Takmer každý, kto sleduje cyklistiku, vie, že farby dresu na Grand Tour sú rôzne. Vedúci jazdec na Giro má na sebe ružový dres, zatiaľ čo na Tour si oblieka žltý dres. História farby dresu lídra pretekov Vuelta, ktorej 77. výročie sa práve koná, je jedinečná.
História dresov na Vuelte a España
Prvýkrát sa cyklisti predstavili na Vuelte až v roku 1935, čo bolo 26 rokov po prvom ročníku Gira a o 32 rokov neskôr ako sa konala prvá Tour de France. Spočiatku, v rokoch 1935 a 1936, nosil na Vuelte vedúci jazdec oranžový dres. Neskôr v roku 1941 sa pýšil dresom bielym, v roku 1942 opäť oranžovým a v rokoch 1945 až 1950 sa na oplátku vrátil biely dres. V roku 1955, kedy sa konal desiaty ročník, bol predstavený nový dres pre popredného cyklistu: žltý. Ten označoval vedúceho pretekára až do roku 1997. Teda až na jednu malú výnimku. V roku 1977 mal víťazný trikot (zase raz) oranžovú farbu. Červený dres je vyhradený pre lídra Vuelty od roku 2010. Jeho debutantom bol Mark Cavendish, ktorý si ho obliekol po víťazstve v prvej etape.
Chýbali iba 3 minúty, aby tento prémiový červený kúsok zostal navždy na Slovensku. Tak blízko mal k jeho získaniu Peter Velits, čo je stále najlepší výsledok slovenského športovca v histórii Grand Tour. Pripravil ho oň cyklista, ktorý tento rok ukončí kariéru - Vincenzo Nibali. Roberto Heras je pretekárom, ktorý si na záverečnom pódiu obliekol červený dres celkom 4-krát. Tento rok by to mohol byť Primož Roglič. Vo svojej zbierke má už 3 dresy, všetky sú červené. Nesmieme zabudnúť ani na domáceho cyklistu, Alberta Contadora. Ten vyhral Vueltu tiež 3x.
Bodkovaný dres
Asi netreba dodávať, že rovnako ako na Tour, aj na Vuelte je tento dres určený pre pretekára, ktorý získa najviac bodov v šprinte. Vďaka nemu rozpoznávame jazdca, ktorý získal najviac bodov v horských etapách. Body sa udeľujú na vyznačených prémiach. Tie majú rôznu hodnotu podľa náročnosti výstupu.
Tento dres si vyslúži najlepší mladý herec. V minulosti to tak na Vuelte nebolo. Biely dres bol určený pre najlepšieho najvšestrannejšieho pretekára. Nových nositeľov všetkých dresov spoznáme na Vuelte 2022, ktorá končí 11.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Dizajnovo najzaujímavejším dresom je bodkovaný pre najlepšieho vrchára. I keď najlepší vrchári sú oceňovaní už od tridsiatych rokov minulého storočia, bodkovaný dres je súčasťou Tour až od roku 1975. Horské prémie sú bodovo menej odstupňované než šprintérske, a tak býva boj o bodkovaný dres často vyrovnanejší. Najmä počas prvých rovinatých etáp sa v bodkovanom drese obvykle prezentuje málo známy pretekár. Stačí mu na to získať minimum bodov na prémiách najnižších kategórii a môže niekoľko dní jazdiť v cennom drese.
Výrazný červeno-biely bodkovaný dres pre vedúceho jazdca (maillot à pois rouges) bol však predstavený až v roku 1975.
História víťazstiev bodkovaného dresu
Doposiaľ najúspešnejším cyklistom je Richard Virenque, ktorému sa podarilo získať bodkovaný dres celkovo 7 krát.
Víťazi za posledných 6 rokov:
- 2012 Thomas Voeckler
- 2013 Nairo Quintana
- 2014 Rafał Majka
- 2015 Christopher Froome
- 2016 Rafał Majka
- 2017 Warren Barguil
Na konci vlaňajšieho ročníka však nastala zvláštna a vzácna situácia, keď sa držiteľom bodkovaného dresu stal aj celkový víťaz Chris Froome.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Daniel Teklehaimanot a africká cyklistika
„Je to veľký deň pre africkú cyklistiku a som naozaj veľmi hrdý, že mám bodkovaný dres. Som hrdý, že som Afričan a že som Eritrejčan. Na tento deň nikdy nezabudnem,“ zneli slová Daniela Teklehaimanota ešte počas prvého týždňa Tour de France 2015. Ako historicky prvý Afričan čiernej pleti sa postavil na pódium Starej Dámy, keď na štyri dni získal bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára.
