Výšková choroba je stav, ktorý postihuje ľudí, keď sa príliš rýchlo presunú do vyššej nadmorskej výšky. Čím vyššie sa človek dostane, tým redšia je atmosféra - vzduch obsahuje menej kyslíka. Výšková choroba je všeobecný pojem pre zdravotné ťažkosti spôsobené nedostatkom kyslíka vo vyšších nadmorských výškach. Postihuje najmä cestovateľov, turistov a horolezcov, ktorí sa pohybujú vo výške nad 2 400 metrov nad morom.
Pod výškovou chorobou rozumieme všetky následky, symptómy a ťažkosti, ktoré sa vyskytujú v dôsledku nižšieho parciálneho tlaku kyslíka vo väčších výškach. V angličtine sa nazýva AMS (acute mountain sickness) čiže akútna horská choroba.
Príčiny vzniku a rizikové faktory
Výšková choroba vzniká pri rýchlom presune do vyšších výšok, kde sa v dôsledku nižšieho tlaku vzduchu dostáva do pľúc menej tak potrebného kyslíku. Objavujú sa vtedy, keď telo nemá dostatočný čas na prispôsobenie sa nižšiemu tlaku vzduchu a nižšej hladine kyslíka vo vyšších nadmorských výškach. Telo reaguje zvýšenou rýchlosťou dýchania.
Hlavnou príčinou výškovej choroby je rýchly výstup do prostredia s redším vzduchom. Vek, pohlavie ani fyzická kondícia nemajú žiaden vplyv na pravdepodobnosť vzniku výškovej choroby. Avšak ľudia s pľúcnymi alebo srdcovými chorobami by sa mali horolezectvu a vysokým nadmorským výškam vyhýbať.
Nedostatok kyslíka spôsobuje poruchy v celom procese zásobovania organizmu: od transportu kyslíka cez pľúcne kapiláry do krvi až po prenos kyslíka do tkanív a buniek. Najväčším rizikovým faktorom pre vznik horskej choroby je nedostatočná aklimatizácia. Významnú úlohu zohrávajú individuálne vlohy (genetická predispozícia), preto každý, kto sa chystá navštíviť veľhory, by si mal overiť svoju odolnosť na vysokohorské prostredie vopred. Ďalšími rizikovými faktormi sú: nadmerná námaha, dehydratácia, zima, obezita, iné ochorenie, najmä srdca a pľúc, chudokrvnosť, ale aj vek pod 50 rokov.
Prečítajte si tiež: Ako ospravedlniť absenciu na VŠ: Zbrojný preukaz
Atmosférický tlak klesá s nadmorskou výškou, čo znamená, že molekuly vzduchu (vrátane molekúl kyslíka) sú viac rozptýlené. Vo výške nad 2500 metrov je podstatne nižší atmosférický tlak, čo spôsobuje, že aj keď obsah kyslíka vo vzduchu zostáva rovnaký (asi 21 %), tlak kyslíka klesá. To znamená, že každým nádychom vdychujete menej kyslíka, čo môže viesť k nedostatku kyslíka v tele, čo je hlavná príčina výškovej choroby.
Zóny nadmorskej výšky
- Bezproblémová zóna: 0- 2000 m n. m.
- Zóna úplnej kompenzácie: 2000 - 4000 m n. m. Vieme si na ňu privyknúť. V týchto výškach žijú ľudia dlhodobo a majú svoje obydlia.
- Zóna neúplnej kompenzácie: 4000 - 7000 m n. m. Trvalá aklimatizácia je možná len do výšky cca 5 300 m. Nad touto hranicou sa nedá úplne nadmorskej výške prispôsobiť.
- Kritická zóna: nad 7000 m n. m. Výškam nad 8000 m n. m.
Príznaky výškovej choroby sa zvyčajne objavujú pri pobytoch vo výške nad 3000 mnm. Ojedinele ich však možno pozorovať už pri výstupe presahujúcom 2000 mnm. Ukázalo sa napríklad, že vo výške 3500 mnm ochorie na niektorú z foriem výškovej choroby zhruba 50 - 75 % turistov.
Príznaky výškovej choroby
Príznaky výškovej choroby súvisia s tlakom vzduchu v atmosfére, ktorý sa s narastajúcou nadmorskou výškou znižuje. Napríklad vo výške 3500 mnm sa do pľúcnych mechúrikov (alveol) dostane o 40 % menej molekúl kyslíka v porovnaní s dýchaním pri tzv. výške na úrovni mora.
Príznakmi výškovej choroby sú bolesť hlavy, únava, pocit slabosti, závrate, porucha rovnováhy, dýchavičnosť, nechutenstvo, nevoľnosť, zvracanie, čiže príznaky, ktoré mnohí poznáte, keď to preženiete s alkoholom. Príznaky výškovej choroby sa zhoršujú v noci a vy pozorujete nespavosť a neskôr opuch tváre, zápästia a členkov. Najťažšími príznakmi je dýchavičnosť v pokoji, zmätenosť a nahromadenie tekutiny v pľúcach alebo v mozgu.
