo Vietname
Po druhej svetovej vojne vstupuje Amerika do vojny v Kórei. Používa sa rovnaké remení, sumky, ale aj opasok. Uniforma sa síce mení, ale od modelu M1945 zas tak moc zmien nemá. Podobne je to aj u zbraní. Stále sa používali Thompsony, BARy, novo nastupuje poloautomatická puška M14. Žiadny veľký pokrok tu bohužiaľ nevidíme. Vojna vo Vietname prináša v týchto odvetviach oveľa viac.
Prvýkrát tu vidíme vo väčšom nasadení vrtuľníky, začínajú sa zavádzať balistické vesty, používajú sa plošné postreky na ničenie vegetácie a úrody.
Do roku 1952 bola v užívaní uniforma M1945, kedy ju nahradila nová, moderná verzia známa ako OG-107. Celkom bola vyrábaná z dvoch materiálov. Spočiatku sa jednalo o bavlnu, ktorú neskôr nahradila zmes bavlny s polyesterom. Ako farba bola zvolená armádna Olive Green 107 a 507. Strih bol veľmi pohodlný. Náprsné a pasové vrecká na blúzke a veľa úložného miesta na nohaviciach. Skrátka uniforma, ako má byť.
Jej nasadenie počas vojny vo Vietname však nebolo úplne vhodné. Neznesiteľné teploty, vysoká vlhkosť a mnoho ďalších faktorov skrátka znemožňovali jej použitie. Nasadená bola teda tak zvaná Jungle Uniform, ktorá bola používaná od roku 1966. Na tejto uniforme sa objavujú rôzne maskovania, akým je napríklad Tiger stripes.
Prečítajte si tiež: Ruské samopaly v dejinách
Na rozdiel od OG-107 bola JU ľahšia, priedušnejšia. Úplne typické sú pre ňu šikmé prsné vrecká na blúzke. Nie je to známka štýlu, vrecká boli oveľa lepšie prístupné. Nohavice boli tiež z oveľa ľahšieho materiálu. Zapínanie na gombíky a sťahovanie v páse bolo veľmi obľúbené.
Cez vysoké teploty niektorí velitelia zakazovali skladaní blúz alebo ohrnovanie rukávov. Vo vysokých teplotách tak vojakom fungovanie neuľahčili.
K uniforme patrila tiež bunda M51 a M65. Jedná sa o veľmi pohodlné bundy s množstvom úložného miesta.
Topánky Amerických Vojakov
Veľmi dôležitou časťou boli tiež topánky. Ako je asi každému jasné, vhodná a pohodlná obuv je základom spokojnosti každého vojaka. Celkom sa používalo 5 základných typov obuvi:
- Typ 1: Pôvodný typ topánok bol hneď po začiatku vojny zmenený. Jednalo sa o klasické celokožené topánky, ktoré boli pre pohyb v džungli skrátka nepoužiteľné. V užívaní zostali predovšetkým u pilotov vrtuľníkov, ktorí sa báli, že sa nylonová obuv pri požiari začne taviť na nohe.
- Typ 2: Tento typ bol používaný od roku 1950 a bol veľmi podobný topánkam M43 z WWII. V užívaní bol len z počiatku vojny.
- Typ 3: Tento typ bol tiež označovaný ako 1st Pattern Jungle Boot. Jedná sa o topánky priamo vytvorené pre pohyb v džungli. Zatiaľ čo spodná časť zostávala kožená, vršok bol nahradený nylonom. Vďaka tomu noha lepšie dýchala. Ďalšou inováciou boli dva odtokové kanáliky na vnútornej strane chodidla. Vďaka nim sa v topánke nedržala voda a noha lepšie dýchala. Topánka mala oveľa lepšiu podrážku, ale nebola zďaleka ideálna.
- Typ 4: Postupom času dochádzalo k ďalším vylepšeniam. Táto topánka bola takmer identická s typom 3. Navyše ponúkala tvarovanú podporu členku a ochranu podrážky pred prepichnutím.
