Beh na 100 metrov cez prekážky je jednou z najočakávanejších a najpopulárnejších udalostí každých letných olympijských hier, či majstrovstiev sveta v atletike. Na cieľovej čiare sa rozhodne o tom, kto sa stane najrýchlejším človekom na zemi.
Základná charakteristika a pravidlá
Beh na 100 metrov cez prekážky je v podstate šprintom cez prekážky, ktoré sú rovnomerne rozložené na bežeckej trati. Ženy behajú 100 metrov a muži 110 metrov cez prekážky. Patria medzi technicky najnáročnejšie behy.
Dôležitou časťou najkratšieho atletického behu je štart pretekov. Súťažiaci štartujú s tzv. "nízkeho štartu". Reakčný čas šprintéra je v súčasnosti meraný elektronickým zariadením. Ak je reakčný čas kratší ako 0,100 sekundy považuje sa to za predčasný štart. V súťaži je povolený iba jeden pokazený (predčasný štart). Ďalší pokazený štart znamená automatickú diskvalifikáciu atléta, ktorý sa aktuálne previnil.
Meranie času šprintéra sa zastaví v momente, keď sa jeho hruď dostane na úroveň cieľovej čiary (platí to od roku 1932). Pri šprinte na 100 metrov sa meria i podpora vetra. Povolená podpora vetra je 2 metre za sekundu.
Stručná história
Prvú bežeckú súťaž na 120 yardov (109,68 metrov) s prekonávaním prekážok datujeme na začiatok 19. storočia. Uskutočnila sa v roku 1864 v Anglicku v rámci prvého oficiálneho ľahkoateltického stretnutia univerzitných výberov Ocfordu a Cambridge. Koncom 19. storočia sa uvedená prekonávaná vzdialenosť upravila vo Francúzsku na rovných 110 metrov.
Prečítajte si tiež: Rozmery terčov pre vzduchovku
Beh na 110 metrov cez prekážky mužov bol zaradený v programe prvých novodobých Olympijských hier v roku 1896 v gréckych Aténach. Ženský prekážkový šprint na 100 metrov sa po prvý krát objavil v programe Olympijských hier v roku 1972 v Nemeckom Mníchove. Pred tým ženy súťažili na trati kratšej o 20 metrov.
Zmenami prešli pri vývoji týchto disciplín aj prekážky, cez ktoré sa preteká (ich výška a vzdialenosť medzi nimi. V roku 1864 sa pretekalo cez prekážky s dvomi pevnými podstavcami. Od roku 1895 sa začali používať mobilné prekážky s podstavcom v tvare písmena "T". Od roku 1935 sa používajú mobilné prekážky v tvare písmena "L" s vyvažovacím závažím.
Taktika a technika
Prekážkové šprinty sa bežia v dráhach. V každej dráhe sa nachádza 10 prekážok. Ženská prekážka je vysoká 0,84 metra a hlboká 70 centimetrov. Šírka prekážkovej latky je 7 centimetrov. Mužská prekážka je vysoká 1,067 metra a široká maximálne 1,20 metra. Prekážkový beh je mimoriadne náročný na zosúladenie šprintérskych schopností atléta a jeho individuálnej techniky zdolávania prekážok. Šprintér sa môže prekážky dotknúť, resp. ju aj zhodiť.
Najdôležitejšou časťou je štart, pri ktorom sa štartuje z identickej polohy ako pri hladkom behu na 100 metrov. Rozhodujúca pri prekážkarskom štarte je frekvencia úvodných krokov pri nábehu na prvú prekážku, ktorá je nezávislá na dĺžke krokov. Najvyššia akcelerácia prekážkára je v prvých štyroch krokoch. Po prekonaní prvej prekážky sa bežec snaží vzpriamiť svoje telo počas ďalších štyroch krokov. Bežec sa na prekážky odráža švihovou nohou dopredu, automaticky, tak ako to má natrénované, vo vzdialenosti od 1,9 do 2,35 metra od prekážky.
Ponad prekážku sa bežec snaží prejsť plynule pri minimálnej strate získanej rýchlosti, čo najnižšie nad prekážkou. Ďalšou fázou je dokrok, keď prekážkár dokročí vo vzdialenosti cca 1 metra za prekážkou a plynule nadväzuje na beh medzi prekážkami. Pri dokroku je dôležitá najmä práca členka prekážkara. Bežec následne opäť akceleruje v troch krokoch. Posledný krok pred prekážkou je kratší a vyšší. Najvyššiu rýchlosť dosahujú prekážkari medzi prekážkami.
Prečítajte si tiež: Terc na vzduchovku: pravidlá
Výstroj: šprintérske atletické tretry, ako pri behu na 100 metrov, t.j.
Významné slovenské úspechy
Na TIPOS Atletické kritérium SNP v Banskej Bystrici dosiahla Daniela Ledecká kvalitný čas v osobnom rekorde za 54,69 s a len o 4 stotiny zaostala za limitom na septembrové MS v Tokiu!
Viki stiahla zo svojho historického maxima 11,26 z 30. „Bol to neuveriteľný deň. Veľmi som sa naň tešila. Mala som tu najbližších ľudí a videli ma priamo na pretekoch. Panovali tu úžasné podmienky na domácom štadióne, kde trénujem. Vedela som, že môžem podať kvalitný výkon, čo sa aj podarilo. Už po prekážkarskej stovke mi padol obrovský kameň zo srdca a po hladkej stovke na konci ani neviem, čo povedať. Som nesmierne vďačná za to, že čo sme odviedli v príprave sa začína premietať v pretekoch. Bolo to dnes kvalitné, teší ma, že v ten správny čas to viem do pretekov preniesť.
Majstrovstvá sveta v atletike 2025 v Tokiu
Už 20. ročník Majstrovstiev sveta v atletike sa tento rok uskutoční v Japonsku. Na šampionáte štartuje aj niekoľko slovenských športovcov. Podujatie prebieha od 13. do 21. septembra 2025 na Národnom štadióne v Tokiu, teda na mieste, ktoré pred piatimi rokmi hostilo olympijské hry.
Program atletických MS v Tokiu 2025 (výber):
Prečítajte si tiež: Streľba v biatlone
| Dátum | Čas | Disciplína | Výsledky |
|---|---|---|---|
| 14. september | 04:28 | 100 m pr. - Ž (rozbehy) | 1. D.Williams (JAM) 12.40 34. V.Forster (SVK) 13.18 DNQ |
| 15. september | 14:05 | 100 m pr. - Ž (semifinále) | 1. T.Amusan (NGR) 12.36 2. G.Stark (USA) 12.37 |
| 15. september | 15:20 | 100 m pr. - Ž (finále) | 1. D.Kambundji (SUI) 12.24 2. T.Amusan (NGR) 12.29 |