Správanie detí častokrát prekvapí rodičov a oni nevedia, čo robiť a ako im pomôcť. Čo ale, ak aj deti chcú pomôcť svojim rodičom? Čo ak za problémovým správaním dieťaťa je skrytá jeho podvedomá túžba pomôcť? Ono to nevie pomenovať a robí, čo vie - je buď zlostné, depresívne alebo aj choré.
Ak chcú rodičia svojim deťom pomôcť, mali by predovšetkým pochopiť to, na čo sa ich snažia deti upozorniť. Nech sa dieťa správa akokoľvek, vždy chce aby bolo niečo videné a pochopené. A čo robíme my? Komentujeme to, čo vidíme, kritizujeme, porovnávame.
Prečo sa deti správajú "problémovo"?
Rôzne teórie o výchove, psychologické poznatky, rady od odborníkov často nepomáhajú. Cítime sa vinní, nazlostení, obviňujeme seba, deti, starých rodičov, školu, kamarátov. Položili ste si, niekedy otázku: Aký podiel máme na tom „ONO je…“? Čím ste prispeli k problémom dieťaťa a odkiaľ ich vlastne má?
Aj my - rodičia sme boli deti, ktoré tiež niečo dostali, niečo zažili a častokrát sme nevedeli, čo s tým robiť a ako reagovať. Dospeli sme a „nevieme, čo s tým“ ani teraz. Naše deti nám dávajú signály. Chcú nám pomôcť a otvoriť naše oči.
Kde vzniklo detské vzdorovité „JA chcem“? Kde vznikla detská nedôvera a strach? Kde vznikla detská agresivita či ubližovanie? Kde vznikol detský smútok a pocit zbytočnosti? A pre tieto deti je typická detská poslušnosť a snaha byť dobrou, páčiť sa? Kde vznikla citlivosť, úzkostlivosť a zdravotné ťažkosti detí? - možno je dlhodobo zaužívaná výchova spôsobom „cukor a bič“. Kde vznikla detská lenivosť k učeniu?
Prečítajte si tiež: Príprava na biatlon do 15 rokov
Príklad z praxe
Scény päť ročnej slečny plné afektívnych výbuchov, hnevu a nekľudu v prítomnosti rodičov boli výchovne nepochopiteľné a nezvládnuteľné. Neobjavovali sa však pokiaľ bola iba s jedným rodičom. Dostali sme k podstate problému po priznaní matky, že sama je frustrovaná z ich navonok funkčného vzťahu. Chýbajú jej objatie, uznanie, neha a intimita, pretože niekoľko rokov žijú skôr ako „manažéri“ rodinnej firmy. Svojim správaním im dcéra signalizovala, že jej chýba niečo, čo je viac ako iba každodenná starostlivosť.
A je toho podstatne viac, čo všetko môžu rodičia nájsť za problémovým správaním svojho dieťaťa. Tak to zariadila „múdra“ príroda. Ona to urobila tak, že napr. vaše 5-ročné dieťa bude mať k dispozícii skúsenosti všetkých 5-ročných detí vo vašej generačnej línií. Z toho vyplýva, že ak 8-ročná dcéra začne trpieť úzkosťou, strachom alebo ju začne bolieť bruško, tak môže rezonovať iba s 8-ročnou vnútornou bytosťou niektorého z rodičov.
Dôležité je, že práve vy, rodičia, môžete tieto emócie zmeniť tým, že vyriešite svoje staré strachy, smútky a hnevy vo svojom vnútri. Áno, najprv si svoje strachy a traumy musia vyriešiť rodičia, aby pomohli svojim deťom.
Ako na to?
- Pomenujte si a povedzte: „Naše dieťa je …….
- Potom sa opýtajte: PREČO je také?
Päťkrát si odpovedzte na túto otázku a možno prídete k odpovedi: Nevie to, pretože sme ho to nenaučili. A prečo sme ho to nenaučili? Lebo sme to nevedeli. Prečo sme to nevedeli? A môžete pokračovať: Som skutočne ten najhlúpejší, najustráchanejší, najnemotornejší človek na svete? Je to tak na 100%?
Pre deti neexistujú žiadne tajomstvá. Je na vás, ako sa rozhodnete. A predovšetkým, ako rodičia ste vedome nič nespôsobili, cesta nie je urážať sa alebo cítiť vinu za to, čo vaše deti cítia. Vy ste iba odovzdali to, čo ste dostali, ale môžete to ukončiť a zmeniť.
