Deň vojnových veteránov, známy aj ako Deň veteránov alebo Deň červených makov, je pamätný deň venovaný pamiatke vojnových veteránov. Pripomína sa celosvetovo 11. novembra. V tento deň si pripomíname hrdinstvo ľudí, ktorí padli na bojiskách svetových vojen za slobodu a mier. Svet si pripomína výročie skončenia 1. svetovej vojny, ktoré je zároveň aj Medzinárodným dňom vojnových veteránov.
História a vznik Dňa vojnových veteránov
Tradícia osláv konca 1. svetovej vojny sa začala rodiť už pri prvom výročí dňa prímeria, 11. novembra 1919, keď sa tento deň pripomínal v Londýne, Paríži aj ďalších mestách dohodových štátov. Americký prezident Woodrow Wilson v tom roku oficiálne vyhlásil 11. november za Deň prímeria. Oficiálnym sviatkom sa stal v roku 1926. Roku 1954 premenoval Kongres Deň prímeria na Deň veteránov.
11. november bol vybraný symbolicky, pretože v tento deň roku 1918, vo vlakovom vozni v Le Francport pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie Spojenci a Nemecko, čím sa na západnom fronte ukončili boje 1. svetovej vojny. Hlavnými signatármi prímeria boli vrchný veliteľ spojeneckých síl maršal Ferdinand Foch a nemecký zástupca Matthias Erzberger. Podpis prímeria v I. novembra 1918 v Compiègne a začalo platiť od 11:00 h. Dňa 11. novembra 1918 o 11:01 hodine podpísal maršál Foch v železničnom vagóne v lese pri Compiègne vo Francúzsku prímerie s porazeným cisárskym Nemeckom, o 11:11 hod. Týmto prímerím bolo prakticky dohodnuté ukončenie 1. svetovej vojny - najväčšej a najstrašnejšej, vojny, akú do tej doby ľudstvo spoznalo.
Prvá svetová vojna si počas svojho trvania vyžiadala životy miliónov ľudí. Zo 65 miliónov vojakov mobilizovaných všetkými bojujúcimi štátmi bolo 8 miliónov zabitých a ďalších 21 miliónov zranených. Veľká časť vojakov si z bojísk odniesla trvalé následky, ktoré ich sprevádzali do konca života. Po vojne došlo k vzniku nových štátov, jedným z nich bola napríklad aj Československá republika.
Desiatky miliónov ľudských životov zmarených v prvej a v druhej svetovej vojne, státisíce ranených a zmrzačených, útrapy civilného obyvateľstva a nenahraditeľné škody, sú trvalým mementom, že sa tieto hrôzy nesmú opakovať. Hrdinstvo, obetavosť a statočnosť preukázané v týchto vojnách aj Slovákmi na všetkých frontoch sveta sú dôkazom, ako uctievali život a boli ochotní ho aj obetovať za krajší, pokojnejší a slobodný zajtrajšok. Našou jedinou povinnosťou je zachovať tradície a hodnoty ktoré vytvorili a nepripustiť aby odišli do zabudnutia.
Prečítajte si tiež: MS veteránov vo vzpieraní: Kompletný prehľad
Symbolika Dňa vojnových veteránov
Symbolom Dňa veteránov sa stal kvet vlčieho maku. Symbolom sa stal kvet červeného maku, ako obraz krviprelievania na bojiskách a zvonenie zvonu mieru v meste Rovereto /Taliansko/ v tento deň a túto hodinu. V roku 1920 totiž prijali vojnoví veteráni kvet červeného maku za symbol spomienky na vojnové hrôzy. Symbol má pôvod v básni „In Flanders fields“ (doslova „V poliach Flámska“), ktorú v roku 1915 napísal kanadský chirurg John McCrae, ktorý slúžil na západnom fronte, neďaleko belgického mesta Ypres. Červený mak ako symbol sa objavil v básni kanadského lekára Johna McCrea „Na flámskych poliach“.
Červený mak ako symbol pre padlých vojakov 1. svetovej vojny prvý raz použila americká profesorka a humanistka Moina Michaelová. V roku 1921 zvolil bývalý veliteľ britských expedičných síl poľný maršal sir Douglas Haig ako predseda Nadácie veteránov vlčí mak za symbol pre zbierku na pomoc vojnovým veteránom a invalidom.
Kanadský vojenský lekár John McCrae v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na veľkej krvavej bitke o belgické mestečko Ypres zložil báseň o divých makoch na hroboch padlých. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť a tlmil ju písaním básní. Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že toho rána, keď vial jemný východný vietor, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. John McCrae sa už tradície nosenia červeného maku nedožil, zomrel ešte pred skončením prvej svetovej vojny 28. januára 1918 v Britskej vojenskej nemocnici pre dôstojníkov neďaleko Boulogne vo Francúzsku.