Príznaky sa zvyčajne prejavia medzi 6 až 24 hodinami po dosiahnutí nadmorskej výšky viac ako 3 000 m. nad hladinou mora. Sú podobné ako po požití nadmerného množstva alkoholu - bolesť hlavy, nevoľnosť a zvracanie, závrat, únava, strata chuti do jedla.
Prečítajte si tiež: Uplatnenie absolventov poľovníctva
Medzi ľahké príznaky patria:
- Problémy so spánkom
- Strata chuti do jedla
- Dýchavičnosť
- Únava
Tie najľahšie príznaky začínajú stratou koordinácie, ťažkosťami s chôdzou. Keď sa bolesť hlavy s ďalšími príznakmi vyskytnú v priebehu 24 až 48 hodín od zmeny nadmorskej výšky, je potrebné zvážiť ako možnú diagnózu vysokohorskú chorobu.
Ťažké a veľmi ťažké príznaky výškovej choroby zvyčajne súvisia s postupným rozvojom pľúcneho a mozgového edému. Opuch pľúc a teda voda v pľúcach a opuch mozgu a teda tekutina v mozgu ako o edéme hovorí laik, sú extrémne nebezpečné a život ohrozujúce.
Medzi závažné stavy patria:
- Výškový pľúcny edém (HAPE) - prejavuje sa dýchavičnosťou, najprv pri námahe, potom aj v pokoji, intenzívnym kašľom, zrýchleným tepom.
- Výškový mozgový edém (HACE) - tento sa prejaví najskôr zmätenosťou. Príčinou bolestí hlavy je začínajúci opuch mozgu, ktorý sa v ťažších formách prejavuje poruchami rovnováhy, vedomia a dezorientáciou. Ťažká mozgová forma výškovej choroby môže skončiť čoskoro smrťou.
Prevencia výškovej choroby
Základom prevencie výškovej choroby je najmä aklimatizácia organizmu, predstavujúca postupné prispôsobenie sa vyššej nadmorskej výške. Aby aklimatizácia stihla prebehnúť, dôležité je pomalé stúpanie. Po dosiahnutí 3000 mnm sa odporúča nepresahovať ďalšie stúpanie o viac ako 400 až 600 výškových metrov za deň.
Prečítajte si tiež: Komora vysokej zveri: technika streľby
Rozhodujúcim faktorom je čas, resp. rýchlosť výstupu. Za bezpečnú hranicu sa považuje 300-500 m za deň pri výstupoch nad 2500 m. Pri dobre pokračujúcej aklimatizácii na výšku potom obvykle horolezci vo vyššej výške strávia noc a vracajú sa do nižšieho postupového alebo základného tábora.
Vo vyšších nadmorských výškach je dýchanie zrýchlené, čím sa vydychuje viac vodných pár a telo je náchylnejšie na dehydratáciu. Dehydratácia následne prispieva k rýchlejšiemu rozvoju výškovej choroby. Preto je Ďalším dôležitým opatrením je dostatočný a pravidelný prísun tekutín. Je potrebné veľa piť, aj keď nie je pocit smädu. V horách nad 3000 metrov to je až 5 litrov tekutín denne. 3 litre vypijete počas treku, počas dňa a zvyšné 2 litre dostávate do tela v podobe rannej kávičky, polievok, ovocia a zeleniny.
Ako predísť výškovej chorobe na samotnom treku? Aké sú základné pravidlá, ktoré máte vo vysokých horách dodržiavať?
- Na Kilimandžáre budete swahilské slová „pole pole“ počuť od svojich sprievodcov neustále. Znamená to pomaly, pomaly a je to ďalší dôležitý trik pre dobrú aklimatizáciu. Prvý deň sa Vám bude zdať, že tak pomaly sa ani chodiť nedá, ale verte, že toto je ZÁKLAD vášho úspechu. Pamätajte, že za to, že budete prvý na vrchole nie je žiadna odmena.
- Veľa jedzte - vo vyšších výškach nechutí. No jedzte. Toto je pri trekingu v horách, kedy každý deň spálite viac než doma dôležité.
- Teplé a suché oblečenie. Budete sa obliekať vo vrstvách.
- Svoj ruksak na deň majte ľahký. V Tatrách je jedno, že v ňom máte o 2 kg navyše.
- Nepite alkohol a nefajčite. Do hôr sa to naozaj nehodí. Treking v horách nie je bežnou dovolenkou, je to dovolenka kde máte šancu zrealizovať očistu tela.
- Neužívajte tabletky na spanie.