Prečítajte si tiež: Zábavná gymnastika pre najmenších
Kedy vyhľadať odborníka?
Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Samozrejme, netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach.
Čo by ste si mali všímať?
Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť.
Medzi časté prejavy patria:
- Často plače - na prvý pohľad bez jasného dôvodu.
- Je neustále smutné?
- Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo?
- Izoluje sa?
- Nechce vstať z postele?
- Ignoruje kamarátov či blízkych?
To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.
Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte.
Prečítajte si tiež: Začíname s tenisom v detstve
Rizikové prejavy u detí podľa detskej psychologičky Mgr. Lýdie Adamcovej:
- Nočné desy a nadmerný plač dieťaťa, už v kojeneckom veku, ktorý sa neskôr môže zmeniť v pomočovanie, strach z tmy, ktorý ho núti spávať s rodičmi.
- Problémy ‘s kakaním‘ (čiže dieťa nekaká niekoľko dní).
- Veľkou témou u detí je kašeľ, astma, alergie, ktoré majú hlboké psychické súvislosti.
- Oneskorenie v motorickom vývine, prípadne dieťa preskočí fázu lezenia, čo má spravidla dopad na sústredenie a učenie dieťaťa v staršom veku.
- Vzdorovité správanie.
- Problémy s jedením, so zvracaním, bolesťami bruška, ktoré v puberte môžu prejsť do anorexie alebo bulímie.
- Zlozvyky detí - obhrýzanie nechtov alebo tiky, grimasy, rôzne atypické pohyby, ktoré signalizujú vnútorné napätie spojené s dlhodobejším chronickým stresom.
- Deti sú často obviňované z lenivosti, v pozadí ktorej ale býva aj depresia.
Ako prebieha vyšetrenie u detského psychológa?
Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu.
Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania.
Vývin dieťaťa v predškolskom veku (3-6 rokov)
Predškolský vek trvá od 3-6 rokov. Horná hranica je daná nástupom dieťaťa do školy. Vývin nadobúda takú šírku a intenzitu, že na konci tohto obdobia je dieťa pripravené ísť do školy- dosahuje školskú zrelosť. Dieťa sa ďalej prudko rozvíja v telesnej, poznávacej, motivačnej oblasti a v oblasti sebauvedomovania. Dieťa sa postupne uvoľňuje zo zväzku rodiny a viac sa zúčastňuje hier s vrstovníkmi.
Telesný a pohybový vývin:
Dieťa ročne priberie na hmotnosti 3-5 kg, a do výšky narastie 5-10 cm. Koncom tohto obdobia sa zlepšuje osifikácia zápästných kostičiek- to umožňuje vývin jemnej motoriky prstov a rúk (nevyhnutný predpoklad na osvojenie si písania a grafomotoriky).
Vývin poznávacích procesov:
Poznávanie detí tohto veku je viazané na ich najbližšie, konkrétne prostredie. Vnímanie dieťaťa veľmi závisí od jeho záujmov. Charakteristická črta vnímania- synkretizmus- globálnosť- nevšímanie si detailov objektu, alebo zameranie sa len na jeden detail a vynechávanie ďalších vlastností predmetu.
Citový vývin:
Citový život je veľmi bohatý intenzívny. Citové podnety vyvolávajú u dieťaťa prudké a veľmi rozmanité reakcie. Zvyšuje sa citlivosť detí. Rozlišujú sa astenické a stenické city. Závisí to od výchovy, napr.: pod vplyvom autoritatívnej mamy sa posilňujú astenické city (dieťa je plačlivé, bojazlivé, ustráchané) opakom sú stenické city, podporujú sebavedomie, vyvolávajú dobrú náladu.
Sociálny vývin:
Je poznamenaný veľkou iniciatívou. Hlavnou potrebou dieťaťa je aktivita. Pri jej usmerňovaní zohrávajú dôležitú úlohu rodičia, súrodenci, starí rodičia, učiteľky a deti v MŠ. Závisí od procesov sociálneho učenia- dieťa sa učí z vlastnej skúsenosti a napodobňovaním dospelých. Dieťa opakuje také správanie, za ktoré dostane odmenu, alebo pochvalu. Vyhýba sa správaniu, za ktoré je pokarhané. Pre socializáciu dieťaťa je potrebné, aby navštevovalo kolektív- MŠ. Socializácia dieťaťa v predškolskom veku sa završuje prechodom do ZŠ.
