Kreslený humor, satira i karikatúra - ako osobité výtvarné žánre v súčasnosti zasahujú do rôznych oblastí výtvarného umenia a predstavujú prirodzenú súčasť foriem vizuálnej komunikácie, ako jeden zo spôsobov sebareflexie spoločnosti. Prvky kresleného humoru dnes ďaleko presahujú jeho rámec a tvoria kontext tvorby aj takých výtvarníkov, ktorých primárne nezaraďujeme medzi humoristov. Súčasný kreslený humor má veľa tvárí. Rodí sa z chuti a zo snahy prenikať pod povrch vecí, k podstate skrytej pod povrchom každodennej reality. Nechýba mu snaha rozosmiať i poučiť, varovať i útočiť na neduhy spoločnosti.
Pod pojmom kresleny humor si často predstavíme guľaté postavičky, výstižné karikatúry a jemnú satiru na aktuálne dianie. No za tým stoja umelci, redaktori a komediálny duch, ktorý formoval aj naše vízie o demokracii, kultúre a vzdelávaní. V tomto texte zdôrazňujeme, že kresleny humor nie je iba smiechom, ale aj pamäťou. Slová a obrázky dokážu oživiť historické momenty, ktoré inak málokto pripomína.
Historické vlny formovali slovenské kreslenné komédie už v prvej polovici 20. storočia. Tešíme sa, že sa vtedy rodili prvé, odvážne názory, ktoré často vychádzali z lokálnych problémov: zamestnanosť, kultúrny život a minoritné texty. Skromné médiá sa stali školou kresleného humoru, kde výrazný štýl a jasná pointa boli kľúčom k úspechu. dnešok prinesol digitalizáciu, online magazíny a sociálne siete, ktoré rozšírili publikum a zároveň spomalili špecifickosť lokálnych vtipov. Napriek tomu na Slovensku pretrváva úzkosť s témou korupcie, byrokracie alebo nízkej retention zmyslu pre humor v mestách a dedinách. Autori sa učia efektívne hrať s formou krátkych statusov i rozsiahlejšími seriálmi, kde obraz a text spolu vytvárajú silu príbehu.
Slovenský kreslený humor prechádza od skromných tlačených polí až po rozsiahle online platformy. Je to cesta od historickej reflexie k súčasnému sociálnemu dialógu, pričom každý nový projekt prispieva k malým, ale významným poznámkam o tom, ako žijeme na Slovensku.
Kreslený humor na Slovensku je ustupujúcim žánrom, vo svete sa mu však stále ešte darí. Napríklad v Turecku, ktoré sa považuje za jeho veľmoc.
Prečítajte si tiež: Ako nakresliť luk ceruzkou
Súčasná situácia kresleného humoru
Menej príležitostí a slabé honoráre. To je realita, s ktorou sa pasuje väčšina autorov kresleného humoru, ktorí dnes prevažne kreslia do šuplíka. Priznáva to aj Roman Sika z Podolia. Živiť sa humorom? To je ilúzia. „Dnes nie je veľa možností, kde autori môžu publikovať,“ priznáva. „Je to zanikajúci druh umenia, pokiaľ nejde o veľké peniaze, tak to nikto nerobí,“ priznáva zase Marcel Krištofovič z Nitry.
Napriek tomu, oboch pánov radosť z tohto koníčka dosiaľ neprešla. Prvý začal s kresleným humorom počas vojny, druhý s ním koketoval už ako dieťa. „Boli to len také pokusy, neabsolvoval som žiadnu výtvarnú školu,“ priznáva Marcel Krištofovič. Na svojom konte má viacero ocenení, jedno si prišiel prevziať aj na 10. ročník súťaže Fraštácky tŕň do Hlohovca. Je jeden z mála, ktorý svoje kresby - aj k nám do časopisu Život - posiela nakreslené na papieri. „Som technický antitalent,“ vysvetľuje, prečo nepoužíva počítač.
„Zo Slovákov sa do súťaže zapojili hlavne osvedčení karikaturisti, neobjavili sa žiadne nové mená. Žiaľ, je evidentné, že kreslený humor je u nás na ústupe, aj z toho dôvodu, že honoráre ostali na úrovni, aké boli za bývalého režimu. Mladí majú navyše oveľa viac možností, čo môžu robiť. My sme si museli vystačiť s ceruzkou a papierom. Vyzerá to tak, akoby Slovákov prechádzal humor,“ priznáva.
Kreslený humor vo svete
Vo svete to však nie je až také zlé - napríklad Turecko sa považuje za veľmoc kresleného humoru, do tamojších súťaží sa vraj zapája niekoľko stoviek autorov a vychádza tam množstvo publikácií s kreslenými obrázkami. „Dobre je na tom aj Čína, Japonsko alebo taký Irán. Tam akoby kreslil každý. Je to vidno aj na množstve kresieb, ktoré Iránci posielajú do súťaží. Oni nepošlú jeden dva obrázky, ale celý balík,“ povedal zase Vlado Pavlík z Nového Mesta nad Váhom, ktorý predsedal porote v súťaži.
