Banskobystrický kraj ponúka množstvo prírodných atrakcií a pamiatok. Tento kraj je krajom lesníkov, o čom svedčí aj Lesnícke a drevárske múzeum vo Zvolene sídliace v historických priestoroch meštianskych domov, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou.
Múzeum vo Svätom Antone
Kaštieľ v Svätom Antone pri Banskej Štiavnici je Národná kultúrna pamiatka. Postavený bol na mieste opevneného stredovekého hrádku z 15. storočia a počas svojej existencie bol viackrát prebudovaný. Múzeum, sídliace v tomto neskorobarokovom kaštieli, začalo svoju činnosť 1. decembra 1962 ako Lesnícke a drevárske múzeum, od roku 1964 pôsobilo ako Lesnícke, drevárske a poľovnícke múzeum, od roku 1988 ako Múzeum Antol a od roku 1996 dodnes ako Múzeum vo Svätom Antone.
Keďže ide o pôvodné sídlo rodov Koháry a Coburg, múzeum dokumentuje históriu týchto dvoch rodov a vývoj poľovníctva a lesníctva na Slovensku prostredníctvom jedinečnej poľovníckej expozície. Pozornosť púta izba vytapetovaná dobovými ilustráciami najmä z francúzskych humoristických časopisov, poľovnícke zbrane a trofeje, lesnícke zariadenia, nástroje a pomôcky a ďalšie exponáty.
História kaštieľa
V roku 1415 sa spomína ako menšia opevnená stavba - castellum. Ďalšie zmienky sú z druhej polovice 16. storočia. O ďalšom osude hrádku sa nevie. V rokoch 1744 - 1750 boli dostavané ďalšie dve krídla, čím kaštieľ získal štvorcový pôdorys s nádvorím. Vzniklo tak honosné šľachtické sídlo a budova získala dnešnú podobu.
Pri prestavbe bolo potrebné brať do úvahy aj staršiu stavbu a nové časti navrhnúť tak, aby sa so starou spojili v jeden celok. Prestavba kaštieľa si vyžadovala veľa príprav. Bolo potrebné zabezpečiť mnoho vecí, od stavebného materiálu, cez majstrov až po robotníkov, ale hlavne mať jasný postup a rozsah prác. Všeličo je ukryté v zmluve a plánoch signovaných staviteľom Johannom Enzenhoferom. Presný dátum podpísania dokumentu nie je známy, pretože koniec sa nezachoval, ale vznikol pravdepodobne medzi rokmi 1740 - 1745.
Prečítajte si tiež: Strelnice a vzduchovky BB kraj
„Johann Enzenhofer sa zaväzuje: postaviť zámok z kameňa podľa troch schválených nákresov na rovnej pôde. V ňom majú byť hlavné panské izby, izba dvorného sudcu, dve archívne miestnosti na poschodí, kúpeľne, kuchyne, sušiarne, pivnice, drevárne, stajne a komory na krmivo v prízemí. Priečelie bude vyhotovené podľa nákresu. Ďalej sa zaväzuje: vybudovať ohniská, pekárenskú pec na chlieb, podstavce pod pece, kuchynské pece, kúpeľne a všetky hlavné miestnosti pre úradníkov.
Staviteľ písomne sľubuje celú stavbu zvonku i zvnútra začistiť a omietnuť, vybudovať ju patričným spôsobom a na určenom mieste. Všetky práce na stavbe budú riadne zdokumentované a vykázané. Staviteľ má určiť aj dozor - šikovného a svoju profesiu riadne ovládajúceho človeka, ktorému zadávateľ vyplatí dva guldeny. Spolu s murárskym tovarišom, úkolovými robotníkmi a pomocnými robotníkmi na prípravu malty, majú byť všetci platení zo staviteľových prostriedkov buď dennou, alebo týždennou mzdou.
Andrej Koháry sľubuje, že základy a pivnice vykopú jeho ľudia, že dá odstrániť aj vykopanú zeminu a ak to bude potrebné, pod jeho dohľadom bude navozená na klenby. Hoci je dokument neúplný, je mimoriadne zaujímavý.
Interiér kaštieľa
Kaštieľ je cenný svojou vnútornou výzdobou. Prevažná časť miestností, sál a chodieb si zachovala pôvodný interiér z obdobia baroka, rokoka a empíru. Na prvé poschodie sa prichádza z podjazdu hlavného vchodu v severnom krídle reprezentačným schodišťom s kamennými sochami do prijímacích priestorov. Odtiaľ je možné prejsť do spoločensko-reprezentačných miestností alebo na chodby obiehajúce ďalšie tri krídla kaštieľa.
Z chodieb osvetlených oknami do nádvoria sú prístupné jednotlivé navzájom prepojené miestnosti. Z obdobia stavby kaštieľa sú aj nástenné maľby nad schodišťom a v kaplnke. V kaštieli sa zachovalo pomerne veľa pôvodne zariadených i neskoršie dopĺňaných miestností, ktoré sú vlastne nábytkovým múzeom a zbierkami rôznych umeleckých predmetov, obrazov, rytín, akých je na Slovensku veľmi málo. Poschodový objekt štvorkrídlového pôdorysu s ústredným nádvorím má všetky znaky reprezentačného sídla.
Prečítajte si tiež: Airsoft v Trenčianskom kraji
Klenutý podjazd s priehľadom do nádvoria vedie na reprezentačné schodište, ktorého architektúru doplnili maliarskymi a sochárskymi dielami odzrkadľujúcimi vplyvy talianskeho a rakúskeho umenia. Z južného traktu kaštieľa vystupuje kaplnka bohato zdobená freskami neskorobarokového iluzionistického priestoru s voľným priehľadom. Kaplnka je zvýraznená aj navonok na priečelí, ktoré ukončuje freska spájajúca cirkevný námet s motívom obrazu donátora.
Ďalšie zaujímavosti
Kaštieľ má strechu z dreveného ručne štiepaného šindľa, ktorá je plošne na Slovensku pravdepodobne najväčšia. Zaujímavý je optický jav „camera obscura“, ktorý je najlepšie vidieť na komínoch severného krídla. Vkus, elegancia, vyváženosť, striedmosť a kvalita, to sú atribúty kaštieľa, ktorý je neprehliadnuteľnou dominantou obce Svätý Anton.
Až do roku 1944, kedy ho opustil posledný užívateľ - bulharský cár Ferdinand Coburg, bol v rukách šľachty. Asi aj vďaka tomu sa tu zachovali originálne tapety, obrazy známych maliarov a krásna a historicky jedinečná zbierka starého nábytku z celého sveta. Kaštieľ ročne navštívia tisíce turistov z celého Slovenska. Areál múzea tvorí kaštieľ obklopený nádherným parkom so vzácnymi stromami z 18. storočia, s jazierkami, kaskádami a umelou jaskyňou, lesopark, neskorobaroková sýpka, kaplnka sv.
Prečítajte si tiež: Memorila Kraj na Bezovci
tags: #bb #kraj #polovnicke #muzeum