Teklehaimanotova cesta z Afriky až na francúzsku Grand Tour bola komplikovaná podobne ako jeho priezvisko. Daniel sa narodil v roku 1988 v malom eritrejskom mestečku Derbawa do mnohopočetnej rodiny s jedenástimi súrodencami. Najprv sa venoval horskej cyklistike, veď okolie jeho rodiska leží v nadmorskej výške viac ako 2000 metrov nad morom. Až v roku 2005 vo veku 16 rokov začal s cestnou cyklistikou.
Po prvých domácich úspechoch sa dostal do Európy, keď v rokoch 2009 - 2011 pôsobil vo World Cycling Centre. Hneď pri prvých zdravotných prehliadkach zistili, že Daniel má tachykardiu, teda trvalé zrýchlenie srdcového rytmu. Na jar 2009, krátko po príchode z Afriky, absolvoval operáciu srdca vo švajčiarskom Lausanne. Už o dva mesiace sa vrátil do súťažného tempa a o šesť mesiacov skončil celkovo šiesty na Tour de l’ Avenir, ktorá je považovaná za Tour de France mladých talentov. Podarilo sa mu to v konkurencii Van Garderena, Sicarda, T. Gallopina či Kenaugha.
Vo World Cycling Centre sa Teklehaimanot stretol aj so slovenským cyklistom Marekom Čaneckým. „Býval na izbe vedľa mňa. Viacpočetní Kórejci alebo Turci vytvorili skupinky, tak sme vytvorili vlastnú partiu s Írom, Bielorusom a Srbom. Sedávali sme spolu pri obedoch a večerách, a tak sme sa postupne zoznámili. Jazdili sme spolu aj preteky a rozumeli sme si. Daniel je férový chalan, dobrý kamarát. Pochádza z úplne odlišného prostredia, takže zažíval šok, keď si zvykal na európsku kultúru i počasie,“ zaspomínal si Čanecký.
Rodák z mestečka Derbawa trpí pri studenom počasí, veď má telesný tuk iba 3 až 3,5 percenta. Je to niekoľkonásobne menej v porovnaní s priemerom bežnej európskej populácie. Po príchode do Európy sa musel zdokonaliť v angličtine a prekonával aj problém s vízami. V Eritrei je síce oficiálne demokracia, ale reálne diktatúra prezidenta Isaiasa Afwerkiho. Krajina je občas označovaná ako „africká Severná Kórea“.
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Na druhej strane, v Eritrei patrí cyklistika k top športom a krajina patrí k najúspešnejším cyklistickým oblastiam v rámci Afriky. Do tejto východoafrickej krajiny priviezli prvé bicykle ešte kolonizátori z Talianska na konci 19. storočia. Špecifikom sú oblasti s nadmorskou výškou viac ako 2000 metrov nad morom. Samozrejme, podmienky na život sú oveľa horšie ako vo vyspelej Európe.
Opäť Marek Čanecký: „Konkrétne Daniel pochádza z asi dvanástich súrodencov a je najstarší. Predpokladám, že stále živí celú rodinu z jeho cyklistického platu. Teklehaimanot mal aj šťastie, pretože vo World Cycling Centre (WCC) mu dovolili byť až tri roky, i keď bežnou praxou sú dva. Priamo z WCC odišiel od sezóny 2012 do World Tour, do austrálskeho tímu Orica-GreenEDGE.
Orice sa ale nepodarilo obrúsiť africký diamant, a tak Teklehaimanot pôsobí od sezóny 2014 v juhoafrickom tíme MTN-Qhubeka. V aktuálnej sezóne 2015 pozberali prvé ovocie, keď Teklehaimanot vyhral vrchársku súťaž na Critérium du Dauphiné a nosil vrchársky dres na Tour de France. „Je to dres, ktorý absolútne miluje. Bodkovaný dres symbolizuje agresivitu, vášeň, odhodlanie, obetavosť a ťažkú drinu.
Nadšení boli aj vo World Cycling Centre a riaditeľ Frédéric Magné vyhlásil: „Daniel je neuveriteľný športovec, ktorý ukazuje svetu, aký silný môže byť africký cyklista. Keď trénoval u nás v Aigle, tak ukazoval ohromný talent, tvrdo pracoval, a zároveň sa choval skromne. Bol predurčený na veľké veci a sme radi, že môžeme sledovať jeho úspechy v pozícii profesionálneho cyklistu.“
Mimochodom, na Tour de France 2015 štartuje päť bývalých zverencov World Cycling Centre. Merhawi Kudus je tiež Eritrejčanom a jazdcom MTN-Qhubeka. Vo veku 21 rokov je dokonca najmladším mužom v pelotóne Tour de France. „Nie je to jednoduché byť cyklistom z Afriky. Potrebujeme viac pozvánok a príležitostí. Je to pre nás zložité, aby sme sa dostali do Európy,“ potvrdil Kudus.
