Tieň pod korunami stromov či slnečné lúče na presvetlených lúkach na pravom brehu Dunaja môžete zažiť v jednom z prvých verejne pristupných parkov na Slovensku.
Založenie a Vývoj Sadu Janka Kráľa
Jeden z najstarších stredoeurópskych parkov a najstarší verejný park v strednej Európe založili v rokoch 1774-76. Prvé správy o založení parku pochádzajú z obdobia všeobecného kultúrno-sociálneho a hospodárskeho rozvoja ešte z čias panovania Márie Terézie (1740 až 1780). Park bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť.
Na založenie a rozvoj dnešného Sadu Janka Kráľa mali zásadný vplyv dve udalosti: regulácia Dunaja v roku 1755 a vybudovanie pontónového mosta v roku 1825. Park vznikol v období klasicizmu a na jeho území bola vytvorená pre toto obdobie charakteristická krajinná kompozícia v tvare hviezdy s ďalekými priehľadmi, zakončenými vzdialenými dominantami. V lužnom lese boli vyrúbané prieseky, ktoré vychádzali z centrálne umiestnenej kruhovej plochy a vytvorili hviezdicu z ôsmich priamočiarych línií. V nich boli vysadené aleje stromov a vybudované chodníky. Podľa daného usporiadania park pomenovali Sternallee (Hviezdicová aleja).
Okrem tejto kompozície sa pri zakladaní parku uplatnil nový vzťah k prírode, ktorú už netvarovali podľa barokovej architektonizácie, ale začali chápať vo svojej prirodzenej kráse, bez viditeľných umelých zásahov. Začiatkom 19. storočia rozvoj parku poznačili vojny s Napoleonom (v rokoch 1805 a 1809), keď boli na území parku postavené obranné valy, tzv. šance, ktoré sa zachovali dodnes. V prvej tretine 19.storočia z iniciatívy starostu Námera prebehli v parku prírodno-krajinárske úpravy. Vznikli rozsiahle lúky, priamočiare aleje boli nahradené chodníkmi s početnými zákrutami.
Ďalšie úpravy parku spadajú do obdobia po založení Bratislavského okrášľovacieho spolku (r. 1868). Začali sa napríklad vysádzať rôzne kvetinové výsadby s doplnkami. Úpadok parku nastal počas druhej svetovej vojny. Boli vyrúbané mnohé vzácne stromy, umelecké predmety boli poškodené a zničené. Súčasnú podobu park získal po obnove v rokoch 1977 až 1983. Súčasný názov parku Sad Janka Kráľa pochádza zo 60. rokov minulého storočia, keď dostal meno po slovenskom romantickom básnikovi.
Prečítajte si tiež: Aktívny oddych v Sade Janka Kráľa
Počas svojej histórie mal však park aj rôzne iné pomenovania, napr. Park bol upravovaný postupne, jeho dnešná prírodno-krajinárska podoba je až z roku 1839. Odvtedy prešiel mnohými zmenami. Dnešnú podobu vzácny klenot z pravého brehu Dunaja nadobudol v roku 1839.
Architektonické a Prírodné Zaujímavosti
V parku sa nachádzajú voľne komponované skupiny drevín, lúčne priestory a sieť chodníkov. Hlavná kompozičná os spája sochu Janka Kráľa s gotickou vežou františkánskeho kostola vo východnej časti parku. Socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu je stredobodom križovatky cestičiek, ktoré pretínajú celý park.
V 19. storočí boli s pomocou Bratislavského okrášľovacieho spolku robené kvetinové výsadby s doplnkami, ktoré tvorili rozličné stojany či vázy, v lete tu rozmiestňovali palmy či iné skleníkové rastliny. V parku bolo vysadených veľa cudzokrajných stromov, ktoré boli označené trojjazyčnými tabuľkami - maďarské, nemecké a latinské. V 70- tych rokoch 20. storočia prešiel SJK veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny, čím sa vizuálne park otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace kostru parku.
Pre súčasný obraz parku sú charakteristické „veľkopriestorové prírodné interiéry“. Mohutné vzácne stromy a etážové kroviny dopĺňa drobná architektúra. Typickým prvkom sú oddelené malé priestory kruhovitého tvaru ozdobené prvkami zverokruhu. Tento prvok vytvára dôverné prostredie ponúkajúce sa k oddychu a k rozhovorom.