- Typ 5: Zhruba v polovici vojny prichádza posledný model topánok, ktoré boli už konečné. Vychádzajú z Typu 4. Naviac majú špeciálnu podrážku, ktorá bola označovaná ako Panama sole. Táto podrážka bola vysoká a mala špeciálne uspôsobené medzery pre lepší pohyb v džungli.
Tak sme prešli pokrývkou tela. Zámerne som nezmieňoval ponožky a podobné drobnosti. Radšej sa poďme pozrieť na výstroj klasického amerického vojaka. Čo mal na sebe? Z čoho sa skladala jeho každodenná výstroj a ako veľmi sa menila?
Prečítajte si tiež: Výzbroj nemeckej armády (2. sv. vojna)
Denná Výstroj Amerického Vojaka
Podobne ako u iných, aj americký vojak mal dennú výstroj, ktorú nikdy nesmel zabudnúť. Vtedajší systém spoliehal na univerzálne spony ALICE, ktoré sú dnes nahradené systémom MOLLE. Prakticky išlo o prvý univerzálny systém svojho druhu. Výstroj sa skladala z nasledujúcich častí:
- Opasok: Hoci sa to môže zdať nepravdepodobné, stredobodom výstroje bol opasok. K nemu sa totiž pripájalo takmer všetko vybavenie. Spočiatku sa používal M1956 Pistol Belt. Na neho sa pripevnili sumky, kompas, vysielačka, prvá pomoc a ďalšie. Jeho nevýhodou bola spona a jej otravné zapínanie. Spona bola nahradená tak zvanou Davis buckle. Jednalo sa o sponu s rýchlym a spoľahlivým zapínaním.
- Remení: Dôležitou časťou pasujúcou k opasku bolo remení. To pomáhalo opasku v držaní na svojom mieste a zároveň bolo schopné pojať ďalšie vybavenie.
- Sumky: Jasne, zbrane sú hladné a nikto nechcel zostať bez streliva. Pôvodné sumky boli stavané na zásobníky pre M14. Napriek tomu sa do nich zmestili aj zásobníky pre nadchádzajúce M16. Prvé zásobníky boli totiž stavané na 20 nábojov. Sumky boli vyrábané v niekoľkých verziách, tak, aby pojali aj tridsať rané zásobníky M16.
- Funny Pack: Táto brašna s oficiálnym názvom Field Pack, teda poľná brašna, bola základom pre nosenie poľných potrieb (jedlo, náhradné spodné prádlo - taká malá poľná). Vďaka svojmu tvaru bola premenovaná na Butt Pack alebo Funny Pack.
- Čutora: Vo vysokých teplotách bolo doplňovanie tekutín prioritou číslo jedna.
- Kompas: Orientácia v džungli a neznámom prostredí by bez mapy a kompasu bola nemožná.
- Poľná lopatka: Základom výbavy bola aj poľná lopatka s príslušným vreckom. Poľná lopatka niesla názov M1951 E-Tool. Mala drevenú rukoväť a sklápaciu násadu. Vďaka tomu bola nielen účelná, ale tiež skladná.
- Ostatné: Medzi ostatné môžeme zaradiť napríklad sadu na varenie, C Ration meal, čiže dávky jedla, ale aj cigariet, soli a ďalších.
Základná výbava bola doplnená ďalšími. Sem patrila napríklad plynová maska, poľný batoh, nafukovacia karimatka alebo stan.
Zaujímavé bolo používanie špeciálnych skladných nádob na vodu, ktoré boli dodávané s čistiacimi tabletami. Vďaka nim bol vojak schopný hydratácie aj bez prístupu k čistej vode.
Ochranné Pomôcky Amerických Vojakov
Keďže boli vojaci neustále pod hrozbou zranenia, boli navrhnuté nové verzie ochrany. K základom, ako je napríklad helma, sa tak pridáva aj nepriestrelná vesta, ktorá je tu nasadená prvýkrát v histórii. Poďme sa na ochranné pomôcky pozrieť:
- Helma = základ: Helmy sa užívajú už dlhé tisícročia. Vo Vietname mali vojaci vo výstroji klasickú helmu M1. Oproti tej z WW2 bola však modernizovaná. Mala nižší profil a upravené vnútorné popruhy pre pohodlné nosenie. Dizajn zostal rovnaký ako počas WW2 alebo vojny v Kórei. Na helmu sa používali rôzne poťahy, ktoré boli v maskovanom vzore. Vojaci si na helmy písali rôzne heslá, alebo pridávali predmety. Či už pre šťastie, alebo balíček cigariet.
