Janko Jesenský bol významný slovenský básnik, prozaik a politik, ktorý sa vyznačoval jedinečným spojením literárnej tvorby s aktívnou spoločenskou a národnou angažovanosťou. Narodil sa 30. decembra 1874 v Martine v národne uvedomelej zemianskej rodine. Jeho otec Ján Jesenský-Gašparé, bol advokátom a významným činiteľom slovenského národného hnutia. Mladosť a vzdelanie ho formovali v duchu národného povedomia a záujmu o spoločenské dianie.
Základné vzdelanie získal na rodisku, gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, kde v roku 1893 maturoval. Pokračoval v štúdiu na Právnickej akadémii v Prešove a doktorát z práv ukončil v Kluži v roku 1901.
K literárnej práci sa dostal v roku 1897, keď publikoval báseň Vyznanie a krátke prózy. Prvé významné dielo, zbierka básní Verše z roku 1905, predstavuje jeho literárny prielom a významný príspevok k slovenskej poézii. V tejto fáze sa už profiloval ako výrazná osobnosť slovenskej literatúry a národného života. Jeho diela často reflektovali slovenskú národnú identitu a sociálne otázky, v čom zohrala rolu aj jeho vlastná skúsenosť z turbulentných historických období.
Jeho kariéra sa vyvíjala paralelne v literárnej a verejnej sfére. Počas prvej svetovej vojny bol ako slovenský národovec uväznený, neskôr narukoval na ruský front a prebehol k československým légiám v Rusku. Po vojne zastával významné politické funkcie, napríklad župana v Rimavskej Sobote a Nitrianskej župy, a v 30. rokoch bol viceprezidentom krajinského úradu v Bratislave. Súčasne pôsobil ako predseda Spolku slovenských spisovateľov a šéfredaktor umeleckokritického časopisu Slovenské smery.
Literárna tvorba
Janko Jesenský je rovnako básnik aj prozaik. Vyrástol v ovzduší poslednej fázy realizmu a nástupu symbolizmu. Svojím dielom patrí k obom týmto literárnym smerovaniam. Literárnej tvorbe sa začal venovať roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Hlavnými témami jeho tvorby boli národná identita, sociálne otázky a reflexie spoločenských zmien. Jeho lyrika a próza vždy niesli rysy realistického a civilistického štýlu, ktorý prinášal autentické zobrazenie života slovenského ľudu. Diela ako Verše či Pod jarmom sú toho jasným dôkazom.
Prečítajte si tiež: Sad Janka Kráľa v Bratislave
Poézia
Do literatúry vstúpil poéziou. Spočiatku v jeho básňach prevládala ľúbostná tematika. Neskôr sa zameral najmä na satirickú politickú lyriku. Ako prvý v slovenskej poézii sproblematizúval vlastné city, a tým do značnej miery porušil tradičný charakter lyrického hrdinu. V poézii prišiel s motívmi osobne prežívaného ľúbostného citu. Podstatnou zložkou Jesenského poézie je irónia a sebairónia. Formálne ju charakterizuje ľahký piesňový štýl (takmer heineovský), ktorý kontrastuje s drsne pomenúvanou citovou skúsenosťou. Tá je však skôr maskou, ako ozajstným zážitkom. Ako intelektuálny typ básnika reagoval aj na spoločenskú problematiku. Jeho angažovanosť vo veciach "národa", bojujúceho za svoju slobodu, sa prejavila vo veršoch písaných v zajatí a v légiách.
Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria básnická zbierka Verše (1905), ktorá sa stala míľnikom slovenskej poézie na prelome 19. a 20. storočia, ďalej próza Pod jarmom či politické texty z obdobia pôsobenia v česko-slovenských légiách a v Spolku slovenských spisovateľov. Nesúhlasil s rozbitím Československej republiky roku 1939 a na Slovenský štát reagoval sériou politických básní a pamfletov. Ilegálne vyvezené do Londýna sa stali súčasťou Československého vysielania BBC počas vojny. Vyšli tam i knižne pod názvom Na zlobu dňa.
Napísal básnické zbierky: Verše I.,II., Zo zajatia, Po búrkach, Na zlobu dňa I, Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet.
Próza
V próze je predstaviteľom kritického realizmu, časťou poézie /zbierky Verše, Verše II./ reprezentuje literárnu modernu. V prozaickej tvorbe začínal s anekdotickými príbehmi z malomestského prostredia. Malé mesto a jeho obyvateľov poznal z autopsie a keďže s takýmto životným štýlom nesúhlasil, ba ním pohŕdal, zobrazil ho satiricky alebo aspoň s humorom.
Vrcholom Jesenského prozaickej tvorby je rozsiahly román Demokrati, do ktorého vložil celoživotnú skúsenosť z verejného angažovania sa v politicko-administratívnej oblasti. Bol totiž dvakrát županom, teda vysokým štátno-administratívnym úradníkom, a neskôr viceprezidentom Slovenskej krajiny. Dôverne teda poznal zákulisie politického života a praktiky politických strán v demokratickom ovzduší prvej Československej republiky a vo svojom románe ich nemilosrdne odhaľoval. (Sám názov románu: Demokrati treba chápať ironicky.)
Prečítajte si tiež: Aktívny oddych v Sade Janka Kráľa
Malomestské rozprávky sú zbierkou 10 veselých poviedok z malomestského prostredia. Autor v nej kritizuje malomestskú spoločnosť s jej typickými chybami. Odsudzuje klebetárstvo, závisť, pýchu, prefíkanosť, ohováračstvo, falošnosť, snobizmus, túžbu po peniazoch.
Spoločensko-kritický román Demokrati (1934 - 1938) je najrozsiahlejšia próza spisovateľa, básnika a prekladateľa Janka Jesenského. Na príbehu nerovného ľúbostného vzťahu medzi mladým okresným úradníkom doktorom Landíkom a kuchárkou Hankou autor zobrazuje spoločenské vzťahy a politickú situáciu v malom slovenskom meste tridsiatych rokov 20. storočia. Jesenského román nemá veľmi pevnú kompozičnú osnovu, je skôr pestrou mozaikou jednotlivých stránok politického diania. Bol to zrejme autorov zámer, pretože chcel ukázať čo najviac "prípadov", aby mohol celú politickú scénu odsúdiť. Jesenského "súd" vychádza z princípu etiky. Autor kritizuje politickú prax spod zorného uhla morálky a demokratickej pozície občana. Nositeľom mravných postojov (a zároveň kompozičným "svorníkom") je dr.
Medzi jeho ďalšie významné diela patria:
- Pani Rafiková
- Štvorylka
Ocenenia a odkaz
Janko Jesenský bol ako prvý Slovák v roku 1945 vyznamenaný titulom národný umelec, čo podčiarkuje jeho význam v slovenskej kultúre. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu. Jeho diela boli preložené do viacerých jazykov, čím sa stal reprezentantom slovenskej literatúry aj v zahraničí.
Hlavnými témami jeho tvorby boli národná identita, sociálne otázky a reflexie spoločenských zmien. Jeho angažovaná poézia, vznikajúca až do polovice 40. Z prozaických diel Janka Jesenského sú najznámejšie Malomestské rozprávky a predovšetkým Demokrati, veľmi kritický pohľad na vtedajšiu spoločnosť, ale aj dnes mnohé z toho až nečakane platí znova a znova…
Prečítajte si tiež: Športové Gymnázium Janka Matúšku: Profil školy
Janko Jesenský zomrel 27. decembra 1945 v Bratislave.
tags: #beh #janka #jesenskeho