V Afrike sa v novom tisícročí rozbehli viaceré cyklistické projekty, niektoré z nich zmapovali vo filmových dokumentoch. Mnohí africkí cyklisti majú za sebou silné životné príbehy, tak ako európski hrdinovia v období okolo svetových vojen. Môžu sa stať námetom pre ďalšie knihy a filmy. Cyklistika môže byť ich vykúpením z chudoby, strachu či rodinných strát. Nejde iba o šport, ale o holý život a zvýšenie jeho kvality.
Film Rising from Ashes je o počiatkoch národného tímu v Rwande. Jeden z hrdinov Adrien Niyonshunti stratil počas genocídy šesť bratov. Nevzdal sa a prebojoval sa na OH v Londýne, kde skončil na 39. mieste v crosscountry.
Africký prokontinentálny tím MTN-Qhubeka, ktorý sa tento rok dostal prvýkrát na Tour de France, je zrealizovanou ideou, ktorá výrazne pomáha africkej cyklistike. Vznikol v roku 2007 a postupne sa posúva vpred. Slovo Qhubeka znamená v preklade „pokrok“ alebo „pohyb vpred“. Okrem iného podporujú globálnu neziskovú organizáciu World Bicycle Relief, ktorá od roku 2005 darovala africkým deťom takmer 250-tisíc bicyklov. Majú tak lepší prístup ku vzdelaniu či k životne dôležitým potrebám.
Čierneho cyklistu v žltom drese na Champs-Élysées očakávajú v budúcnosti aj viaceré osobnosti. Napríklad päťnásobný víťaz „Starej Dámy“ Bernard Hinault: „Prečo by mali vyhrávať iba cyklisti s bielou pleťou? Chalani z Afriky majú veľký hlad po úspechu. Naozaj sa chcú dostať z ťažkostí, rovnako ako my v Európe pred 60 alebo 70 rokmi. Ak sa stanete špičkovým športovcom, tak vám to dáva šancu byť lepším človekom a mať lepší život. Niektorí z nich už dosahujú úroveň európskych jazdcov.
Hinaultovi to pripomína prienik Kolumbijčanov na svetovú scénu. Prvý kolumbijský tím štartoval na Tour de France až v roku 1983. V súčasnosti patria Kolumbijci na čele s víťazom minuloročného Giro d’ Italia Nairom Quintanom k najlepším vrchárom v pelotóne.
Optimistom je aj generálny manažér tímu MTN-Qhubeka Brian Smith. „Dúfam, že toto je začiatok zmeny. Sledujeme dominanciu Afričanov vo vytrvalostných bežeckých disciplínach. Potrebujeme iba jedného cyklistu, aby to prelomil a ostatní tiež uveria, že to dokážu. V schopnosti čierneho kontinentu verí aj cyklistický filmár James Walsh: „Afrika má veľa fyziologického potenciálu pre cyklistiku. Vieru v svetlú budúcnosť afrických cyklistov vyjadril aj Chris Froome: „Verím, že športovci z východnej Afriky sú potenciálne najlepší vytrvalostní športovci na svete, najmä vďaka ich fyziológii a životu vo vysokej nadmorskej výške. Momentálne majú najväčší problém s infraštruktúrou, cestami na trénovanie, vybavením a neporiadkom vo zväzoch.
So zvyšujúcim sa počtom cyklistov čiernej pleti v pelotóne narastá aj výskyt rasistického správania. Súbežne s Tour de France 2015 sa konalo podujatie Okolo Rakúska (2.HC), na ktorom Bielorus Branislau Samoilau (CCC-Sprandi-Polkowice) rasisticky urazil Eritrejčana Natnaela Berhaneho (MTN-Qhubeka). Neskôr sa ospravedlnil a zaplatí mesačný plat na konto charity Qhubeka Foundation.
V histórii 101 ročníkov Tour de France sa tešili z celkového triumfu iba cyklisti z Európy, USA a jedenkrát z Austrálie. Tour de France napísala tisíce príbehov, ale nadnesene môžeme povedať, že až teraz to začína byť globálne zaujímavé. Sme zvedaví na nových hrdinov z cyklisticky nepoznaných častí sveta. Dostanú sa na vrchol? Porazia tradičné európske veľmoci? Dozvieme sa v budúcnosti.
