Atletické šprinty sú zaradené v obsahu osnov školskej telesnej výchovy na všetkých typoch a stupňoch škôl. Úroveň bežeckej rýchlosti sa hodnotí na 50 m a 100 m tratiach.
História a vývoj behu na krátke vzdialenosti
Už v antických olympijských hrách sa súťažilo v behu na jeden stadion (192,5m) a neskôr na dve stádia (diaulos). V 19. storočí sa v Anglicku stali atletické behy na krátke vzdialenosti športovou disciplínou. Na prvých novodobých olympijských hrách v roku 1986 súťažili muži len v behoch na 100m a 400m a od roku 1900 aj v behu na 200m. Ženy pretekali v behu na 100m a 200m od roku 1928, respektíve 1948.
Autorstvo nízkeho štartu v dnešnom poňatí sa pripisuje americkému trénerovi M. Murphymu a ako prvý týmto spôsobom štartoval jeho zverenec Ch. Sherill v roku 1888. Používala sa aj obuv s klincami. Z nízkeho štartu bežci vybiehali tak, že si vyhĺbili na oporu nôh jamky do škvárovej dráhy. Štartovacie bloky použil v roku 1929 prvý krát americký šprintér G.
D. Lippincotta (USA) dosiahol 10,6s na OH v roku 1912. O ďalšie zlepšenia rekordov sa postarali známe šprintérske osobnosti Tolan (USA) a najmä Owens (USA), ktorého svetový rekord z roku 1936 10,2s pretrval 20 rokov. Pravidlo o rýchlosti vetra prijala IAAF až v roku 1936.
Za oficiálny svetový rekord po spomenutej zmene pravidiel bol stanovený výkon Hinesa (USA) s hodnotou 9,95s. Slovenský šprint mužov v behu na 100m nedosiahol v doterajšej histórii svetovú úroveň, priblížil sa k nej len I. Karvay (10,32s) a musíme však spomenúť Slováka A. Szokola, ktorý v roku 1896 reprezentoval na OH v Aténach Uhorsko a získal výkonom 12s bronzovú medailu.
Prečítajte si tiež: Rozmery terčov pre vzduchovku
Ženský šprint
Na OH v 1932 zvíťazila Poľka Walasiewiczová vo svetovom rekorde 11,9s a tento rekord zlepšila o dva roky neskôr na 11,7s, ktorý bol uznaný IAAF ako prvý oficiálny rekord. Po jej smrti sa zistilo, že mala telesné znaky oboch pohlaví. V 40. a 60. rokoch sa na popredných miestach umiestňovali a vytvorili svetové rekordy Blankersová-Koenová, (BEL), M. Jacksonová, S. Stricklandová , E. Cutbertová všetky (AUS), Rudolphová (USA), Tyusová (USA).
Limit snov pod 11sekúnd sa podarilo prekonať ako prvej Ľ. Kondratevovej (ZSSR) v roku 1980. Potom nasledovala éra šprintérok z NDR R. Stecherová, M. Gorová, S. Gladischová, Drechslerová, K. Krabbeová. Na OH v Soule pred 21 rokmi zabehla F. Griffithová-Joynerová 100m za 10,49 a tento svetový rekord nie je do dnes prekonaný.
Zo Sloveniek musíme spomenúť E. Gleskovú, ktorá bola spoludržiteľkou svetového rekordu 11,0s v roku 1972.a v osemdesiatich rokoch na slušnej úrovni behala aj E. Šuranová.
Technika behu na 50 metrov
Šprinty predstavujú cvičenia, ktoré sa vykonávajú maximálnou intenzitou. Medzi šprinty zaraďujeme behy do 400 m vrátane. Aby sa dosiahla vysoká športová úroveň, je nevyhnutný predpoklad (talent) pre danú disciplínu.
Počas behu dochádza k limitovaný stupňu hypoxie. Prevládajú anaeróbne procesy, vzniká kyslíkový dlh, nahromadenie laktátu, ktorý nepriaznivo pôsobí na nervovo-svalový aparát a na udržanie bežeckej rýchlosti.
Prečítajte si tiež: Terc na vzduchovku: pravidlá
Štart a štartový rozbeh
Nízky štart sa používa vo všetkých behoch do 400 m vrátane a použitie štartových blokov je pri ňom povinné. Čím kratší je šprint, tým dôležitejšie je správne vykonanie štartu. Jedným z dôležitých predpokladov rýchleho štartu je správne postavenie blokov.
