Americký atlét Grant Fisher prekonal na mítingu v New Yorku halový svetový rekord v behu na 3000 m, keď zaznamenal čas 7:22,91 min. Prekonal výkon 7:23,81, ktorý dosiahol Etiópčan Lamecha Girma pred dvoma rokmi.
Bronzového medailistu z 5000 m i 10.000 m na minuloročných olympijských hrách v Paríži "dohnal" k mimoriadnemu výkonu jeho krajan Cole Hocker, ktorý s ním zviedol vyrovnaný súboj. Prekvapujúci olympijský šampión na 1500 m napokon dobehol druhý za 7:23,14, čiže taktiež pod hranicou predchádzajúceho svetového rekordu.
"Toto bola bitka, na ktorú sa bude spomínať veky. Cole ukázal, že je vo svojom odvetví elita. Som veľmi šťastný, že som ho dokázal zdolať," tešil sa podľa AFP Fisher.
Svetový rekord padol aj na míli a postaral sa o to Američan Yared Nuguse časom 3:46,63 min. Bronzový medailista z 1500 m z Paríža prekonal Etiópčana Yomifa Kejelchu a jeho šesť rokov starý výkon 3:47,01.
Nórsky atlét Jakob Ingebrigtsen vytvoril časom 7:17,55 min nový svetový rekord v behu na 3000 m. Na nedeľňajšom mítingu Diamantovej ligy v poľskom Chorzówe ovládol preteky s viac ako štvorsekundovým náskokom pred Etiópčanom Berihum Aregawim, ktorý zaznamenal národný rekord.
Prečítajte si tiež: MS juniorov v biatlone: Slovenská história
Ingebrigtsen pokoril takmer 28 rokov starý rekord 7:20,67 min, ktorý držal Keňan Daniel Komen od 1. septembra 1996. Dvadsaťtriročný Nór vylepšil najlepší čas histórie o takmer tri sekundy.
"Je to výnimočný pocit. Dúfal som, že budem atakovať svetový rekord, ale na základe tréningu nikdy nemôžem presne predpovedať, akého času som schopný. Nevedel som si predstaviť, že dokážem zabehnúť čas na úrovni 7:17 min," citovala Ingebrigtsena agentúra Reuters.
Ingebrigtsen dostal šek na 50-tisíc dolárov a zapózoval s ním pred hodinami na Sliezskom štadióne v Chorzówe.
"Tritisícka je náročná vzdialenosť. Po štyroch-piatich kolách cítite kyselinu mliečnu, ale musíte sa rozbehnúť. Podmienky boli dnes náročné pre horúčavu, ale tie sú pre každého rovnaké."
Medzi ďalšie významné udalosti patrí aj to, že Majster sveta z Dauhy 2019 na 10 000 m Uganďan Joshua Cheptegei utvoril na mítingu Diamantovej ligy v Monte Carle svetový rekord v behu na 5000 m časom 12:35,36 min.
Prečítajte si tiež: Osrblie a svetový biatlon
Dvadsaťtriročný vytrvalec skresal z doterajšieho historického maxima legendárneho Etiópčana Kenenisu Bekeleho z 31.
Cheptegei, ktorý po vodičoch začal udávať tempo od treieho kilometra, mal skvelý záver, posledné dve štvorstovky zabehol pod jednu minútu - 59,97 a 59,64.
Slovenský ultravytrvalec Michal Šuľa, člen tímu Pexton Unicorns, dosiahol jedinečný úspech a zapísal sa do Guinnessovej knihy rekordov v 7-dňovom behu na bežeckom páse. Počas svojej týždňovej misie, ktorá prebiehala od 2. do 9. januára na klinike Movement Institute v Devínskej Novej Vsi, prekonal hranicu 912,22 km, čím výrazne vylepšil doterajšie rekordy.
Šuľa tak prekonal nielen mužské maximum Brita Jamieho McDonalda z roku 2019 (843,94 km), ale aj absolútne Guinnessovo maximum Novozélanďanky Emmy Timmisovej z roku 2024 (846,16 km). Tento fenomenálny výkon prichádza len niekoľko mesiacov po jeho úspechu na Majstrovstvách Slovenska v behoch na 100 km a 24 hodín, kde potvrdil svoju dominantnú pozíciu v ultra behu.