Najvýznamnejším architektonickým prvkom je jedinečný záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola. Uvedená veža je dnes jedinečným záhradným altánkom, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola a dnes je obľúbeným miestom k stretávaniu a zároveň aj špecifickým orientačným bodom.
Prečítajte si tiež: Pravidlá rošády
V minulosti sa v parku nachádzalo slávne rozárium, v ktorom bolo okolo 500 druhov ruží. Bolo riešené pravidelne v centrálnej časti s kruhovým bazénom a plastikou sediacej ženy. Bolo doplnené pergolami, po ktorých boli popnuté ruže. Boli tu umiestnené aj lavičky.
Rastlinstvo v Sade Janka Kráľa
Park púta aj svojou druhovou diverzitou. O výsadbu cudzokrajných drevín sa pravdepodobne zaslúžil bratislavský lekár a botanik dr. Štefan Lumnitzer. V súčasnej dobe v parku rastú exotické druhy ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojim vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500-600 cm dotvárajú typickú kulisu veľkým trávnatým priestranstvám. V parku sa nachádza spolu 95 cudzokrajných druhov.
Biologickú kostru parku tvoria aj pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Tieto dreviny tu dosahujú rozmery, ktoré sú pre ich biologický druh veľmi zriedkavé. Najpočetnejšie sú zastúpené pagaštany konské. Ostatné druhy sú zastúpené len niekoľko málo exemplármi ako napr.: maklura pomarančová, nahovetvec dvojdomý, ambrovník styraxový, ľaliovník tulipánokvetý a 5 druhov magnólií.
Z ihličnatých druhov tu nájdeme: gingo dvojlaločné, jedľu grécku, cypruštek hrachonosný či metasekvoje. Stromovú etáž dopĺňajú kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis (taxus baccata) a vavrínovec lekársky.
Významné Osobnosti a Park
Na jeho vytvorení sa podieľali viaceré významné a uznávané osobnosti tej doby. Patril medzi nich napríklad botanik, lekár a propagátor očkovania proti kiahňam Štefan Lumnitzer. V 19. storočí upravovali park záhradníci pod vedením dvoch zanietených odborníkov. Prvým z nich bol riaditeľ botanickej záhrady a múzea vo Viedni Štefan Ladislav Endlischer a druhým učiteľ na Kráľovskej akadémii v Prešporku František Floriš Rómer.
Sad Janka Kráľa Dnes
V súčasnosti má park kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži ako oddychové a stretávacie miesto. Vytvára oázu pokoja a zároveň slúži na športové aktivity pre všetky vekové skupiny. S rozlohou 42 ha sa nenápadne krčí v bratislavskej Petržalke medzi Starým mostom a Novým mostom.
Sad Janka Kráľa si vďaka jeho nenahraditeľnej atmosfére obľúbili nielen obyvatelia Petržalky alebo Bratislavčania. Do parku však ľudia chodia hľadať útočisko pred ruchom veľkomesta a rýchlym životným tempom. Plní kultúrno-spoločenskú funkciu, slúži na relax, ako miesto, kde sa stretávajú rodiny aj priatelia. Obyvatelia hlavného mesta ho využívajú aj ako priestor na športové aktivity. Park využívajú aj na fotografovanie, nakrúcanie reklám.
Oáza pokojaSad Janka Kráľa dnes stojí priamo v centre stavebného ruchu Petržalky. Jeho hranice sú ostro vytýčené Starým a Novým mostom, Auparkom, futbalovým štadiónom a jeho ďalšie rozširovanie nie je možné. Napriek tomu patrí k najkrajším miestam v Bratislave.
Vďaka svojej polohe, histórii a jedinečnosti si ho obľúbili nielen Bratislavčania, ale aj turisti. Chodia sem obdivovať platany javorolisté, ktoré sú staré približne 200 rokov a obvody ich kmeňov sú 500 až 600 centimetrov.
Sad Janka Kráľa je bohatý na rôzne druhy drevín, zachovali sa tu pôvodné druhy ako javor alebo viaceré druhy topoľov. Tie na tomto čarovnom mieste dosahujú väčšie rozmery, než aké sú pre ne typické. Stromy dopĺňajú aj kroviny, spomedzi ktorých tu má najväčšie zastúpenie stálozelený tis alebo vavrínovec lekársky. Zachovali sa tu aj druhy, ktoré pre naše končiny nie sú typické, k čomu prispel najmä František Floriš Rómer.