Liečba výškovej choroby
Vo všeobecnosti je základom liečby výškovej choroby zostup do nižších nadmorských výšok. Tu platí, že každých 100 metrov zostupu môže zohrať život zachraňujúcu úlohu!
Výškovú chorobu je možné najúčinnejšie a najrýchlejšie liečiť zostupom do nižších polôh. Ťažšie formy spojené s výraznejším opuchom mozgu alebo s opuchom pľúc sa liečia kortikoidmi (Prednison, Dexametazón) a prípadne diuretikami (lieky na „odvodnenie“) - vždy ale pokiaľ možno spolu so zostupom alebo transportom do nižšej nadmorskej výšky.
Pri ťažkých príznakoch výškovej choroby je však potrebné okamžite volať horskú záchrannú službu. Po dôkladnej porade s lekárom je vhodné zbaliť si do lekárničky aj liek s obsahom acetazolamidu, ktorý je na lekársky predpis.
Ak príznaky do hodiny ustúpia, vo výstupe je možné pokračovať. Pokiaľ aklimatizačné príznaky pretrvávajú, stúpanie je potrebné zastaviť aspoň na 2 dni. Taktiež sa odporúča užiť liek s obsahom acetazolamidu v dávke 250 mg každých 12 hod. Potrebné je tiež sledovať charakter príznakov. Pokiaľ sa stav stabilizuje a ťažké príznaky výškovej choroby sa nedostavia, vo výstupe je možné pokračovať.
V prípade potreby sa používajú aj:
- Kyslíková maska
- Pretlakový vak (hyperbarická komora)
- Urgentný zostup vrtuľníkom
- Dexametazon a prípadne Nifedipin
Tréning vo vysokej nadmorskej výške
Vytrvalostný tréning vo vysokej nadmorskej výške konfrontuje organizmus so za ťažením pri nedostatku kyslíka. Vyššia nadmorská výška je významným podnetom pre tvorbu červených krviniek a koncentrácie krvného farbiva. Práve červené krvinky na seba viažu kyslík a ten následne distribuujú do celého tela. Ak ich je viac, zásobovanie kyslíkom je samozrejme výrazne lepšie, čím stúpa schopnosť organizmu podávať vytrvalostný výkon.
Inými slovami- krv s väčším množstvom červených krviniek dokáže do svalov doručiť podstatne viac kyslíka nevyhnutného pre vykonávanie vytrvalostnej kapacity. Tréning v nadmorskej výške medzi 1 500 až 3 000 metrov nad morom je vďaka svojej schopnosti zvýšiť množstvo červených krviniek niečo ako dovolený doping. To je dôvod, prečo takmer všetci vytrvalostní športovci trávia v rámci prípravy niekoľko týždňov až mesiacov v tréningových kempoch umiestnených v horách.
Pre športovcov pripravujúcich sa v našich podmienkach sa odporúča tréning v nadmorskej výške 1 000 až 2 000 metrov nad morom, čo je vyššie ako je prirodzené prostredie, v ktorom bežne žijeme.
Cieľom vysokohorského pobytu je zvýšenie hladiny hemoglobínu, ktorého funkciou je prenos kyslíka v červených krvinkách. Na to, aby bol nárast hladiny hemoglobínu čo najvyšší, potrebujeme prijať adekvátne množstvo železa. Medzi potraviny bohaté na železo radíme červené mäso, fazuľu a tmavú listovú zeleninu.
Odporúčania pre tréning:
- Pobyt plánujte minimálne na 7 dní.
- Minimálne prvé tri dni znížte tréningové objemy oproti bežnému stavu o 25 až 30%.
- V závislosti od nadmorskej výšky budú vaše priemerné časy pomalšie o 3 až 15%.
Výhody pobytu v horskom prostredí
Výhody pobytu v horskom prostredí s nadmorskou výškou nad 600 m n.m. sú nespočetné a nesiahajú len po oblasť fyzickej pohody. Aktívny pohyb je blahodarným liekom i pre psychiku človeka. Samotný les pôsobí ako prirodzený filter vzduchu a tak zabezpečuje jeho čistotu. Je vedecky overené, že po týždni vysokohorskej rekreácie hodnoty homoglobínu v tele môžu vzrásť až o jedno percento.
Pobyt v horskom prostredí Vysokých Tatier ponúka nielen pôsobivé scenérie, ale je aj zdrojom prirodzeného lieku pre ľudský organizmus. Spojenie aktívneho pohybu s nadmorskou výškou nad 600 m n.m. a tatranskou prírodou vytvára terapiu pre telo a myseľ. Samotný pobyt v odporúčanej nadmorskej výške vyvoláva v tele rýchlu adaptáciu a pozitívne zmeny. Pohyb v horách, spojený so striedaním výškových úrovní, postupne zvyšuje prenos kyslíka v tele.
tags: #beh #vo #vysokej #nadmorskej #vyske