- Črepinová vesta: Ochranné vesty používané vo Vietname, teda modely M1952 a M1969, neboli nepriestrelné vesty. Chránili iba pred zasiahnutím črepinou. Ako hlavný materiál bol zvolený balistický nylonv niekoľkých vrstvách. Model 1952 nemal ochranu krku a obmedzoval pohyb viac ako nastupujúci model 1969. Tu vidíme ochranu krku, zapínanie po celej dĺžke na zips. Bohužiaľ boli vesty pomerne ťažké. S ostatným vybavením sa tak vojak mohol cítiť veľmi skoro unavený. Podľa niektorých zdrojov bola vesta schopná odolať pištoľovému kalibri na dlhšiu vzdialenosť. Neskúšal by som to.
Do výbavy patrilo veľa ďalších predmetov. V rýchlosti si môžeme spomenúť napríklad klasickú baterku v tvare L, poľné uteráky a ďalšie predmety.
Zbrane používané Americkými Vojakmi
Pred vojnou vo Vietname bola výzbroj amerického vojaka takmer identická s výzbrojou v Kórei. Hlavné útočné pušky zastupovala M14 alebo M1 Garant. Používali sa tiež M1 Carabine, sem tam bol vidieť aj Thompson alebo BAR. Nový konflikt však vyžadoval modernizáciu, ktorá by poskytovala výhodu. Zbytočne veľké náboje u M14 a M1 Garant mali obrovskú energiu, ich spätný ráz bol ako rana od koňa, navyše tieto pušky neboli plne automatické. Podobne tak to bolo aj pri ľahkých guľometov a ďalších zbraniach.
Nože
- Marine Corbs Ka-Bar: Tento nôž bol vo výbave mariňákov od WW2. Hlavným materiálom bola uhlíková oceľ 1095 s čiernou povrchovou úpravou.
- Aircrew Survival knife: Posádka vrtuľníkov a lietadiel mala svoj vlastný nôž, veľmi podobný klasickému Ka-Baru. Nôž mal navyše v puzdre brúsik. Okrem pilotov bol obľúbený aj u špeciálnych jednotiek.
- Bajonet: Klasickou chladnou zbraňou bol bajonet. Používali sa buď M4 a M6 bajonety pasujúce na M14 a M1 Garant, alebo bajonet M7 prispôsobený pre M16. Pre všetky typy bajonetov sa používalo špeciálne samobrúsiace puzdro.
- Špeciálky: Medzi vojakmi sa okrem štandardných nožov hojne vyskytovali aj motýliky, alebo Bowie nože.
- M1942 a M1967: Tieto dve čísla označujú mačety používajúce sa vo vietnamskej vojne. Neskoršie verzie mali puzdro, ktoré pri každom vytiahnutí mačetu nabrúsilo.
Krátke Zbrane
Krátke zbrane boli vo Vietname veľmi dôležité. Systémy chodieb, ktoré boli budované nepriateľom, boli často úzke, stavané na postavu vietnamského vojaka, nie amerického. Pištole, občas aj revolvery boli často jedinou možnosťou.
- Colt 1911: Táto legenda je vo výzbroji do dnešného dňa. Preto nie je divu, že prešla aj Vietnamom. S kalibrom .45 ACP a dostatkom zastavovacej energie bola a je veľmi obľúbená. Nedostala sa však do ruky každému. Okrem dôstojníkov ju vo výzbroji mali predovšetkým piloti, kulometčíci, alebo vojaci vyzbrojení granátometom M79.
- S&W .38: Tento model prvýkrát použitý v roku 1902, bol ďalšou zbraňou pre posádky vrtuľníkov. Tie tak mali možnosť výberu medzi 1911 a .38.