Ďalšie dôležité dresy na Tour de France
Na rozdiel od iných športov, cyklisti na Tour de France nebojujú o medaily či poháre, ale o dresy. Na štart tohtoročnej Tour sa postaví 198 jazdcov z 35 krajín.
Žltý dres
Najslávnejšia cyklistická trofej, žltý dres, sa udeľuje od roku 1919. Svoju farbu zdedil po zakladateľovi a sponzorovi Tour Henrim Desgrangeovi, ktorý sa okrem športu venoval aj novinovému priemyslu. V roku 1900 založil športový denník L´Auto. Žltý dres patrí vo finále vždy len jednému, no najmä počas prvých týždňov sa doň obliekajú aj šprintéri a aktívni jazdci pokúšajúci sa o úniky. Favoriti na celkové umiestnenie o žltý dres sa spravidla výraznejšie ukážu až počas druhej polovice Tour, aby sa hneď od úvodu nedostali pod zbytočný tlak.
Zelený dres
Druhý najprestížnejší dres, zelený, je súčasťou Tour od roku 1953. Je odmenou pre víťaza bodovacej súťaže. Často sa mu hovorí aj špurtérsky dres, čo však nie je tak celkom presné. Vďaka Petrovi Saganovi je na Slovensku súťaž o zelené tričko najsledovanejšia.
Biely dres
Posledným dresom spomedzi hlavných súťaží je biely, od roku 1975 si ho oblieka najlepší pretekár do 26 rokov. Poradie určuje len celkový čas. Najviac bielych dresov - tri, majú Jan Ullrich a Andy Schleck.
Ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca
Po skončení každej z etáp rozhodcovia udeľujú aj červené číslo - ocenenie pre najbojovnejšieho jazdca etapy. Získa ho napríklad cyklista, ktorý sa vrhne do odvážneho dlhého úniku napriek tomu, že ho pelotón napokon pohltí.
Zmeny v pravidlách Tour de France v roku 2015
Už v roku 2015 došlo k radikálnej zmene bodovania na Tour de France. Asi o najväčšiu zmenu ide v prípade časových bonusov, ktoré sa opäť vracajú do klasifikácie pretekov. To znamená, že na úvodných etapách 2 až 8 získavajú prvý traja jazdci 10, 6 a 4 sekundy k dobru - ide o tzv. časové bonifikácie.
Na “časovkách” sa zmenili pravidlá taktiež a to tak, že už nebudú vôbec bodované.Bodovanie šprintérskych úsekov si tiež prešlo zmenou. Etapové víťazstvo bude odmenené 50-timi bodmi namiesto predošlých 45, druhé miesto bude odmenené 30-timi bodmi namiesto predošlých 35 a tretie miesto 20-timi bodmi namiesto pôvodných 30. Takto chceli organizátori dať na vyššiu úroveň celkové víťazstvo v etape nad špurtérskymi prémiami.
Jednoducho povedané, jazdec s najmenších celkovým časom všetkých 21 etáp sa stáva lídrom pretekov. Je farebne označený výrazným žltým dresom. Tento jazdec sa môže meniť po každej etape.
Chlieb sa začne lámať približne v polovici celých pretekov, kedy prichádzajú na radu extrémne náročné vrchárske etapy. Celkový víťaz TdF musí byť univerzálnym jazdcom, ktorý musí zvládať rovinaté úseky, zjazdy, časovky a hlavne vrchárske etapy.
Celkový víťaz nepotrebuje vyhrať žiadnu z etáp, len byť na popredných pozíciách každej jednej etapy. Na zvládnutie tohto cieľa však potrebuje mať okolo seba silný tím. Netreba však zabúdať ani na zmenu bodovania na TdF, kedy prvý traja pretekári získavajú časový bonus 10, 6 a 4 sekundy.
História víťazstiev žltého dresu
Za posledných 5 rokov sa víťaz žltého trikotu obmieňal len 3 krát. Posledným víťazom predošlého ročníka bol Chris Froome z tímu Sky, ktorý obhájil víťazstvo z roku 2016 a 2015, 3 roky predtým Vincenzo Nibali, v roku 2013 sa to podarilo opäť Chrisovi Froomovi a v roku 2012 sa stal celkovým víťazom Bradley Wiggins.
Tu sú cyklisti oceňovaný za popredné miesta v cieli každej etapy alebo na špurtérskej či inej prémii jednotlivých etáp. Nie každá etapa má však špurtérske úseky, takzvané prémie. Cyklista s najväčším počtom získaných bodov sa stáva víťazom zeleného trikotu. V pretekoch je viditeľný vďaka výraznému zelenému dresu.