Do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, ale papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho zdvihol a poslal do Anglicka, kde bola publikovaná v časopise Punch 8. decembra 1915. Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moinu Michaelovej sa však stala inšpiráciou učiniť z kvetu divého maku symbol obetí tohto dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Svoju predstavu realizovala, keď ju prvý krát prijali ako symbol spomienky na vojnové hrôzy v roku 1920 americkí veteráni a v roku 1921 kvet divého maku, ako symbol nového života, francúzska Anne Guerin rozšírila medzi kanadských a britských legionárov. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália.
Pripomínanie Dňa vojnových veteránov vo svete a na Slovensku
V krajinách Commonwealthu si 11. november pripomínajú pod oficiálnym názvom Remembrance Day (Deň pamäti) a tiež aj ako Poppy day (Deň červených makov), v Spojených štátoch ako Veterans Day (Deň veteránov) a v krajinách západnej Európy tiež ako Deň pamäti alebo Deň prímeria. Dnes môžeme vidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen. V posledných rokoch si táto tradícia nachádza svoje miesto aj na Slovensku.Dnes môžeme uvidieť kvet červeného maku pri spomienkových aktoch a ceremóniách pri príležitosti Dňa vojnových veteránov vo väčšine demokratických krajín, ktoré boli zatiahnuté do svetových vojen.
Už tradične sa v tento deň koná v Bratislave v časti Petržalka-Kopčany Beh na počesť. Aj v Seredi si tento významný deň každoročne pripomíname. Rozozvučaním zvonov o 11.11 hod. na Kostole sv. Každý rok 11. novembra o 11.11 hod. sa po celom svete taktiež rozozvučia zvony. Bijú na počesť všetkých obetí padlých vo vojnách. Tento symbol sa zrodil v talianskom meste Rovereto, ktorého obyvatelia odliali v roku 1925 tzv. Mal hmotnosť úctyhodných 22 ton a vytvorili ho zo zbraní a nábojníc, ktoré sa nachádzali v horách po ukončení bojov.
V novodobej ére samostatnosti Slovenskej republiky si žiaľ okrem státisícov Slovákov, ktorí položili svoje životy v dvoch svetových vojnách minulého storočia, musíme pripomenúť aj 56 obetí mierových misií a operácií. Kostolné zvony o 11:11 hod. zvonili na počesť padlým. Potom zaznela slovenská hymna, Mgr. Jaroslav Broz prečítal báseň „In Flanders fields“ (doslova „V poliach Flámska“), ktorú v roku 1915 napísal kanadský chirurg John McCrae. Potom odzneli príhovory primátora Ivana Šašku a Bernarda Adámusa, ktorí pripomenuli dôvod a zmysel tejto spomienky. Vojaci položili k pamätníku veniec z červených makov.
Na Slovensku je evidovaných 32.495 vojnových hrobov z prvej a druhej svetovej vojny, v ktorých je pochovaných 160.000 padlých vojakov. Položením kvetov na hroby vojakov a zapálením sviečky si už tradične na Slovensku pripomíname tento deň.
Tisíce našich novodobých vojnových veteránov svojou účasťou v mierových misiách a operáciách MKM po celom svete, nezriedka v bezprostrednom ohrození života, preukazujú, že majú srdce na správnom mieste a svojou odbornosťou a profesionalitou ďalej šíria hrdinstvo našich slávnych predkov. Pozdvihujú tak ich pochodeň a nesú ju ďalej, čo je aj zárukou, že sa na nich nezabudne.
Sloboda, mier a demokracia sú hodnoty vydobyté za cenu nesmiernych obetí a história, ale aj súčasnosť ukazujú aké sú zraniteľné. Ničivý požiar svetových vojen ich dokázal na celé roky vyhubiť a nesmierne ťažko sa získavali späť.Ľudstvo nedokázalo nájsť účinné prostriedky, aby zabránilo rozhoreniu ničivého požiaru 1. ani 2. svetovej vojny. Žiaľ pojmy ako je intolerancia, nenávisť, násilie, xenofóbia, rasizmus, neofašizmom a terorizmom ešte stále nemôžeme vymazať zo slovníka ľudstva. Predstavujú iskierky a tlejúce ohniská, ktorým nesmieme dovoliť sa rozhorieť. Treba im postaviť neprekonateľnú bariéru a Slovensko v tomto úsilí nestojí bokom.