- S&W Mk22: Tento upravený model používal kalibru 9mm Luger. Zbraň mala zvýšené hľadie a mušku kvôli možnosti použitia tlmiča. Používali ju najviac špeciálne jednotky SEALS.
Útočné Pušky
- Legenda M16: Ak sa pozriete na fotky amerických vojakov vo Vietname v úplnej väčšine budú v rukách zvierať Black Rifle. Tak bola M16 prezývaná zo strany vietnamských vojakov. Oproti klasickému AK-47 totiž bola komplet čierna, nemala drevené predpažbie, pažbu, ani črienky. M16 sa do výzbroje USA dostala v roku 1964 a o rok neskôr bola nasadená pri operáciách na začiatku vojny. Originálny symbol bol plne automatický s možnosťou streľby dávkou a zásobníkom na 20 rán. Vzišla zo skúšobnej pušky AR-15. Jej obrovskou výhodou aj nevýhodou bola ráže 5,56x45mm. Úsťová rýchlosť je 960 m/s s kadenciou až 950 rán za minútu. Tieto naštvané, rýchle včielky navyše v kombinácii s mechanizmom M16 nemali takmer žiadny spätný ráz. M16 bola na poli protivníkom AK-47. To malo značne väčšie kalibri, čo poskytovalo výhody aj nevýhody.
Pôvodná verzia M16 mala bohužiaľ niekoľko nedostatkov. Napríklad mala sklony sa v boji zaseknúť. Vojaci tak občas radšej zvolili AK-47, ktoré bolo spoľahlivejšie. Postupom vojny sa objavovali ďalšie verzie pušky M16. Najvýznamnejšou je skrátená verzia XM177E2 používaná predovšetkým jednotkami SEALS a Green Barets.
- M14: Konštrukcia tejto pušky vzišla z pušky M1 Garant. Puška mala zásobníkovú šachtu a výmenné zásobníky na dvadsať nábojov. To z nej robilo pomerne dobrú alternatívu. Bola bohužiaľ rozmerná, ťažká a neohrabaná. Na začiatku vojny ju užívali predovšetkým jednotky USMC. Bola nahradená puškou M16.
- M1 Garant: Túto typicky druhovojnovú pušku môžeme vídať v začiatkoch vojny. Bola neuveriteľne spoľahlivá.
- M3 Greesegun: Hoci sa jedná skôr o SMG, dávam ho sem. Táto pumpička strieľala .45 ACP v kadencii 400 rán za minútu. Opäť bol používaný skôr v počiatkoch vojny
- M1A1 Thompson: Áno aj táto klasika bola na začiatku vojny využívaná
Brokovnice
Brokovnice boli veľmi dôležité pre svoju efektivitu na krátku vzdialenosť. Tiež sa užívali pre boj v zákopoch, chodbách alebo uzavretých priestoroch.
- Ithaca M37: Jednou z používaných brokovníc bola aj Ithaca M37. Jednalo sa o opakovaciu púmp action brokovnicu v kalibru 12.
- Remington 870: Túto brokovnicu iste poznáte zo súčasnosti. Používala sa ale už vo Vietname. Je veľmi spoľahlivá vďaka mechanizmu a pump action.
- Mosberg 500: K Remingtone pridám ešte jednu klasiku. Veľmi spoľahlivá a účinná.
Guľomety
- Ľahký guľomet M60: Tento guľomet nahradil v amerických radoch dobre známy BAR a guľomet browning. Výroba začala už v roku 1957. Zbraň využíva strelivo 7,62x51 mm - veľmi účinné a spoľahlivé. Zbraň je prispôsobená tak, aby na obsluhu potrebovala iba jedného vojaka. Väčšinou však guľometné družstvo obsahovalo strelca aj nabíjača. Zásoba M60 je zaistená guľometnými pásmi.
- Browning M1919A4 .30 cal: Tento guľomet bol kompletne nahradený M60. Vo Vietname sa používal len na vozidlách či plavidlách.
- Browning M2 HB .50 cal: Guľomet s ťažkou hlavňou bol umiestňovaný predovšetkým na tankoch a ďalších vozidlách.
tags: #armády #používajúce #ak #47