Záber zo zimných olympijských hier v Cortine d’Ampezzo v roku 1956. Horská obec Cortina d’Ampezzo hostí zimné olympijské hry po druhýkrát v ich storočnej histórii. Ak chceme byť presní, od prvej olympiády, ktorá sa konala po prvýkrát v roku 1924 vo francúzskych Alpách, ubehlo 102 rokov. Za ten čas sa konalo 24 zimných olympiád, pričom tohtoročná je 25.
Prinášame vám niektoré z míľnikov, ktoré uvádza aj oficiálna stránka Medzinárodného olympijského výboru. Najväčšie zimné športové podujatie na svete sa začalo v januári 1924 vo francúzskom alpskom mestečku Chamonix na úpätí vrchu Mont Blanc ako Týždeň zimných športov VIII. olympiády. V tom čase išlo ešte o súčasť olympijských hier v Paríži. V roku 1926, počas 25. Na vtedajšie pomery sa hry skončili úspechom, prišlo si ich pozrieť 10 004 platiacich divákov.
Atléti súťažili v piatich športoch - v rýchlokorčuľovaní, krasokorčuľovaní, jazde na boboch, ľadovom hokeji a severskom lyžovaní - a v 14 disciplínach. Zastúpenie žien bolo v porovnaní s dneškom mizivé - z celkového počtu 294 atlétov bolo 281 mužov a len 13 žien. Okrem krasokorčuľovania boli všetky kategórie mužské. Historicky prvým víťazom zimných olympijských hier sa stal Američan Charles Jewtraw, ktorý zvíťazil v rýchlokorčuľovaní na 500 metrov.
Vynikajúci individuálny výkon podal Fín Clas Thunberg, ktorý v piatich súťažiach v rýchlokorčuľovaní získal päť medailí, z toho tri zlaté. Rakúšanka Herma Plancková-Szabóová, päťnásobná majsterka sveta v krasokorčuľovaní, vyhrala zlato. Medzi mužmi sa presadil Gillis Grafström zo Švédska, ktorý si zopakoval svoj úspech zo VII. hier v Antverpách v roku 1920.
V hokeji sa kanadskému tímu podarilo v prvých troch zápasoch streliť 85 gólov bez toho, aby inkasoval jediný gól. Kanada vyhrala turnaj so 122 gólmi, pričom inkasovala len tri góly. Americkému skokanovi na lyžiach Andersovi Haugenovi bolo odobraté tretie miesto pre chybu vo výpočte.
Prečítajte si tiež: Raj pre bežkárov: Štrbské Pleso
Ďalšie míľniky v histórii ZOH
Niektoré zo zimných olympiád sa uskutočnili na tom istom mieste dvakrát. Príkladom je švajčiarske stredisko St. Moritz, ktoré zimnú olympiádu hostilo v rokoch 1928 a 1948. Zimná olympiáda v roku 1928 v St. Moritzi je druhá v poradí a zároveň prvá, ktorá sa konala na inom mieste ako letné hry. Po prvýkrát sa na hrách zúčastnila aj delegácia z Ázie, konkrétne z Japonska.
Pri skeletone sa pretekár, ktorý leží na nízkych saniach s hlavou vpredu, spúšťa vo veľkej rýchlosti ľadovým toboganom (koridorom, korytom). Skeleton vznikol z cresty, starých pretekárskych saní, z ktorých sa neskôr vyvinuli aj boby. Najmladšou víťazkou sa stala len 15-ročná Sonja Henieová z Nórska, ktorá vyhrala súťaž žien v krasokorčuľovaní.
Po vynútenej pauze zapríčinenej druhou svetovou vojnou sa dejiskom hier stal v roku 1948 opäť St. Moritz. Na týchto hrách sa ešte súťažilo v skeletone, potom táto disciplína na dlhé desaťročia vypadla z programu zimných hier. Najúspešnejším účastníkom hier sa stal Francúz Henri Oreiller - získal dve zlaté medaily a jednu bronzovú z alpského lyžovania. V roku 1952 na ZOH v Osle sa bežecké lyžovanie stalo treťou športovou disciplínou po krasokorčuľovaní a alpskom lyžovaní, v ktorej mohli súťažiť aj ženy.
