Keď som vlani v decembri prvýkrát počul, že atletická hala Elán končí, nebol som smutný ani nahnevaný. V posledných rokoch prežívala slovenská atletika vďaka Jánovi Volkovi historické halové úspechy a po každom z nich zaznieval apel, že jediná atletická hala Slovensku nestačí.
Ovál, na ktorom som v roku 2007 bežal svoje prvé atletické preteky a v roku 2019 prvýkrát vyhral majstrovstvá Slovenska, už o pár dní rozoberú, aby uvoľnili miesto pre iný šport. „Hádam by kompetentní nedopustili, že padne aj posledná atletická hala s medzinárodnými parametrami, ktorú na Slovensku máme,“ hovoril som si.
Ešte zarážajúcejšie môže vyznievať fakt, že za predaj haly je zodpovedný človek, ktorý ju v 90. Asványi v rozhovore vysvetľuje, že hala bola stratová a už nevládze bojovať v podmienkach, ktoré považuje za diskriminačné. Výčitky adresuje hlavne vedeniu Bratislavy.
Podnikateľ spomína, že keď sa v polovici 90. rokov dozvedel, že SZTK plánuje halu predať, mal o kúpu eminentný záujem. Po zmene režimu hala prešla pod Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK), ktoré dostalo dotáciu 10 miliónov korún na postavenie novej haly. Na konci 90. rokov si už halu prenajímala Asványiho firma Športová hala Mladosť, s. r. Prvé preteky sa tu konali v roku 1999. V roku 2007 Asványi kúpil pozemky pod halou, zaplatil za ne takmer 54 miliónov korún. „Bola to jediná možnosť, ak som chcel mať pokoj od developerov,“ hovorí.
Podnikateľ a funkcionár tvrdí, že hala nikdy negenerovala zásadný zisk, no udržať jej chod v čiernych číslach bolo z roka na rok náročnejšie. Pokles bol spôsobený aj tým, že od atletických oddielov nepýtal peniaze za návštevu haly. Kým v roku 2015 platil za halu daň z nehnuteľnosti približne 40-tisíc eur, v roku 2019 to už bolo 90-tisíc, v pandemickom roku 2021 mal zaplatiť 85-tisíc. Vedenie mesta preto požiadal, aby mu tretinu daní odpustilo. Argumentuje aj tým, že ide o športovisko, ktoré v určitej miere supluje úlohu mesta.
Prečítajte si tiež: Atletika Stavbár Nitra: Halové majstrovstvá
Tvrdí, že boli situácie, keď za kancelárske priestory platil v Bratislave 1,5 eura za meter štvorcový, no v prípade športovísk to bol takmer štvornásobok. Táto situácia nastáva v prípade, že budova je viacpodlažná. Výška daní pre športoviská je určená všeobecne záväzným nariadením hlavného mesta a podnikateľ sa preto opakovane pokúšal o jeho úpravu. Nahnevalo ho aj to, že mesto odmietlo zverejniť, aké dane z nehnuteľnosti odvádzajú športoviská, ktoré sú v správe mesta, a takisto univerzity či cirkevné organizácie.
„Ak oni neplatia daň z nehnuteľnosti alebo majú daň zníženú, tak aj konkurenčné prostredie ľahšie znášajú. Ako ja môžem s nimi súperiť?” pýta sa. K športoviskám v správe mesta patrí napríklad plaváreň na Pasienkoch či Zimný štadión.
Aby bola prevádzka haly finančne udržateľná, Asványi skúšal rôzne experimenty. Napríklad kúpil podklad pre florbalové ihrisko, ktorý bol rozložený v strede atletického oválu, a časť haly prenajímal florbalistom. Halu prenajímal aj na iné športy, napríklad futbal či šerm, na pokrytie nákladov to však stále nestačilo. Problémom bolo, že hala sa využívala hlavne od novembra do konca marca, čo predstavuje len 5 mesiacov v roku. Keďže vlastníkom haly bola jeho firma, nemohol v čase pandémie požiadať ani o kompenzáciu ušlého zisku. Prečo nepožiadal o pomoc zo štátneho Fondu na podporu športu? „V tom čase nebolo možné žiadať podporu z Fondu na podporu športu ako obchodná spoločnosť.