Michalov rekordný pokus bol výnimočný nielen prekonanými číslami, ale aj odhodlaním, ktoré prejavil napriek výzvam a zraneniam.
Prečítajte si tiež: Juniorské Majstrovstvá Sveta – prehľad
Tento výkon bol jednou z najťažších skúšok, aké som kedy zažil. Po fyzickej stránke som bol pripravený, ale mentálne to bola obrovská výzva. Únava z monotónneho tempa sa postupne stala súčasťou môjho režimu, ale najťažšie bolo neustále sledovať každú sekundu a každý meter na displeji bežeckého pásu. Predstavte si, že celé dni pozeráte na čísla, ktoré sa hýbu pomaly, a pritom musíte byť neustále v pohybe.
Po pár hodinách som si však uvedomil, že ak chcem uspieť, musím si nastaviť pevné pravidlá. Rozhodol som sa bežať vždy na celú hodinu, čo mi pomohlo udržať si sústredenie a vytvoriť si akýsi rytmus. Tento systém mi umožnil nemyslieť stále na čas, ale zamerať sa na malé, dosiahnuteľné ciele. Aj keď únava rástla, tento mentálny trik mi výrazne uľahčil preteky.
Pred pretekmi som si veril, že mám na rekord natrénované, ale realita ma hneď prvý deň preverila. Už po niekoľkých hodinách som pocítil mierne bolesti, ktoré mi prinášali nepohodlie. Mal som obavy, že by sa mohli zhoršiť a že by ma mohli prinútiť skončiť. Bolo to veľmi frustrujúce, pretože som vedel, že výkon mám v nohách, ale všetko mohlo padnúť kvôli zraneniu.
Keď som však dosiahol 750 kilometrov a vedel, že rekord je na dosah, cítil som obrovské dojatie. Bol to moment, keď som pochopil, že všetka námaha, tréning a odriekanie stáli za to. Keď som prekonal hranicu 850 kilometrov, nechcel som sa uspokojiť. Snažil som sa zo seba vydať maximum až do poslednej minúty. Aj keď môj pôvodný cieľ bol 1000 kilometrov, okolnosti ma prinútili zmeniť stratégiu. Napriek tomu som nesmierne šťastný, že som dokázal prekonať rekord a ešte si pritom zachovať úsmev.
Príprava na tento výkon bola špecifická, pretože som väčšinu času trénoval na bežeckom páse. Mojím cieľom bolo prispôsobiť sa podmienkam, ktoré ma čakali, takže som si na pás postupne zvykal. Približne mesiac a pol som sa venoval dlhým behom v strednom tempe, pričom som občas zaradil aj rýchlostné tréningy. Napríklad jeden deň som odbehol klasických 50 kilometrov tempom 4:40-5:00 min/km, a na druhý deň som si dal rýchlejších 16 kilometrov v tempe 3:50 min/km. Pred samotným výkonom som mal blok štyroch dní, počas ktorých som denne absolvoval 50 kilometrov, a piaty deň som pridal ešte 43 kilometrov pred nočnou zmenou, po ktorej som odbehol ďalších 50 kilometrov.
Ako súčasť prípravy som si dva týždne pred pretekom naplánoval pokus o svetový rekord na bežeckom páse v 6-hodinovom behu. Bol to test mojej fyzickej a mentálnej pripravenosti, a keď som odbehol 85,89 kilometra bez jedinej prestávky, vedel som, že som pripravený.
Nemám žiadne špeciálne rituály, ale pred každým veľkým výkonom sa snažím mentálne sústrediť na cieľ. Možno to znie ako klišé, ale pre mňa je dôležitejšia cesta k cieľu než samotný cieľ. Každý krok, každá hodina tréningu má svoju hodnotu, a práve tieto momenty ma posilňujú. Rituálom je vlastne moja disciplína a schopnosť udržať si pozitívne nastavenie aj v tých najťažších chvíľach.