Aktivity detí:
Najviac času zaberá hra: dieťa sa hrá samo, s hračkami, s rozličnými predmetmi a materiálmi, v prírode, alebo so súrodencami, kamarátmi. 3. ročné dieťa začína hru plánovať, je viac samostatné, v MŠ má presnejšie organizované činnosti, doma má dieťa voľnejší režim.
Pozornosť škôlkarov a ako ju ovplyvniť
V predškolskom veku sú deti prirodzene impulzívne a veľmi aktívne. Pozornosť je nestála, ovplyvnená podnetmi, ktoré pochádzajú z okolia. V 3-4 rokoch je necielená, neriadená vôľou. V 5.roku sa začínať sústreďovať, no úmyselná pozornosť sa zdokonaľuje až v 6.roku. Ak sa trojročné dieťa vedome sústredí 3-5 minút, považujeme to za normu.
Schopnosť dlhodobejšieho sústredenia je do veľkej miery geneticky podmienená - niektoré deti majú jednoducho to šťastie, že sa dokážu sústrediť lepšie ako iné. Tie deti, ktorých mamy neboli voči svojim deťom príliš citlivé - teda nerešpektovali ich tempo, snažili sa im podrobne naplánovať všetky aktivity, nevšímali si, čo dieťa momentálne zaujíma, ale vnucovali mu svoje predstavy o tom, s čím a kedy by sa malo hrať, nedopriali mu samostatne sa pre niečo rozhodnúť a zrealizovať to, mali v dvoch rokoch horšiu schopnosť sústrediť sa.
Na pozornosť predškolských detí má veľký vplyv aj ich vlastná emocionalita. Predškolácke obdobie je silne emočné a deti s a vlastne učia svoje emócie sebaregulovať. Rodičia aj pedagógovia sú tí, ktorí im v tom vedia výrazne pomôcť.
Deti, ktoré prežívajú častejšie negatívne emócie- hnev, strach, úzkosť alebo sú aktívnejšie, agresívnejšie a tak sú často napomínané a trestané, majú zhoršenú schopnosť sústredenia. Ocitávajú sa tak v začarovanom kruhu. Cítia úzkosť, ktorú ani nevedia pomenovať, v dôsledku toho sú nepozorné a impulzívne a následne sú napomenuté, potrestané a kruh sa točí dookola.
Detský vzdor
Obdobie detského vzdoru trvá približne od 21-23 mesiacov do 4 rokov. V tomto období sa deti a ich nálady menia ako počasie. V 3,5 až 4 rokoch je vzdor na vrchole. Deti už majú v tomto veku slušnú slovnú zásobu a trénujú si sebapresadzovanie.
Tento čas je pre dieťa dôležitý, učí sa hovoriť „nie“, čím si buduje svoju osobnosť. Skúša hranice, snaží si potvrdiť svoju nezávislosť. Už dokáže mnohé veci samo... Súčasťou tohto obdobia sú záchvaty zlosti. Ak je záchvat zlosti veľký, treba z dosahu malých detí odstrániť všetko, čím by si mohli ublížiť. Takéto detičky nevedia ešte vyjadriť to, čo chcú.
Jediná cesta je vyčkať, kým záchvat zlosti prejde. Necháme dieťa čo najviac rozhodovať o veciach, ktoré sú pre nás nepodstatné. Ak si dieťa presadzuje svoje „bitkou“ alebo kopaním, chytiť rúčky alebo nôžky, pozrieť priamo do očí a rozhodne a rázne povedať: „Biť ma nesmieš“. Rozhodujúci je tón, ktorým to povieme.
Treba využiť našu dočasnú intelektuálnu prevahu a dať presne opačný príkaz ako to, čo by sme chceli od dieťaťa. Postupne treba deti naučiť, aby vyslovili, čo chcú. Väčšinou sú tieto vzdorovité deti zároveň veľmi nadané. Ich mentálny vek je vyšší ako fyzický (napr. dieťa, ktoré má tri roky, môže mať mentálny vek päť rokov, lenže emócie spracúva na úrovni svojich trojročných rovesníkov ).