„Pred predajom som niekoľko mesiacov poriadne nespal, naozaj mi to nebolo jedno, ale už som viac nechcel takto fungovať a nechápal som ľahostajný prístup,“ hovorí. Ako prvé oslovil s ponukou hlavné mesto. „Osobne mi je ľúto, že po toľkých rokoch pôsobenia v športe ma dlhodobý nezáujem hlavného mesta o šport a jeho rozvoj prinútil pristúpiť k ukončeniu prevádzky viacúčelovej a jedinej športovej haly Elán v Bratislave,“ napísal vlani v septembri Matúšovi Vallovi. „Bolo to vo chvíli, keď už som bol nahnevaný, ale ešte som nebol rozhodnutý.
Podnikateľ preto oslovil aj štátne inštitúcie. Najďalej sa v rokovaniach dostal s ministerstvom vnútra, ktoré by v lete mohlo Elán využívať na tréning hasičov či policajtov. „Takisto sa uskutočnilo stretnutie so štátnym tajomníkom ministerstva školstva ohľadom prípadného odkúpenia haly Elán. Halu tak ponúkol do predaja obchodnej spoločnosti. Novým majiteľom sa stala spoločnosť A4W, ktorá cez médiá avizovala, že halu prebuduje na Národné padelové centrum. Prečo však Asványi pred predajom haly neskúsil zmazať stratu napríklad tak, že by zvýšil nájomné za užívanie haly?
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Pri tomto konštatovaní Asványi napokon priznáva, že peniaze neboli hlavným dôvodom predaja. „Ktovie, možno by rekreační bežci prevádzkové náklady na halu vykryli. A možno nie.
„Mne však ide aj o vrcholový šport a chcel som v prvom rade upozorniť na principiálny problém, napríklad na skutočnosť, že Národné športové centrum a Športové centrum polície zmenilo systém financovania športovcov a prestalo si priamo prenajímať športoviská a nechali toto na jednotlivé zväzy a športové kluby. Znechutil ho aj osobný pocit, že desiatky tisíc eur ročne, ktoré odviedol mestu na daniach, sa do športu nevrátili. „Takto by to nemalo fungovať. Ak niečo postavíte, kúpite si pozemok, štátu zaplatíte kopec peňazí, platíte vysoké dane a ešte máte konkurovať subjektom s daňovými výhodami?
Do úvahy neprichádzal ani predaj haly Slovenskému atletickému zväzu. Atletický zväz pritom v uplynulých rokoch pomáhal financovať výstavbu viacerých atletických oválov v rôznych mestách Slovenska, Asványi však hovorí, že by to nebolo možné bez podpory tamojších magistrátov, starostov, vyšších územných celkov, ako aj dobrovoľných atletických funkcionárov. O jej vybudovanie sa podnikateľ snažil niekoľkokrát. „Neuveriteľne veľa hodín som strávil na rôznych poradách, projektoch a podobne, ale všetko ide do stratena.
Mesto Bratislava prostredníctvom hovorcu Petra Bublu na vyššie uvedený text reagovalo, že s pánom Asványim komunikovali niekoľkokrát. „Informoval nás, že má zámer halu predať a ponúka ju okrem mesta aj rôznym iným subjektom. Bratislava dostala od majiteľa haly cenovú ponuku, no ten „následne už nedodal ďalšie potrebné podklady k prevádzke budovy, k technickému stavu budovy a ďalšie podklady, ktoré mesto potrebuje na takéto rozhodnutie“. Mesto však zároveň priznáva, že „pri aktuálnej finančnej situácii mesta by bolo len ťažko predstaviteľné hľadať prostriedky na zakúpenie takejto nehnuteľnosti“.
Dodáva, že samosprávy dnes bojujú aj s tým, aby dokázali finančne utiahnuť rekonštrukciu vlastných športovísk, a investícia do nových je ešte náročnejšia. To, že okrem atletickej haly nemá Bratislava ani len 400-metrovú vonkajšiu dráhu, ktorá by spĺňala medzinárodné štandardy, vníma ako problém aj vedenie mesta.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
Slovenský atletický zväz v uplynulých rokoch realizoval viacero projektov, kde spolufinancoval výstavbu mnohých atletických dráh v rôznych mestách Slovenska vrátane tých, ktoré spĺňajú medzinárodné parametre a môžu sa na nich konať vrcholové súťaže. Vladimír Gubrický, generálny sekretár SAZ, na to reagoval: „Radi by sme podporili nejaký projekt, ale mesto Bratislava alebo nejaká jeho organizácia by sa museli do projektu prihlásiť, čo sa nestalo. Jediný, kto v danom období požiadal o podporu, bola Slovenská technická univerzita, ktorá však žiadala o prostriedky na postavenie tribúny na štadióne Mladá garda. Spresňuje tiež, že atletický zväz spomínané projekty len spolufinancoval, a to najviac do výšky 400-tisíc eur. Zvyšok doplatili mestá, vyššie územné celky alebo vysoké školy.