Zimné olympijské hry v Cortine d’Ampezzo v roku 1956 vstúpili do dejín ako prvé zimné hry, ktoré sa vysielali naživo v televízii v západnej a strednej Európe. Malé talianske mestečko Cortina d’Ampezzo sa zviditeľnilo na mape sveta a počas konania hier sa jeho populácia zvýšila zo 6 000 na 50 000 obyvateľov. V Cortine d’Ampezzo po prvýkrát debutovali športovci zo ZSSR a získali viac medailí než ktorákoľvek iná krajina v histórii ZOH.
Rakúšan Toni Sailer sa stal prvým mužom, ktorý vyhral všetky tri alpské lyžiarske disciplíny, obrovský slalom, slalom a zjazd v rámci jednej olympiády. Počas hier v americkom Squaw Valley v roku 1960 bol do olympijského programu zaradený biatlon, ale iba v mužskej kategórii; v rýchlokorčuľovaní mohli po prvýkrát súťažiť aj ženy. Po prvýkrát sa pri vysielaní hier použili spomalené zábery a premiéru mala počas slávnostného otvorenia olympijská hymna schválená v roku 1958.
Prečítajte si tiež: Základy bežeckého lyžovania
ZOH v Innsbrucku v roku 1964 priniesli prvé farebné televízne prenosy zo zimných olympijských hier, ako aj prvé antidopingové kontroly športovcov. Sánky mali premiéru v zjazde jednotlivcov aj dvojíc s disciplínami pre mužov aj pre ženy. V roku 1968 sa zimné hry konali vo francúzskom Grenobli a otvoril ich vtedajší francúzsky prezident Charles de Gaulle.
Novinkou boli dopingové kontroly po každom športe a povinná kontrola pohlavia pre ženy. Československý reprezentant Jiří Raška priniesol prvé zlato v dejinách reprezentácie ČSSR, ktoré získal v skoku na lyžiach zo stredného mostíka; na svoje konto si pripísal aj striebro na veľkom mostíku. Prvé zimné olympijské hry v Ázii sa konali v Sappore v roku 1972.
Modernizácia a nové disciplíny
Modernizácia zimných olympijských hier priniesla do programu ďalšie disciplíny. Vo francúzskom Albertville sa v roku 1992 po prvýkrát predstavili disciplíny ako rýchlokorčuľovanie na krátkej dráhe, akrobatické lyžovanie a biatlon žien. Po prvýkrát sa zimné paralympijské hry konali priamo po zimných olympijských hrách v tej istej oblasti. Jedným z mien, ktoré rezonovalo počas ZOH v Albertville, bol Talian Alberto Tomba, prezývaný La bomba pre svoj agresívny a rýchly štýl jazdy, ktorý obhájil titul v obrovskom slalome z Calgary v roku 1988.
ZOH v Lillehammeri v roku 1994 sa po prvý aj posledný raz konali s dvojročným odstupom od predchádzajúcich hier. Hry v Lillehammeri boli tiež prvé, ktoré mali na zreteli aj ekológiu a udržateľnosť. Snoubording bol zaradený medzi olympijské disciplíny na ZOH v Nagane v roku 1998. V tom istom roku slávil svoj návrat medzi olympijské disciplíny curling. Počas hier v Nagane mal premiéru ženský hokej a profesionálni hráči z NHL mali povolené štartovať na ZOH. Rakúsky lyžiar Hermann Maier prežil mimoriadne desivú nehodu.
Slovenské úspechy na ZOH
Historicky prvú medailu na zimných olympijských hrách vybojoval pre samostatné Slovensko snoubordista Radoslav Židek. Na jubilejných XX. ZOH v Turíne v roku 2006 ju získal v novozavedenej disciplíne programu hier - v snoubordkrose.
