Dnes sa pozrieme na klasickú rozprávku o Červenej čiapočke a ako ju môžete využiť pri hrách a učení so svojimi deťmi. Ponúkame tipy, ako pracovať s rozprávkami, nielen s touto.
Ako pracovať s rozprávkou Červená čiapočka
Tu je niekoľko nápadov, ako môžete doma pracovať s rozprávkami, ako je Červená čiapočka:
- Nájdite si knihy: Nájdite aspoň 3 knihy s rozprávkou o Červenej čiapočke.
- Čítanie nahlas: Prečítajte si jednu rozprávku nahlas. Pýtajte sa dieťaťa, ak mu niečo nie je jasné, a počas čítania mu kládte otázky. Napríklad: Prečo sa dievčatko volalo Červená čiapočka? Čo niesla Červená čiapočka babke? Aký bol vlk? Ako sa prezliekol za babičku?
- Porovnanie príbehov: Prečítajte si aj príbehy v ostatných knihách a prerozprávajte dieťaťu krátky obsah. Spoločne si povedzte, ako sa príbehy líšili. Napríklad, v jednej rozprávke vlkovi rozpárali brucho a dali doň kamene a spadol do studne, v tej druhej si vlka vzal domov poľovník.
- Postavy: Pomenujte postavy a v krátkosti povedzte, kto bol aký. Kto bol dobrý, kto bol zlý atď.
- Postupnosť deja: Vytlačte obrázky a úlohou dieťaťa je usporiadať ich tak, ako nasledoval dej v rozprávke.
Aktivita, aj keď sa zdá byť na dlho, tak trvala maximálne 25 minút.
Príbeh Červenej čiapočky
V jednej chalúpke mali dievčatko. Bola samý smiech a radovanie. Bolo na nej poznať, že ju žitie na tomto svete teší. Kto s ňou len chvíľku pobudol, tomu bolo hneď veselšie. Nuž, hovorili jej Červená čiapočka. To podľa červenej čiapočky, ktorú stále nosila na hlave.
Raz jej mamička povedala: „Karkulka, si už veľké dievčatko, a tak si myslím, že by si mohla navštíviť babičku." Karkulka sa potešila a otecko dal Čiapočke na cestu radu. Karkulka rodičom prisľúbila, že sa bude držať ich múdrych rád. Dievčatko sa tešilo z každého motýlika, ktorý sadol na kvet a radostne počúvalo vtáčie trilkovanie.
Prečítajte si tiež: Rozprávka Červená Čiapočka v edukačnom kontexte
Jedného dňa jej mamička povedala: „Čiapočka, babička je chorá a potrebuje niečo dobré na jedenie. Do košíka som dala koláč a púpavové víno, bež jej to zaniesť.“ Červená Čiapočka poslúchla mamičku a vydala sa na cestu. Držala sa dobre vyšliapanej lesnej cestičky, až kým si okolo nej nevšimla červené jahody, ktoré lákavo voňali. Odtrhla si jednu, potom druhú a tak jej zachutili, že behala všade po okolí, aby si ich nazbierala čo najviac.
Medzitým však vlk rýchlo zamieril po hlavnej ceste k babičkinmu domu. Tam zaklopal na dvere a napodobil Červenú Čiapočku: „Babička, to som ja, Červená Čiapočka.“ Vlk vošiel dnu, uvidel babičku ležať v posteli a bleskovo na ňu skočil. Vlk ju však rýchlo celú zhltol a potom sa ľahol do postele.
Po nejakom čase konečne prišla Červená Čiapočka, ktorá zistila, že vlkova skratka je v skutočnosti dlhšia ako hlavná cesta. Zaklopala na dvere a zavolala: „Babička, to som ja, Červená Čiapočka.“ Po týchto dvoch výdatných sústach sa vlk sotva dokázal pohnúť a prepadla ho veľká únava. Zložil si babičkine okuliare a čiapku a ľahol si späť do postele, kde okamžite tvrdo zaspal.
O chvíľu prechádzal okolo chalupy poľovník na svojej pravidelnej prechádzke lesom. Hlasné chrápanie ho hneď zarazilo. Nahliadol cez okno do chalupy, uvidel v posteli obrovského vlka a dal si jedna a jedna dohromady. Vošiel dnu, odkryl perinu a pozrel sa na vlkovo nafúknuté brucho. Vytiahol nôž a opatrne vlkovi rozrezal brucho. Na jeho prekvapenie z brucha vyšla nielen Babička, ale aj Červená Čiapočka.
Veľmi sa poľovníkovi poďakovali za záchranu života a chceli sa mu odvďačiť nejakou pochúťkou. Poľovník s radosťou prijal pozvanie, ale predtým sa musel postarať o vlka. Vytiahol ho z chalupy naplnil mu rozrezané brucho kameňmi a pevne ho zašil. Potom sa vrátil do chalupy a pri víne a koláči sa rozprával s babičkou a Čiapočkou. Predtým, ako odišiel, povedal Čiapočke: „Musíš byť opatrná, v lese je veľa nebezpečných tvorov.“
Prečítajte si tiež: Vlk v rozprávke
Medzitým sa vonku zobudil vlk. Nevedel si celkom spomenúť, kde je a čo sa deje, ale v prvom rade musel vyriešiť obrovský smäd, ktorý mal. Čo najrýchlejšie sa doplazil k zurčiacemu potoku, ktorý tiekol rýchlym prúdom kúsok od neho. Keď sa doplazil k potoku, narýchlo sa naklonil, aby uhasil smäd. Ale žiaľ, brucho plné kameňov ho prevážilo a on spadol do vody.
A tak Červená čiapočka zostala s babičkou až do večera a potom sa pekne po cestičke vrátila domov k svojej mamičke a oteckovi. Žiadny zlý vlk už našťastie po lese nebehal.
Dostupné knihy
Vstúpte do sveta tejto nadčasovej rozprávky v našej zábavnej knižke s prstovými maňuškami. Táto interaktívna rozprávka sa čoskoro stane súčasťou každodenného uspávanie vašich detí. Mäkké prstové maňušky prebudia obľúbenú rozprávku k životu a prinesú vášmu drobčekovi sladké sny.
Knihu si môžete požičať z knižnice. Údaje hovoria o tom, že kniha je v evidencii danej knižnice, môže však už byť aktuálne požičaná.
Stačí len otáčať stránkami a Červená čiapočka, babička, zlý vlk a poľovník ako mávnutím čarovného prútika ožijú na stránkach tohto veselo ilustrovaného leporela. Zažite túto klasickú rozprávku s vašimi najmenšími v úplne novej podobe a užite si spolu zábavu aj napätie pri spoločnom čítaní a prezeraní.
Prečítajte si tiež: Vlastníctvo zbrane a psychologické testy
Inak áno áno tie tradičné rozprávky sú dosť necitlivé, vlk zožral dieťa a jeho babku, poľovník zastrelil vlka, poľovník rozpáral brucho vlkovi atď. Ale opäť, nevyhneme sa tomu a dá sa to fajn využiť na vysvetlenie toho, že je to rozprávka a na porovnanie s tým ako je to naozaj. Akoby to malo byť, veď vlk sa nielen, že neprezlečie za babičku ale ani nerozpráva. Ale myslím, že toto deťom dochádza aj samo, hlavne u tých je to ok, ktorým sa čítajú rozprávky na dennom poriadku, môj to teda berie úplne v pohode a rozoznáva vlka z rozprávky a reálneho vlka z lesa.