Mesto Bratislava pripomína, že v poslednom období realizovalo a realizuje niekoľko projektov a investícií do športovej infraštruktúry. Po opakovanej intervencii Ladislava Asványiho mesto prehodnotilo aj daňové zaťaženie športovísk. „Výsledkom aj týchto debát je, že v novej úprave dane z nehnuteľností, ktorú mestskí poslanci schválili koncom minulého roka, je aj 50-percentná úľava na stavby a nebytové priestory alebo ich časti využívané na šport.
A ako bude vyzerať atletika na Slovensku bez atletickej haly? Navyše pri niektorých disciplínach by snaha o improvizované tréningy ani nedávala zmysel a rozumnejšie by bolo halovú sezónu úplne vynechať. To si však mnohí vrcholoví športovci nemôžu dovoliť. Svetová atletika totiž v posledných rokoch zaviedla kvalifikačné rebríčky na vrcholné podujatia, pričom body do rankingu udeľuje aj za výkony dosiahnuté v hale. Atléti, ktorí nesplnia prísne kvalifikačné limity a chcú sa dostať na majstrovstvá sveta, Európy či na olympiádu, tak často nemajú inú možnosť ako halovú sezónu absolvovať. Mimochodom, keď spomíname Volka, ide o šprintéra, ktorý na halových majstrovstvách Európy získal postupne zlato, striebro aj bronz a na halových majstrovstvách sveta skončil šiesty.
Absencia haly sa však zďaleka nedotkne len vrcholových atlétov. Na druhej strane zároveň platí, že atletická hala nie je existenčnou podmienkou vykonávania tohto športu a v ostatných slovenských mestách a kluboch dokážu fungovať aj bez nej. Poslednou „kamennou“ atletickou halou na Slovensku tak zostane hala v Banskej Bystrici, ktorá však so 170-metrovým oválom nespĺňa atletické štandardy. V Košiciach využívajú od minulého roka takzvanú nafukovaciu halu - teda atletickú dráhu zakrytú nafukovacou fóliou. Napokon, plnohodnotnú atletickú halu momentálne nemá ani spomínaná Viedeň. Tú, v ktorej sa pred 30 rokmi konali majstrovstvá Slovenska, v roku 2021 zbúrali, aby na jej mieste vybudovali moderné športové centrum.
Hotovo! - hlásia hrdo z Nových Zámkov. Totálna rekonštrukcia atletického štadióna na Sihoti sa po štyroch rokoch definitívne skončila. Nové Zámky tak budú mať jeden z najkrajších a najkomplexnejšie vybavených slovenských atletických štadiónov s 8 dráhami (doposiaľ bolo len 6) na 400-metrovom ovále. V cieľovej rovinke budú dva sektory na skok do diaľky a trojskok, za zadnou futbalovou bránkou pri vodnej priekope budú vedľa seba dva žrdkárske sektory, oštepárske i výškarské sektory budú za oboma futbalovými bránkami, nechýba guliarsky sektor a tri vrhačské kruhy s novou klietkou.
„Máme to za sebou, končí sa obdobie, keď sme nemohli trénovať na Sihoti, ale len v rôznych provizórnych priestoroch v okolitých školách. Nemohli sme robiť žiadne školské atletické súťaže a vyberať talentovaných pretekárov. Na Sihoti vyrástol jeden z najkrajších a najkomplexnejšie vybavených atletických areálov na Slovensku.
Nový atletický štadión má šesť bežeckých dráh. HUMENNÉ - Futbalové ihrisko pri Mlyne v Humennom získalo nový vzhľad. Mesto zrekonštruovalo antukový nefunkčný atletický ovál a vybudovalo atletické sektory. Nový atletický štadión slávnostne otvorili v piatok. „Z veľkých športov nám chýbal stánok na atletiku.