Najväčším motorom bola pevná vôľa a podpora ľudí, ktorí ma prišli povzbudiť. Bol som nesmierne rád, keď som videl známe tváre, ktoré mi priniesli energiu a pomohli mi na chvíľu odpútať sa od myšlienok na čas a kilometre. Každé povzbudenie, úsmev či podaná ruka ma poháňali vpred. Tento výkon nebol len o mne. Bol to tímový úspech - mojej rodiny, priateľov a všetkých, ktorí ma sledovali online. V ich podpore som nachádzal silu prekonať aj tie najväčšie krízy.
S manželkou sme už roky zosúladení, a to aj vďaka tomu, že naše deti sú dospelé a samostatné. Manželka je nielen moja životná partnerka, ale aj najväčšia opora a fanúšička. Počas celých 168 hodín bola so mnou - pomáhala mi, povzbudzovala ma a dávala mi pocit, že nie som na to sám. Bez nej by som to nezvládol.
Hoci rekord na bežeckom páse je atraktívny a fyzicky náročný, nepovažujem ho za svoj najkvalitnejší výkon. Moje najväčšie úspechy sú 5. miesto na majstrovstvách sveta v 24-hodinovom behu s výkonom 266 kilometrov a osobné rekordy na 6 hodín (88,9 kilometra) a 12 hodín (151 kilometrov). Tieto výkony sú pre mňa špeciálne, pretože si vyžadovali obrovskú fyzickú aj mentálnu pripravenosť.
Ak premýšľate, či začať s behom, jednoducho to skúste. Beh je šport, ktorý buď milujete, alebo nenávidíte, ale treba mu dať šancu. Dôležité je stanoviť si reálne ciele, ktoré sú len o kúsok vyššie, než na čo máte. Takto si budujete sebadôveru a postupne posúvate svoje hranice.
Aj ja som mal obdobia, keď sa mi nedarilo, keď som končil preteky sklamaný. Ale práve tieto momenty ma posilnili a pomohli mi vytvoriť si nový cieľ. Šport je o prekonávaní seba samého, a to platí pre každého, bez ohľadu na úroveň.
Jedným z najkrajších momentov bolo, keď ma ľudia prišli podporiť nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Priniesli mi polievky, koláče, zmrzlinu a rôzne dobroty, aby mi spríjemnili čas. Manželka bola pri mne celých 168 hodín, čo ma dojímalo a motivovalo.
Nečakané bolo aj to, koľko ľudí ma sledovalo online. Ich podpora bola neoceniteľná a dodávala mi silu bojovať až do konca.
Mojím hlavným cieľom je uspieť na majstrovstvách sveta v 24-hodinovom behu, kde by som rád prekonal 270 kilometrov a umiestnil sa v prvej desiatke. Okrem toho plánujem organizovať a podporovať behy na Slovensku, pretože verím, že šport má obrovskú silu spájať ľudí.
Michal Šuľa (narodený v roku 1974 v Padine, Kovačica, Srbsko) je Slovák zo Srbska, ktorý začal behávať vo veku 39 rokov.
Preteky v rámci podujatia Diamantovej ligy v Chorzówe ovládol s viac ako štvorsekundovým náskokom.
Nórsky bežec na lyžiach Johannes Hösflot Kläbo vyrovnal rekord v počte zlatých medailí na zimných olympijských hrách.
Dvadsaťdeväťročný Kläbo vyhral v talianskom stredisku Tesero desiatku voľne s náskokom 4,9 sekundy pred Mathisom Deslogesom z Francúzska a na prebiehajúcich hrách tak získal tretí najcennejší kov z troch štartov.
Pre Kläba je to celkovo jubilejná desiata medaila z hier s bilanciou 8-1-1.
Fenomenálny Nór môže rekord v počte zlatých prekonať už v nedeľu, keď je v Tesere na programe mužská štafeta na 4x7,5 km a jeho tím je pred súťažou topfavoritom.