Prečítajte si tiež: Handlová: Bežecké trasy
Vôbec najúspešnejšou zimnou olympiádou v dejinách samostatného Slovenska sa stali ZOH vo Vancouveri v roku 2010. Slovensko obsadilo v medailovom rebríčku krajín 17. miesto. Slovenská reprezentácia sa vrátila s tromi medailami, ktoré domov priniesli biatlonisti. Rodáčka z Ruska Anastasia Kuzminová triumfovala v pretekoch na 7,5 kilometra a bola druhá v stíhacích pretekoch na 10 kilometrov, k tomu ešte ôsma na 12,5 kilometra s hromadným štartom.
Na zimných olympijských hrách v juhokórejskom Pchjongčchangu v roku 2018 sa Anastasia Kuzminová stala historicky najúspešnejšou slovenskou olympioničkou. K zlatu a striebru z Vancouveru v roku 2010 a k zlatu zo Soči v roku 2014 pridala ďalšiu zlatú a k nej aj dve strieborné medaily.
Na zimných olympijských hrách v Pekingu v roku 2022 triumfovala naša lyžiarka Petra Vlhová, ktorá získala olympijskú medailu. Stala sa historicky prvou slovenskou reprezentantkou v alpskom lyžovaní.
Vývoj biatlonu a jeho zaradenie do ZOH
Za oficiálny vznik biatlonu je považovaný rok 1958, keď sa v rakúskom Saalfeldene uskutočnili prvé Majstrovstvá sveta v biatlone. Historicky prvým víťazom vo vytrvalostných pretekov na 20 km sa stal Švéd Adolf Wiklund. Už o dva roky neskôr, teda v roku 1960, bol biatlon zaradený do Zimných olympijských hier v americkom Squaw Valley.
Významné momenty v histórii biatlonu
- 1965: Zavedenie štafety družstiev a úprava pravidiel streľby.
- 1974: Nová disciplína - rýchlostné preteky (šprint).
- 1984: Prvé Majstrovstvá sveta žien v biatlone.
- 1993: Založenie Medzinárodnej biatlonovej únie (IBU).
- 1997: Premiéra stíhacích pretekov na Majstrovstvách sveta v Osrblí.
Slovenský biatlon a jeho úspechy
Biatlon patrí na Slovensku k najpopulárnejším športom už od 90-tych rokov a je z hľadiska výsledkov našim najúspešnejším zimným olympijským športom. Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny.
Na OH 1980 v americkom Lake Placid si Peter Zelinka vybojoval 6. miesto v rýchlostných pretekoch. V ženskej kategórii zas svojimi výsledkami vyčnievala najmä Alena Fusková. Vďaka výsledkom Petra Zelinku a Aleny Fuskovej sa začal biatlon rozvíjať na Slovensku aj po vzniku samostatnej krajiny.
Významné úspechy slovenského biatlonu
- ZOH 1994 Lillehammer: Martina Jašicová 6. miesto.
- MS 1995 Anterselva: Soňa Mihoková 4. miesto v šprinte.
- ZOH 1998 Nagano: Mihoková 4., Schwarzbacherová 7., Murínová 9. miesto v šprinte.
- MS 1999 Kontiolahti: Martina Schwarzbacherová strieborná medaila v stíhacích pretekoch.
- ZOH 2010 Vancouver: Anastasiya Kuzminová zlatá a strieborná medaila, Pavol Hurajt bronzová medaila.
Prehľad medailí a umiestnení Slovenska na ZOH
| Olympijské hry | Športovec | Medaila | Disciplína |
|---|---|---|---|
| Turín 2006 | Radoslav Židek | Strieborná | Snoubordkros |
| Vancouver 2010 | Anastasiya Kuzminová | Zlatá | Šprint |
| Vancouver 2010 | Anastasiya Kuzminová | Strieborná | Stíhacie preteky |
| Vancouver 2010 | Pavol Hurajt | Bronzová | Preteky s hromadným štartom |
| Soči 2014 | Anastasiya Kuzminová | Zlatá | Šprint |
| Pjongčang 2018 | Anastasiya Kuzminová | Zlatá | Preteky s hromadným štartom |
| Pjongčang 2018 | Anastasiya Kuzminová | Strieborná | Stíhacie preteky |
| Pjongčang 2018 | Anastasiya Kuzminová | Strieborná | Šprint |
| Peking 2022 | Petra Vlhová | Zlatá | Slalom |