Za posledné roky to bol práve náš slovenský cyklista Peter Sagan, ktorý neohrozene kraľoval v tejto disciplíne. Títo jazdci sa predovšetkým sústredia na rovinaté etapy, v ktorých sa nachádzajú šprintérske prémie a na víťazstvá v etapách.
História víťazstiev zeleného dresu
Zelený dres od roku 2012 až do roku 2016 drží pevne vo svojich rukách práve náš najúspešnejší cyklista, Peter Sagan. Vlani mu to nebolo umožnené kvôli diskutabilnej diskvalifikácií po kontakte s Markom Cavendishom. Najvýraznejší úspech zaznamenal naposledy, keď nazbieral viac bodov ako druhý Kittel a tretí Matthews dohromady. Pred ním, v roku 2011 sa to podarilo jeho najväčšiemu konkurentovi, Markovi Cavendishovi. Zatiaľ najviac celkových víťazstiev v tejto kategórii dosiahol Erik Zabel. Podarilo sa mu získať až úctyhodných 6 víťazstiev. Peter Sagan sa tak už tento rok môže dotiahnúť na výkony úspešného Erica Zabela z rokov 1996 - 2001.
Doterajšie víťazstva Petra Sagana v boji o zelený dres
- 2016
- SAGAN (Tinkoff) - 470
- KITTEL (Etixx-Quick Step) - 228
- MATTHEWS (ORICA-BikeExchange) - 199
- 2015
- SAGAN (Tinkoff-Saxo) - 432
- GREIPEL (Lotto Soudal) - 366
- DEGENKOLB (Giant-Alpecin) - 298
- 2014
- SAGAN (Cannondale) - 431
- KRISTOFF (Kaťuša) - 282
- COQUARD (Europcar) - 271
- 2013
- SAGAN (Cannondale) - 409
- CAVENDISH (OPQS) - 312
- GREIPEL (Lotto Belisol) - 267
- 2012
- SAGAN (Liquigas-Cannondale) - 421
- GREIPEL (Lotto Belisol) - 280
Cyklisti sú oceňovaní za najrýchlejšie prejdenú vrchársku prémiu. Organizátori kategorizujú jednotlivé stúpania etáp a prideľujú im 4 stupne podľa obtiažností. Ide o prvú, druhú, tretiu a štvrtú tzv. hors catégorie.
Body za stúpanie kategórie 1-4 sú udelené prvým trom cyklistom, body za stúpanie kategórie hors prvým desiatim jazdcom, Čím vyššie stúpanie, tým viac získaných bodov pre prvého cyklistu na vrchárskej prémii. Potom cyklista s najväčším počtom prémiových bodov je ocenený bodkovaných dresom (Polka dot jersey). Víťaz sa môže meniť po každej etape, ak sa v danej etape nachádza vrchárska prémia.
Ocenenie Souvenir Henri Desgrange
Čo sa týka vrchárskych etáp a prémii, na Tour de France existujú ešte dve špeciálne ocenenia. Prvou je Souvenir Henri Desgrange, ktorou je ocenený jazdec, ktorý ako prvý zdolá najvyšší vrchol Tour v kopcoch Col du Galibier.
Ocenenie Souvenir Jacques Goddet
Druhým ocenením je ocenenie Souvenir Jacques Goddet, pomenované po niekdajšom riaditeľovi pretekov a slávnemu športovému redaktorovi, Jacques Goddetovi. Toto ocenenie získava jazdec, ktorý ako prvý prejde memoriál Col du Tourmalet.
Biely dres
Januári 1992. V podstate ide o najlepšieho cyklistu medzi najmladšími (do 25 rokov). Na trati je oblečený do výrazného čistého bieleho dresu (white Jersey).
Minulý rok sa podarilo vyhrať biely trikot jazdcovi Simonovi, rok predtým vyhral Adam Yates, potom Nairo QUINTANA z Kolumbie, a pred 4 rokmi sa uspieť podarilo domácemu mladíkovi, Thibautovi Pinotovi.
Tímové ocenenie
V prvom rade ide na Tour de France o víťazstvo celého tímu. V tohtoročnej le tour sa predstaví 22 tímov, kde medzi najväčších ašpirantov na víťazstvo patrí určite tím Sky. Náš Peter Sagan sa nachádza v tíme Bora - Hansgrohe.
Tímová klasifikácia je vypočítaná na základe celkových časov troch najlepších jazdcov tímu každej etapy. Potom víťazný tím je ten s najmenším celkovým časom. Jazdci tímu, ktorí priebežne vedú túto súťaž sú farebne odlíšený žltými číslami na drese a žltými prilbami.
tags: #cyklistika #bodkovany #dres