Jeho obrázky tiež vídať na stránkach Života, zapája sa do súťaží a jeho tvorbu poznajú i v zahraničí, ktoré neraz navštívil s celou rodinou, čo mu zaplatili organizátori. Takéto odmeny u nás žiaľ autorom neposkytujú. Napriek tomu však výstava zaslaných diel do súťaže Fraštácky tŕň bola aj tento rok veľmi pestrá a odzrkadľovala osobitý štýl každého jedného umelca. Na začiatku 20. storočia prenikli humor, komično, groteska i karikatúra rázne medzi fenomény moderného života a do výtvarného umenia sa zaradili ako jeho rovnocenné, nielen okrajové súčasti.
Prečítajte si tiež: Dopravný terč pre deti: Hra a rozvoj
Novomestský osteň - bienále kresleného humoru a satiry
Tieto ambície a ciele prezentuje aj celoslovensky významná súťažná prehliadka humoristickej tvorby, organizovaná v trenčianskom kraji v Novom Meste nad Váhom v dvojročných intervaloch už od roku 1982.
Popri hlavných organizátoroch, ktorými sú Nové Mesto nad Váhom a Mestské kultúrne stredisko v Novom Meste nad Váhom, sa na jeho konaní už od jeho vzniku svojou odbornou pomocou spolupodieľa aj Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne.
Novomestský osteň sa stal jedným z najvýznamnejších humoristických výstavných podujatí na Slovensku už v osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia a túto výsadu si zachoval dodnes. Aj keď sa v súčasnosti podobných projektov organizuje oveľa viac, nie každému z nich sa podarilo pretrvať nepretržite takmer tridsať rokov.
Za toto časovo úctyhodné obdobie vznikla v archíve Mestského kultúrneho strediska rozsiahla zbierka slovenského kresleného humoru, ktorá sa s novými a novými ročníkmi Novomestského ostňa postupne rozrastá a v súčasnosti patrí medzi najpočetnejšie a najkvalitnejšie na Slovensku.
Sú v nej sústredené stovky vynikajúcich kresieb a malieb, ktorých autormi sú renomovaní slovenskí umelci - karikaturisti, získavajúci významné ocenenia na európskych i celosvetových súťažiach humoristickej tvorby.
Prečítajte si tiež: Streľba na plechovky - kreslený návod
Výber z už 15. uskutočnených ročníkov reprezentuje výstava pod názvom Slovenský kreslený humor a satira. Na výstave, ktorá predstavuje najkvalitnejšie práce 48 slovenských umelcov, sa možno zasmiať aj na vtipnom a kvalitnom humore nestora slovenského humoru Viktora Kubala ( 1923 - 1997). Na výstave sú zastúpené aj diela ostatných, verejnosti známych umelcov - karikaturistov, uznávaných nielen na domácej pôde, ale predovšetkým v zahraničí. Patria medzi nich Kazo Kanala (prezident Slovenskej únie karikaturistov), František Bojničan, Vojto Haring, Fero Jablonovský, Ivan Kováčik, Koloman Leššo, Miroslav Motyčík, Fero Mráz, Jozef Olšavský, Olga Pazerini, Bobo Pernecký, Júlia Piačková, Oliver Solga, Milan Stano (vydavateľ kníh o humore a časopisu Kocúrkovo), Laco Torma, Milan Vavro, Fedor Vico, Viliam Živický a mnohí ďalší.
Početnú skupinu autorov tvoria aj umelci - karikaturisti z trenčianskeho kraja: novomešťania Vlado Pavlík, Roman Sika, Miro Ďurža (1944 - 2006), či Milan Juriš zo Starej Turej, ktorý za zúčastnil všetkých ročníkov Novomestského ostňa.
V publikácii určite zaujmú aj kresby a karikatúry trenčanov Ľubomíra Kotrhu (medzinárodne najoceňovanejšieho slovenského autora), Ladislava Belicu, dvojice Williho Webera & Tibora Vrtíka aj dubnického výtvarníka Jozefa Vydrnáka.
Ďalšie aktivity a výstavy
Svoju tvorbu v priestoroch Výmenníka Brigádnická odprezentujú na vernisáži 12. septembra o 10.00 výrazné osobnosti svetového kresleného humoru - Constantin Sunnerberg, Pawel Kuczynski , Luka Lagator, Otto Lothar, Alessandro Gatto, Angel Boligan, ale aj ich slovenskí kolegovia: Rasťo Visokai, Bobo Pernecký, Miroslav Barvičák a Radoslav Repický. Autori kresleného humoru patria medzi najslobodnejších ľudí na zemeguli. V svojej tvorbe vedia analyzovať zložité životné situácie, nachádzať kauzalitu medzi príčinou a jej dôsledkom a dokážu ju odovzdať iným ľuďom prostredníctvom svojich obrázkov.
“Pocit slobody slova, myslenia i konania vytvára rovnováhu, istoty a zodpovednosti pre jedinca i celú spoločnosť. Spolupráca medzi slovenskými a nórskymi partnermi sa začala v roku 2016 kedy sa realizovala výstava reprezentatívnej výstavy tvorby slovenských autorov kresleného humoru a v Prešove to bola vernisáž súťažných prác na tému Ženské práva a diskusné fóra s zástupcami mimovládnych organizáciami i študentmi.
Arifur Rahman, editor internetového porálu tOOns MaG má so slobodou autentické skúsenosti. “Spolupráca so slovenskými partnermi je pre nás veľmi zaujímavá, pretože sme našli organizátorov i autorov so spoločným názorom na témy v kreslenom humore. Výstava bude vo Výmenníku Brigádnická sprístupnená do 12.