Najdekorovanejšou zimnou olympioničkou zostáva nórska bežkyňa Björgenová s 15 kovmi (8-4-3), osem zlatých majú v zbierke aj ďalší Nóri - biatlonista Björndalen (8-4-2) a bežec na lyžiach Dählie (8-4-0).
„Je to úžasné, dosiahol som niečo veľké. Toto bola vzdialenosť, na ktorú som najviac myslel a ktorú som si najviac prial vyhrať. Som na to najviac hrdý, pretože práve v tejto disciplíne som tu na hrách bol zo všetkých najmenej favoritom. Ľudia sa dokonca pýtali, či si na desiatke zaslúžim byť v nominácii.
Na prebiehajúcich hrách v Miláne a Cortine už Kläbo predtým vyhral aj skiatlon a individuálny šprint klasicky. Čakajú ho ešte tri disciplíny (štafeta, tímšprint a 50 km klasicky s hromadným štartom) a ak zopakuje bezprecedentný zisk šiestich titulov zo šiestich štartov z vlaňajších MS v Trondheime, dostane sa na úroveň 11 zlatých na ZOH.
So šiestimi zlatými na jedných zimných hrách by tak zároveň prekonal rekord amerického rýchlokorčuliara Erica Heidena, ktorý v Lake Placid 1980 vybojoval spolu päť prvenstiev.
Kläbo, ktorý je aj 15-násobný majster sveta, ešte desiatku voľne na významnom podujatí nikdy predtým nevyhral. Aj v piatok začal v pretekoch s intervalovým štartom v údolí Val di Fiemme pomalšie a na prvom medzičase (1,8 km) bol až dvanásty.
Postupne síce stupňoval tempo, no ešte kilometer pred cieľom bol stále druhý - už však s tesným odstupom 0,7 sekundy za reprezentačným kolegom Hedegartom.
Dvadsaťštyriročnému Nórovi, ktorý prakticky celé preteky viedol, v závere výrazne ubúdali sily a napokon na Kläba nabral stratu 14 sekúnd. Prepadol sa tak na bronzovú pozíciu aj za Francúza Deslogesa, ktorý získal po skiatlone už svoje druhé striebro.
Slováci obsadili miesta v druhej polovici 113-členného štartového poľa. Hinds figuroval na prvom meranom medzičase na 55. mieste, nasadené tempo úplne neudržal a napokon sa prepadol o deväť miest s celkovou stratou 3:04,6 na Kläba.
Cenek bol pomalší, pohyboval sa konštantne za deväťdesiatou pozíciou a v cieli mu patrila 90. priečka s mankom 5:31,7 min.
„Dnes to bolo veľmi náročné. Sneh bol rýchly, nebol mäkký. Nohy som cítil aj tak prázdne, akoby sme boli v dvetisíc metrovej výške. Aj tak som však dokázal odbehnúť konzistentné preteky. Som celkom unavený, ale aj spokojný. Vždy sa dá ísť ešte lepšie, ale bolo to celkom dobré. Teším sa teraz na tímšprint, tam môžeme dosiahnuť najlepší výsledok,“ povedal Hinds pre TASR.
Cenek bol pomalší, pohyboval sa konštantne za deväťdesiatou pozíciou a v cieli mu patrila 90. priečka s mankom 5:31,7 min.
„Dnes mi to nevyšlo, ale bojoval som. Boli to asi najťažšie preteky, čo som kedy išiel, veľmi náročná trať.
Vo Valencii sa diali neuveriteľné veci aj v maratóne: Turek Kigen Kaan Özbilen, v cieli druhý, posunul európsky rekord na 2:04:16 h, z predošlého najlepšieho času Brita Mo Faraha z Chicaga 2018 ubral až 55 sekúnd.
Aj v tomto behu sa pod hranicu doterajšieho historického maxima dostali dvaja bežci, druhý Američan Hobbs Kessler dosiahol čas 3:46,90.
Ultravytrvalec Michal Šuľa bežal 24 hodín na bežeckom páse na pomoc deťom a dosiahol svetový rekord. Michal Šuľa nezaháľa ani v závere .