1. Atletický klub Humenné robí mestu dobré meno, vychováva atletické talenty aj reprezentantov. Tartanový ovál so šiestimi bežeckými dráhami má dĺžku 400 metrov. Jeho súčasťou je 110-metrová rovinka s ôsmimi bežeckými dráhami. Parametrami vznikla podľa Škubu funkčná bežecká atletická dráha s bezpečným povrchom v požadovanej kvalite a s požiadavkami WA (IAAF). „Bez kvalitnej infraštruktúry sa, žiaľ, už dnes šport robiť nedá. Realizátorom stavby bola spoločnosť Sport Nitra. Celková cena diela predstavuje takmer 970 000 eur s DPH. Súčasťou bola i výstavba oporného múru, preložky sietí a realizácia oplotenia. Výstavbu atletického štadióna finančne podporil sumou 270 000 eur Slovenský atletický zväz a sumou 115 000 eur Prešovský samosprávny kraj.
Stredná športová škola na Ostredkovej ulici v Bratislave má nový športový areál v hodnote takmer 400-tisíc eur. Revitalizáciu realizoval Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Ako uviedol predseda BSK Juraj Droba, nový štadión je zameraný na prípravu mladých športovcov a atlétov a je porovnateľný s profesionálnymi štadiónmi. „Je prispôsobený predovšetkým potrebám športovej školy, ale tiež chceme, aby slúžil aj verejnosti. Preto bude areál vo vyhradených hodinách sprístupnený verejnosti, a to prostredníctvom projektu Otvorená škola,“ priblížil Droba.
K dispozícii je bežecký ovál pre beh na 200 a 400 metrov so štyrmi dráhami a šprintérska rovinka s dĺžkou 50 a 100 metrov so štyrmi dráhami. Ovál má 230 metrov a trate sú z tartanového povrchu. Súčasťou areálu sú aj športoviská pre skok do diaľky, do výšky, trojskok s pieskovými doskočiskami, ako aj ihrisko pre vrh guľou, hod oštepom, diskom a kladivom. Školu v súčasnosti navštevuje 400 žiakov. Samosprávny kraj má ešte v pláne revitalizovať osvetlenie štadióna a vybudovať kamerový systém pre dohľad nad areálom.
Jednou z oblastí, ktorá si zaslúži zvýšenú pozornosť, je atletika. Atletický štadión dnes v Bratislave chýba ako soľ, pričom ide o základnú športovú infraštruktúru pre mládež, výkonnostných aj vrcholových športovcov. Práve preto sa vedenie mestskej časti stretlo so zástupcami Slovenského atletického zväzu, zástupcami spoločnosti Istrochem aj Magistrátu hlavného mesta Bratislavy. Vybudovanie atletického oválu si vyžaduje rozsiahly a vhodný priestor, ktorých je v hlavnom meste len minimum. Na úrovni mestskej časti chceme atlétom pomôcť a byť aktívnym partnerom pri hľadaní reálnej cesty k realizácii tohto projektu. Hoci ide zatiaľ len o úvodné rokovania, vnímame ich ako pozitívny a dôležitý krok.
Jedným z 23 projektov výstavby a rekonštrukcie štadiónov, ktoré podporil dotáciou Slovenský atletický zväz z 5-miliónovej sumy poskytnutej štátom, je aj martinský. Jednou z dôležitých podmienok poskytnutia maximálnej dotácie je certifikácia športoviska Svetovou atletikou (World Athletics). Úsilie nestora martinskej atletiky Rudolfa Honnera o výstavbu tartanovej dráhy, siahajúca do roku 2002, neviedla k úspechu. Investorom akcie sa stali Žilinský samosprávny kraj (ŽSK) a mesto Martin, ktoré v rovnakých finančných podieloch zabezpečujú potrebné prostriedky. Navyše, ŽSK poskytol na výstavbu svoje pozemky, ktoré má vo svojom areáli v správe Spojená škola Martin. Tým sa náklady na stavbu výrazne znížili. Cenou tejto výhody je však lokalita, ktorá je zrejme najhoršia z možných asi štyroch alternatív, keď tie lepšie padli práve z dôvodu nevysporiadaných pozemkov.
