Dnes si už len málo starších cyklistických fanúšikov spomína, že podobný ošiaľ, ako prežívame vďaka Petrovi Saganovi pri Tour de France, vládol voľakedy aj priamo v našich končinách.
Tour de France u nás v posledných rokoch láka k obrazovkám masy. Naživo si celé hodiny vychutnávajú náročné súboje najlepších cestných cyklistov sveta. Svoje čaro má však pre nich aj malebná scenéria krajiny, ktorou sa rúti pestrofarebný pelotón. Zväčša sa jazdí po francúzskych cestách, ale Tour už často zavítala aj do iných štátov. Je to zakaždým obrovský športový zážitok, ktorý si užívajú stámilióny divákov v mnohých kútoch celom svete.
Pre Slovákov v posledných rokoch bolo dianie na Tour umocnené výkonmi Petra Sagana, víťaza mnohých etáp a rekordného sedemnásobného triumfátora v boji o zelený dres. Niektorí mladí ľudia u nás sa dokonca domnievajú, že sláva našej cestnej cyklistiky sa začala až Saganom...
Pravda je však taká, že aj Preteky mieru celé desaťročia podobne elektrizovali davy v bývalom Česko-Slovensku, takisto v Poľsku a v Nemeckej demokratickej republike (ich trať viedla tradične cez tieto tri krajiny), ale aj inde.
V roku 1994 Ján Svorada vyhral 7. etapu na Tour de France, čím sa stal prvým Slovákom v histórii, ktorý si pripísal etapový triumf na tomto prestížnom podujatí.
Prečítajte si tiež: Tour de France a jej legendy
Na Pretekoch mieru odštartoval rodák z Trenčína svoju neskoršiu úspešnú profesionálnu kariéru. Cyklistikou sa potom živil ešte ďalších 19 rokov. Jediný slovenský celkový víťaz PM si však v roku 1993 vybral české občianstvo.
Ján Svorada sa narodil 28. augusta 1968 v Trenčíne. S cyklistikou začal v dvanástich rokoch. Ako osemnásťročný sa umiestnil na piatom mieste na majstrovstvách sveta juniorov v Cassablance.
V rokoch 1987 - 1990 pôsobil vo vojenskom športovom klube Dukla Brno. Rok nato už putoval do profi-pelotónu. V roku 1991 sa upísal prvému, pre neho aj poslednému profesionálnemu tímu Lampre (tím počas rokov menil názov). V profesionálnom pelotóne zotrval až do roku 2004.
Za celú kariéru, medzi profíkmi, získal neuveriteľných 74 triumfov a zaradil sa medzi svetovú šprintérsku špičku. Celkovo sa mu podarilo uspieť na Grand Tours jedenásťkrát - päťkrát na Gire, trikrát na Tour, a taktiež trikrát na španielskej Vuelte. V roku 1993 sa na Tour de France dokonca v súťaži o zelený dres umiestnil na skvelom treťom mieste. V roku 2005 sa presunul do českého eD´system-ZVVZ, v ktorého farbách zaknihoval jubilejné 75. víťazstvo.
Keď sa v roku 2006 rozhodol ukončiť mimoriadne bohatú kariéru v profipelotóne, tak od pretekania prešiel plynule k manažérskej činnosti. Pochádza zo športovo založenej rodiny. K cyklistike ho od malička viedol jeho otec, keďže aj on reprezentoval Československo v cestnej cyklistike.
Prečítajte si tiež: Kto dominoval na Tour de France?
Svorada momentálne žije so svojou manželkou Radkou v Střelicích u Brna, má dve deti. Syna Jana a dcéru Kateřinu. Taktiež ovláda až 5 jazykov.
Medzi najväčšie úspechy Jána Svoradu nepochybne patrí víťazná etapa z roku 2001 na Champs-Élysées. Je tak stále jediným cyklistom slovenského pôvodu, ktorému sa podarilo zvíťaziť na Elizejských poliach. Ďalej sa počas svojej úspešnej kariéry zúčastnil trikrát na olympiáde. Naposledy v Aténach 2004. Spoločne tak s Petrom Saganom patrí k najväčším legendám slovenskej cyklistiky i keď značnú časť svojich úspechov dosiahol už ako český občan.
Ján Svorada o penalizácii Sagana: "Išlo o jav, ktorý sa vyskytuje v šprintoch, samozrejme, ale podľa môjho názoru bolo to rozhodnutie jury správne a Peter bol za nebezpečnú jazdu penalizovaný."
Bol prvý Slovák, ktorý vyhral etapu na slávnych cyklistických pretekoch Tour de France. Vyhral aj etapu na Tour. Najlepším cyklistom v Česku je Zdeněk Štybar.
V roku 1994 Ján Svorada vyhral 7. etapu na Tour de France, čím sa stal prvým Slovákom v histórii, ktorý si pripísal etapový triumf na .... Prvním byl Květoslav Palov · Jan Bárta třetí v časovce · Zdeněk Štybar se pyšní vyhranou etapou z Tour de France.