Umiestnenie blokov závisí od viacerých faktorov, typu šprintéra (výbušný, silový) a od pocitu úplného uvoľnenia na povel "pozor". Všeobecne platí, že predný blok sa umiestňuje vo vzdialenosti od štartovej čiary asi dve dĺžky chodidla pretekára a zadný asi tri dĺžky chodidla pretekára. Výhodou tohto postavenia je možnosť vyvinúť vyššiu frekvenciu krokov v štartovom rozbehu a nevýhodou je územná strata.
Sklon prednej opierky štartových blokov je asi 300- 450 a sklon zadnej opierky má byť strmší, asi 600. Bežec sa opiera o predný blok, potom o zadný blok. Telo šprintéra je v tejto polohe uvoľnené a hlava je v predĺžení trupu. Pri povele "Pozor" bežec pomaly dvíha panvu tak, aby sa dostala nad úroveň ramien, a zároveň ich mierne vysúva dopredu, nad miesto opory rúk. Táto poloha je stabilná a šprintér je v nej schopný vydržať 2 až 4 sekundy.
Pohybová reakcia bežca na štartový signál (výstrel) musí byť bezprostredná. Prvý pohyb vykonávajú paže odrazom od zeme tzv. rozvihnutím. Cieľom je čo najrýchlejšie došliapnutie, preto chodidlo vedieme nízko nad zemou. Zo začiatku sú kroky kratšie, ako u švihového spôsobu behu. Dokrok je veľmi energický (zašliapnutie) a smeruje dozadu za telo. Zvyšuje sa uhol odrazu, predlžuje sa krok a vystiera trup - bežec prechádza zo zášľapavého do švihového spôsobu behu.
Švihová technika behu
Švihová technika behu na krátkej vzdialenosti má za úlohu udržať rýchlosť získanú štartovým rozbehom. Základným pohybovým cyklom je bežecký krok so striedaním oporovej a letovej fázy. Pri oporovej fáze rozlišujeme dokrokovú a odrazovú fázu. Cieľom je tlmením švihovej nohy na podložku proti smeru pohybu ťažiska a tým redukuje brzdiacu silu na najmenšiu možnú mieru.
Prečítajte si tiež: Streľba v biatlone
Dokroková fáza začína kontaktom chodidla so zemou (v oblasti členkovom kĺbe). Ohnutie dolnej končatiny v kolennom kĺbe (v uhle 1300 - 1400) umožňuje zníženie polohy ťažiska a možnosť ostrejšieho uhla odrazu. Fáza odrazu nastáva v okamžiku, keď telo šprintéra prejde vertikálou. Počas odrazu sa plne vystiera dolná končatina (členkový), koleno švihovej nohy ide hore a vpred, predkolenie je uvoľnené v rovnobežnej polohe s odrazovou nohou.
Paže pôsobia ako akcelerátory pohybu nôh, majú vyvažovaciu funkciu pri vyrovnávaní horizontálnych i vertikálnych výkyvov ťažiska. Súhlasným pohybom pohybujú vpred a vzad, lopatky mierne dovnútra, v rovine behu.
Beh v zákrute
Pri behu v zákrute bežec prekonáva odstredivú silu, ktorá závisí od polomeru zákruty a rýchlosti behu. Odstredivá sila sa prekonáva správnym naklonením do vnútra zákruty. Beh v zákrute neumožňuje dosiahnuť maximálnu bežeckú rýchlosť. Nohy smerujú mierne v ľavo, hlavne pravé chodidlo. Vonkajšia dráha má väčšiu vzdialenosť, ako vnútorná, tým vzniká nerovnomernosť dĺžky krokov.
Metodika nácviku behu
- Prípravné cvičenia pre štart z pokojovej polohy - pre správny náklon trupu a prácu panvy pri štartovom výbehu.
- Cvičenie s postupným prepadávaním tela - vo vystretej polohe do okamžiku, keď má bežec pocit, že by spadol.
- Polovysoký štart - podstatne viac sa približuje technike nízkeho štartu, ako štart vysoký.
- Nácvik polôh nízkeho štartu - bez použitia štartových blokov (na štartovej čiare).