Martinský štadión je v súčasnosti v najpokročilejšom štádiu rozpracovanosti na Slovensku. Práce sa začali v novembri 2019 a výstavba by mala trvať 12 mesiacov. To je však iba jeho prvá etapa, ktorá je finančne najnáročnejšia, ale mala by byť finančne krytá. Ideálne by bolo, ak by druhá etapa pokračovala náväzne po ukončení prvej, to sa však v dnešnej ére koronavírusu nezdá príliš reálne. Počíta sa, že dočasne by potrebné vybavenie nahradili prenosné unimobunky, prípadne by priestory cez víkend mohla poskytnúť škola. Po skončení druhej etapy by martinský štadión mal spĺňať certifikačné kritériá piatej (najnižšej) konštrukčnej kategórie Svetovej atletiky.
Stavbárom zatiaľ praje počasie a nezastavil ich ani koronavírus. Aj keď na niektorých iných stavbách boli práce prerušené, pracovníkov pochádzajúcich väčšinou z Hornej Oravy ťažké podmienky nezaskočili. Koronavírus sa však postaral o iný problém. K vydaniu certifikátu je potrebné, aby geodetické práce, zaručujúce dĺžku oválu v prísnom kritériu od 400,000 do 400,040 m, vykonával geodet akreditovaný Svetovou atletikou. Riaditeľ zhotoviteľa stavby, Cyril Špendla, však dohodol s akreditovaným geodetom z ČR, že práce vykoná pod jeho dozorom martinský geodet a rozhodca atletiky s najvyššou kvalifikáciou Vladimír Prokša. Momentálne už sú odtokové žľaby, na ktoré sa nasúvajú obrubníky, osadené a po vyznačení čiar si v jeseni príde presnosť prác český geodet skontrolovať.
MARTIN - Po schválení dotácie 1,1 mil. eur z Fondu na podporu športu (zvyšný 1 mil. Atletická dráha v Martine patrí k najkvalitnejším na Slovensku. „Máme radosť z toho, že peniaze sú schválené. Mesto ako vlastník štadióna sa zapojilo do výzvy a bolo úspešné. My ako atletický klub sme spolupracovali na príprave podkladov a využiteľnosti štadióna. Verím, že do súťaže na zhotoviteľa sa niekto prihlási a nedopadne to tak ako s plánovanou novou nemocnicou. Nepôjde však o pôvodný koncept s tribúnou pozdĺž celej cieľovej rovinky, ale o úspornejší polovičný variant. Na tomto štadióne s veľmi kvalitným tartanovým 400-metrovým oválom s ôsmimi dráhami by teoreticky, keby taká situácia nastala, uznali aj svetový či európsky rekord, nakoľko má na to požadovaný certifikát. Areál je vybavený aj potrebným vybavením pre sektorové disciplíny ako skok do diaľky, trojskok, vrh guľou, hod diskom, skok do výšky a skok o žrdi. Jediné, čo tam chýba (a markantne už od 2. septembra 2020, keď atletickú dráhu oficiálne otvorili), je patričné zázemie štadióna. „Bude to pre nás veľká pomoc. Pomôže to rozvoju športu. Teraz tu máme namiesto šatní len tri unimobunky na prezlečenie (pre trénerov, chlapcov a dievčatá), ale to je len provizórium,“ dodal pre Žilinský Štandard J.
Storočná martinská atletika (prvé atletické preteky v Martine sa konali 20. Toto mestské športovisko má pod patronátom Správa športových zariadení mesta Martin. Platí tu jasný harmonogram. V dopoludňajších hodinách je atletická dráha k dispozícii pre Spojenú školu, teraz počas prázdnin využívajú tento čas na behanie napr. hokejisti a futbalisti.
Prehľad nových a revitalizovaných atletických štadiónov na Slovensku
| Mesto | Popis | Financovanie |
|---|---|---|
| Nové Zámky | Komplexne vybavený atletický štadión s 8 dráhami na 400-metrovom ovále | N/A |
| Humenné | Zrekonštruovaný atletický ovál a vybudované atletické sektory | Slovenský atletický zväz (270 000 eur), Prešovský samosprávny kraj (115 000 eur) |
| Bratislava (Stredná športová škola) | Nový športový areál s bežeckým oválom a športoviskami pre rôzne atletické disciplíny | Bratislavský samosprávny kraj (takmer 400-tisíc eur) |
| Martin | Atletická dráha s 8 dráhami a certifikátom, chýba zázemie | Fond na podporu športu (1,1 mil. eur), Žilinský samosprávny kraj, mesto Martin |