Švajčiarsko je krajina, ktorá ponúka cyklistom nespočetné množstvo krásnych trás a výziev. Od jazier cez Alpy až po historické mestá, cyklistika v tejto krajine je nezabudnuteľný zážitok.
Cesta do Zürichu
Z Bratislavy chodí do Zürichu priamy vlak o 6:08 ráno. Získať však lístok za 39 eur je celkom komplikované. Predpredaj lístkov začína dva mesiace pred cestou a pokiaľ som správne pochopil sú tri cenové kategórie: 39 eur, 59 eur a 96 eur. Problém je, že netušíte, kedy sa príslušný kontingent vyčerpá. Ja som kupoval lístok cca mesiac a pol pred cestou a ešte som chytil lístok za 39 eur. Každopádne mesiac pred cestou už boli lístky za 59 eur a tri týždne pred cestou za 96 eur. Bicykel stojí 5 eur + 3 eura povinná miestenka.
Vlaky na trase Bratislava - Zürich prevádzkujú rakúske železnice, a tak som očakával vysoký štandard. Vôbec. Okej, wifi išla, ale vo vlaku bolo teplo a v Innsbrucku sme meškali už vyše dvoch hodín. Tirolské Alpy na západe Rakúska mi síce zlepšovali náladu, no tú mi razom pokazil fakt, že v Buchse (hranica Lichtenštajsko) nám oznámili, že vlak dlho mešká a že máme vystúpiť. A tak som sa ocitol cca 100 km pred Zürichom a nevedel som čo. Každopádne som sa rozhodol, že pôjdem na švajčiarsky vlak. Ten prišiel na čas, no keďže sa doňho natrepali všetci, tak to bola plnka. Vo vlaku som sa ešte pochytil so švajčiarskou vlakvedúcou, lebo mi chcela predať lístok za 30 eur. A tak sme si vysvetlili miernou hádkou, že ja som si kúpil lístok BA-Zürich a je mi jedno ako sa tam dopravím, a že mi je jedno, že ma Rakúšania vyhodili v Buchse, ja sa do Zürichu dostanem na jeden lístok. Po ďalších dvoch hodinách cesty som konečne v Zürichu. Cesta, otras. Vyrážal som o 6:08 z Bratislavy a do Zürichu som prišiel o 18-tej večer.
Zürich a okolie
Robí mi prehliadku mesta. Krásne, ekonomické centrum Švajčiarska. Do očí mi hneď udrú všade vejúce vlajky a extrémne premrštené ceny. Zürich sa tyčí na brehu Zürichsee. Obyvatelia tohto mesta trávia veľa času v centre a teda aj napriek tomu, že som prišiel v stredu, je tu živo. Zürich sa mi páčil, no toto nie je, prečo som sem prišiel. V pozadí vidím Alpy a tak plný očakávaní zaspávam. Vstávame skoro ráno, Wim mi pripravuje raňajky ako v hoteli. S plným bruchom sadáme na bicykle a prechádzame ranným Zürichom, premávka je pomerne hustá, ale všade sú tu cyklotrasy a cyklista je tu kráľ. Všetci dávajú na mňa pozor, nikto si nedovolí ma riskantne obísť prípadne vyblokovať. A tak sme sa ani nenazdali a sme v Zugu - jednom z najstarších miest Švajčiarska.
Zug sa týči vedľa Zugersee, má hrozne veľa pamiatok, útulných alpských uličiek a krásnych výhľadov na začiatok Álp. V Zugu napúšťame vodu. S vodou vo Švajčiarsku nie je problém, Wim mi povedal, že všade kde vidím tiecť vodu, nemám váhať, je pitná. Pomaličky opúšťame Zugersee, smer Luzern.
Prečítajte si tiež: Víťazstvo Galla v 4. etape
Luzern a Vierwaldstattersee
Od Álp prichádzajú ozaj ťažké mraky, ale vždy sa nám nejakým spôsobom podarí obísť tieto mračná. A tak prichádzame do Luzernu. Najväčšiu depku som mal z toho, že mi tu týždeň bude pršať a nakoniec pršalo len pár hodín. Luzern, krásne historické mesto s ikonickým mostom. Mne osobne sa páčil ešte viac ako Zürich. Ikonický most (Kaplnkový most) je najstarším dreveným mostom v Európe, ktorý slúžil aj ako mestské opevnenie. Podobných mostov v Luzerne je veľa, no tento je dominanta.
Opúšťame krásny Luzern, čaká nás okruh okolo Vierwaldstattersee. Atmosféra okolo jazera je úplne neskutočná, bicyklovať okolo týchto alpských jazier je ozaj splnený sen. Prekvapilo ma, keď som si prečítal, že voda v tomto jazere má akosť pitnej vody. Záujímavosťou je, že toto jazero zamrzlo naposledy v roku 1963, odvtedy nezamrzá a s ohľadom na aktuálne klimatické podmienky sa predpokladá, že už nikdy nezamrzne. Vierwaldské jazero bol pre mňa pomyselný začiatok Álp a hneď som sa zamiloval do týchto hôr, no to najlepšie ešte malo prísť.