Prečítajte si tiež: Prosperita Zbrojovky Brno počas vojny
Vlastimil Ružička bol najlepším slovenským cestným cyklistom v období, keď krajiny východného bloku boli izolované od veľkého svetového športu a profesionálnej cyklistiky. O najväčších etapových pretekoch ako Tour de France sa takmer nehovorilo, náhradou mali byť Preteky mieru, v tom čase zrejme najkvalitnejšia medzinárodná amatérska súťaž. Práve v nej slávil Vlastimil Ružička najväčšie úspechy.
Preteky mieru
Pred 75 rokmi, 1. mája 1948, sa totiž narodili legendárne etapové cyklistické Preteky mieru. Dostali prezývku Tour Východu.
Státisíce ľudí počas májových mierových etáp lemovali trate, alebo si obsadili miesta na veľkých vypredaných cieľových štadiónoch. A milióny ďalších netrpezlivo čakali na priame rozhlasové reportáže. Neskôr, koncom 50. rokov, sa postupne presunuli pred televízne obrazovky.
Preteky mieru sa postupne stali najväčšími amatérskymi cyklistickými pretekmi na svete. Kvalita jazdcov v pelotóne rástla a veľkú prestíž mala aj súťaž reprezentačných družstiev. Napriek ideologickému podtónu bola na tomto podujatí pre desiatky miliónov fanúšikov podstatná ich výnimočná športová hodnota, súboje najlepších amatérskych cyklistov sveta a atmosféra. Ľudia sa na májové cyklistické dni naozaj úprimne tešili.
Haťapka: Bola to amatérska Tour de France: „Preteky mieru boli výnimočné športovo-spoločenské podujatie. Štartovať na nich bola česť pre každého pretekára a vidieť ich zážitok pre všetkých fanúšikov. Ich úroveň - organizačná, ale najmä výkonnostná, sa veľmi rýchlo zvyšovala. Keď v roku 1952 pribudli aj etapy v NDR a silný tím tejto krajiny, zvýšila sa rivalita. Najmä preto, lebo tri organizátorské štáty sa chceli predviesť v čo najlepšom svetle."
Doležel: Najkrajšia časť života: „Preteky mieru boli najkrajšou časťou môjho života. Často sa mi doteraz snívajú o nich aj farebné sny. Atmosféra, ktorá sprevádzala väčšinu etáp, bola nenapodobiteľná."
Slovenské etapové mestá Pretekov mieru:
- BANSKÁ BYSTRICA: 1963, 1973, 1976, 1973, 1988, 1990
- DUBNICA: 1965, 1973, 1979, 1982, 1988
- BRATISLAVA:1960, 1963, 1988
- KOŠICE: 1963, 1979
- POPRAD: 1973, 1976
- ŽILINA: 1948, 1988
- SVIT: 1966
- LEVICE: 1988
Na Pretekoch mieru počas ich existencie štartovalo vyše stovky budúcich či aktuálnych majstrov sveta dospelých či juniorov, na ceste, dráhe i v cyklokrose, medzi profesionálmi i amatérmi. Spomeňme aspoň niekoľko veľmi slávnych mien: Gustav Adolf Schur, Olaf Ludwig, Bernd Drogan, Uwe Ampler či Steffen Wesemann z NDR, Ryszard Szurkowski, Stanislaw Szozda či Lech Piasecki z Poľska, Sergej Suchoručenkov, Viktor Kapitonov či Džamolidin Abdužaparov zo ZSSR, alebo Jiří Škoda z ČSSR.
Historické „naj“ Pretekov mieru:
- Najčastejší celkoví víťazi:
- 5-krát: STEFFEN WESEMANN (Nem., 1992/96/97/99/2003)
- 4-krát: RYSZARD SZURKOWSKI (Poľ., 1970/71/73/75), UWE AMPLER (NDR, Nem., 1987/88/89/98)
- 2-krát: GUSTAV ADOLF SCHUR (NDR, 1955/59), SERGEJ SUCHORUČENKOV (ZSSR, 1979/84), OLAF LUDWIG (NDR, 1982/86)
- Najčastejší víťazi súťaže družstiev:
- 20 ZSSR, 11 NDR/Nemecko, 9 Poľsko, 5 ČSR/ČSSR/ČSFR
- Najviac etapových víťazstiev spolu:
- 38 Olaf Ludwig (NDR), 18 Steffen Wesemann (Nem.), 16 Jan Veselý (ČSR), 14 Stanislaw Szozda, 13 Ryszard Szurkowski (obaja Poľ.), 12 Vlastimil Ružička (ČSR), ... zo Slovákov 3 Ján Svorada (ČSFR), po 2 Pavol Gálik, Jozef Regec, po 1 Dušan Zeman, Ján Wenczel, Anton Novosad (všetci ČSSR)
- Najviac etapových víťazstiev v jednom ročníku:
- 7 Ludwig (1986) a Wesemann (1996), 6 Valerij Lichačov (ZSSR, 1973) a Szozda (1974)
Slovensko má bohatú históriu v cyklistike a vychovalo mnoho talentovaných jazdcov, ktorí sa presadili na domácej aj medzinárodnej scéne.