- Štart z blokov - najskôr vybiehajú z blokov na vlastný podnet, neskôr na zvukový signál, ktorému predchádzajú povely "Pripravte sa" a "Pozor".
Základom metodiky výcviku techniky behu je rozvinúť prirodzené bežecké schopnosti, odstrániť nesprávne pohybové návyky a zvýšiť úroveň základných pohybových schopností. Hlavným cieľom je však osvojenie racionálnej techniky behu v maximálnej rýchlosti.
Individuálne tréningové skúsenosti
Nebehajte len vtedy, keď máte náladu. Vypracujte si podrobný tréningový plán (aj keď nemáte žiadne výkonnostné ambície), stanovte si podľa svojich možností pevné časy pre behanie a snažte sa všetko starostlivo dodržiavať.
Môj "tréner" bol pán bežec, ešte z tej starej éry keď sa behali bežne maratóny pod 3 hodiny a polmaratóny bol bežný čas 1:30h. Nemal problém odbehnúť Rajecký maratón po o*****, iebol si na vyrovnanie borovičku a pivo a bežal. Na obratke v Čičmanoch dal dve stamprle domoviny a ako som spomenul vedel to aj v takomto stave zabehnúť za 3 hodiny, max 3:30. Beh Rajecký Borosovec nebol výnimka Pamatam si že na prvom keď som bol aj ja tak si dal stamprlu pred behom lebo bol po o***** a nezapasovala tak tam na starte hodil bokom tyčku.
Pamatam si prvy treningovy beh, Palo hned naordinoval 8km ze ved som mlady a chudy, ze to musim dat...stál som a skoro vypluval krv minimalne 5x, no na treti krat uz som to odbehol cele. Po dvoch tyzdnoch behania ma Palo nahovoril na Rajecky Borosovec, 14,1km beh cez horu, hore dole. Dobehol som piaty..od konca v tempe 5:49. Vtedy to bola hanba, dnes normalny hobby cas. Potom som behaval uz aj sam a to bolo 10-15km cca 4x do tyzdna.
Samozrejme nejake speci hodinky neboli. Vybehol som dajme tomu o 4tej z domu a ked som dobiehal do Rajca, tak som kukol na kostolnu vežu a vedel som ako rychlo som bezal plus minus som vedel ake som mal tempo. Pamatam ze som tie 15km behaval za cca 1:05hod - 1:15, podla toho aky som mal den. Desinu okolo 45 minut, ked som siel po rovine tak 40minut. To som chodil do prace na pol siestu, teda vstaval som o 5tej a od frajerky som prisiel po pol noci.
Trenoval som na polmaraton a aj by som si ho odbehol no ked som si ho dal prvy a posledny krat treningovo za 1:40hod tak ma posledny kilometer zacalo pichat koleno tak ze som ledva dobehol. Minuly rok ked sa mi dalo este ako tak behavat som maval tempo okolo 5:30 a cim dalej tym slabsie lebo mam jednu platnicku uplne vyliatu a dalsie dve uz vysunute a behom mi lava noha trpla a bolela este viac. Lavu nohu mam preto z casti ochrnutu. To ze mam pri vyske 186cm 85km tiez nie je na beh bohvieco teraz nedavno som bol na skusku 3km, len tak 6:19 priemerne tempo a veruze mi potom tri dni nebolo bohvie ako na tie krize a nohu. Na prd je ze ked pridem z prace uz sa na bike moc neda lebo je tma. Skusim pomalicky este ten beh, co to urobi. Beh je skvela vec pre telo aj dusu a popritom clovek zazije kopec srandy a spozna kopu dobrych ludi.
Priemerný výkon a tabuľky
Priemerná rýchlosť pri svetových rekordoch (oficiálnych) činí 8,99 m/s (32,37 km/h) u mužov a 8,39 m/s (30,20 km/h) u žien. Počas celého behu by mal hráč behať na úrovni 168 - 175 tepov za minútu.
Hodnotenie výkonu v behu na 50 m:
| Úroveň | Čas (s) |
|---|---|
| Podpriemerný | 8,8 a viac |
| Priemerný | 8,5 - 8,7 |
| Nadpriemerný | 8,2 - 8,4 |
| Výrazne nadpriemerný | 7,9 - 8,1 |
| Elitný | 7,8 a menej |