V roku 1969 triumfoval Jozef Plachý 31. júla pred 60-tisíc divákmi v medzikontinentálnom dueli Európa - Amerika v Stuttgarte v československom rekorde 1:45,4 min. Tento rekord vydržal v listine slovenských rekordov až do roku 2008.
Jeho víťazný stuttgartský finiš bol potom takmer desaťročie súčasťou znelky populárnej športovej relácie Góly - body - sekundy. Kapitán tímu Európy, legendárny belgický vytrvalec, olympijský víťaz Gaston Roelants, ho obdivne i obradne pred kamerou vyzul z tretier a diskár Ludvík Daněk, ktorý tiež vyhral, ho svojsky chválil: „Plašáku, tys normálně udělal díru do světa!“
Košický rodák, ktorý vyrastal v Barci neďaleko metropoly východného Slovenska, začal s atletikou až na strednej škole v roku 1965 u Ladislava Pötheho. Dovtedy hral stolný tenis a najmä futbal. „Mal som šťastie, že som mal dobrého učiteľa, ktorý mi dal skvelé základy atletiky,“ spomína Jozef Plachý. „Vytvorila sa veľmi dobrá skupina bežcov, viacerí neskôr dokázali veľké veci ako napríklad maratónec Pavol Madár.
Na hviezdnu dráhu však Plachého, podobne ako strieborného na 1500 m z olympiády v Tokiu 1964 Josefa Odložila, poslal v Košiciach pôsobiaci český tréner Jan Liška. Na mexickej olympiáde 1968 znalcom vyrazil dych neznámy 19-ročný Košičan: v európskom juniorskom rekorde 1:45,9 sa dostal do finále osemstovky a v ňom ho vyrovnal, keď dobehol piaty, ako druhý Európan.
„Dodnes sa na seba hnevám, že som po semifinále siahol v cieli po kyslíkovej fľaši, keďže štadión bol v situovaný v nadmorskej výške 2250 metrov, čo pomáhalo šprintérom a skokanom, no vôbec nie bežcom. Napriek tomu vo finále vyrovnal vlastný juniorský svetový rekord 1:45,9 min zo semifinále a skončil piaty. Iba štyri desatinky za bronzovým Američanom Farrellom!
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Po senzačnom 5. mieste pod piatimi kruhmi sa Plachý na ME 1969 v Aténach ocitol v úlohe favorita číslo jeden. Trio bežcov z niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) však naňho „ušilo“ búdu: Schulze i Matuschewski sa vo finále obetovali, umožnili Frommovi drvivý nástup a Plachý stihol uchmatnúť už „len“ striebro (1:46,26).
Na reparát na helsinských ME 1971 bola pre Plachého päťtýždňová príprava po zdravotných problémoch krátka, skončil šiesty (1:47,33). O medaile sníval aj na mníchovských OH v roku 1972, ale v jeho semifinálovom behu sa v závere zozadu prihnal „fantóm v šiltovke“, neskôr zlatý Američan Wottle a pre Plachého zvýšilo len nepostupové 3. miesto.
Po ME 1974 (7. v semifinále), halových ME 1975 (4. vo finále) a OH 1976 (4. v rozbehu) bolo jasné, že potrebuje ráznu zmenu. Cez banskobystrickú Duklu prešiel do pražskej a na chýrnom mítingu P - T - S v Bratislave sa v roku 1977 zaskvel premiérou na 1500 m - časom 3:37,04 po 11 rokoch vymazal Odložilov čs. rekord. O tri týždne vyhral v Štokholme skvele obsadenú míľu v čs. rekorde 3:54,7 (medzičas na 1500 m 3:35,8!) a v auguste aj 1500 m na Svetovej univerziáde v Sofii (3:40,2).
Jozef Plachý bol počas kariéry aj európskym rekordérom na 880 y (1:46,7, 1970) a získal 13 čs. titulov.
Až 12. júla 2008 prekonal Jozef Repčík jeho slovenský rekord na 800 m. „Nie som vôbec smutný. Rekordy sú predsa na to, aby sa prekonávali a ten môj by oslávil o rok štyridsiatku,“ tvrdil Jozef Plachý pre tlačovú agentúru SITA na druhý deň po Repčíkovom rekorde. Plachý sa priznal, že si Repčíkovu ostravskú osemstovku pozrel v televízii dvakrát. Najprv naživo v priamom prenose, a potom aj na druhý deň ráno ešte raz zo záznamu. Akoby neveril, že to, čo málokto predpokladal, sa stalo skutočnosťou.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Keď si zalistujete v aktuálnom prehľade slovenských rekordov, ešte stále narazíte na meno Jozef Plachý. V tom čase druhý najstarší atletický slovenský rekord (staršieho dáta bola už len stovka 11,29 Evy Gleskovej z olympiády v Mexico City zo 14. októbra 1968).
Čerstvý jubilant, sedemdesiatnik Jozef Plachý, je držiteľ Strieborných kruhov SOV (2009). V roku 2013 ho uviedli do Siene slávy slovenskej atletiky.
Ale nad všetkým čnie jeho triumf na osemstovke v stretnutí Európa verzus Amerika v Štuttgarte 31. júla 1969. Víťazný čas 1:45,4 bol 39 rokov slovenským rekordom.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
tags: #atletika #1969 #zoznam #pretekarov