Obišli sme jazero, prešli pár tunelmi a prechádzame cez dediny Alpnach a Sarnen s nádhernými výhľadmi na Alpy. Veľakrát som sa pozabudol až natoľko, že som zišiel z cyklochodníka na trávnik. Obchádzame ďalšie alpské jazero Sarnensee a Wim mi prstom ukazuje kam ideme stúpať. V pozadí sa odhaľujú nádherné zasnežené štvortisícovky a ja s mojim ťažko naloženým bicyklom začínam dúfať, že Alpy nebudú až taký masaker ako som si myslel, hoc tie značky 12% priemer na 2 km ma mierne znepokojujú :D.
Priznám sa, 2km s priemerom 12% som nedal, tlačil som. Wim však ako správny Švajčiar vycvičený Alpami toto stúpanie vyšiel ako keby to bola rovina. Na vrchole stúpania mal môj tep hodnotu cez 200, no akonáhle som prekonal mierny infarkt, sa uprel môj pohľad na Lungern, Lungernersee a okolitú krajinu. Bola to presne krajina akú som si predstavoval, typické drevené alpské domčeky s muškátmi, kostolík v strede dediny, tráva taká zelená, že až to ťahá oči, azúrové jazero s vodou tak tyrkysovou ako niekde v Karibiku, vodopád padajúci hneď vedľa kempu, mučiace kravy a všadeprítomné švajčiarske vlajky. Vravím si, toto nie je krajina, toto je rozprávka.
Na večeru v kempe pri Lungernersee si robíme párky a začína liať. Takto bude pršať ešte najbližších 14 hodín, a tak na cestu sa opäť vydávame až na druhý deň o 12-tej na obed, pretože dovtedy to bol pravý alpský lejak. Už sa nečudujem, prečo je tu tráva taká zelená. V prvý deň sme prešli z Zürichu, čo je prakticky rovina k Alpám a začalo sa utrpenie v podobe nekonečných kopcov. Každopádne alpská atmosféra slúži ako morfium a keď sa pozriem na tie nádherne kopce, tak bolesť hneď prejde.
Prečítajte si tiež: Výsledky 5. etapy Okolo Švajčiarska
Deň vodopádov a vojenské letisko
Druhý deň našej cesty po Švajčiarsku začína v upršanom Lungerne. Tento deň by sa dal nazvať aj deň vodopádov. Prejdeme dve údolia a v týchto dvoch údoliach sa dokopy nachádza vyše 100 vodopádov padajúcich z vysokých kopcov. Cyklistika ako v raji. Meiringen je dedinka pod slávnym Reichenbachfall, ide o vodopád, ktorý sa preslávil najmä Sherlockom Holmesom. Myslím že posledná tretia časť Sherlocka Holmesa sa natáčala práve pod týmto nádherným vodopádom. My k vodopádu nejdeme, kvôli pol dennému lejaku sme stratili kopec času a tak len z úrovne zeme ho fotíme a spúšťame sa dole dolinou. Bicyklujeme v tejto krásnej doline s výhľadmi na vodopády a v tom nás preruší vojenské letisko.
Chvíľu mi nebralo, prečo Švajčiari majú vojenské letiská, no potom mi došlo, že samotná neutralita krajiny neznamená, že Vás nikto nemôže napadnúť. Každopádne výhodou týchto letísk je, že sú otvorené a tak som sa prvýkrát v živote bicykloval po runwayi letiska. Celý deň je zamračené a pomerne chladno, no keďže dobiehame stratené kilometre, tak Wim začal poriadne tlačiť do pedálov a už mi bolo teplejšie. Ideme okolo 30 km/h, preto nám prísť ku Brienzersee trvá len chvíľočku. Brienzersee je priezračné jazero vtesnané medzi Alpy. Opäť, asi škoda jazero opisovať, pozrite si radšej fotky.
Brienz a Interlaken
Obchádzame Brienzersee a prichádzame do Brienzu, kde je jedna z najkrajších uličiek, akú som kedy videl. Ozaj niečo, čo podľa mňa úplne vystihuje Alpy. Drevené domčeky, muškáty v oknách a ukľudňujúca atmosféra. Prichádzame do Interlaken (opäť krásny názov - „medzi jazerami“), mesto sa ozaj nachádza medzi jazerami a je známe hlavne ako východisková turistická destinácia na severe švajčiarskych álp. Z Interlaken sa dá ísť pozrieť rozprávkové údolie Lauterbrunnen, ale aj ísť vlakom na najvyššie položenú železničnú stanicu na svete v sedle Jungfraujoch (vyška cez 3500 metrov a áno čítate dobre, ide tam vlak).
My si rozkladáme stany neďaleko Interlaken v kempe. Inak tieto švajčiarske kempy vôbec nie sú také drahé ako by sa mohlo zdať. Vo väčšine kempov sa cena za noc za osobu so stanom pohybuje od 10-15 eur s tým, že máte v cene sprchy, WC, Wi-Fi, malú kuchynku a elektrinu. V porovnaní napríklad s talianskymi/chorvátskymi kempmi ide o podstatne lacnejšie ubytovanie. Samozrejme, iná vec sú už reštaurácie, kde sú ceny ozaj premrštené. Keď si chcete dať teplý obed/večeru tak treba počítať, že minimálne 35 eur tam necháte.
Údolie Lauterbrunnen
Rozložili sme si stan, nechávame v ňom všetky veci a s úplne ľahkými bicyklami ideme prebicyklovať údolie Lauterbrunnen. Do Lauterbrunnen ide aj cyklotrasa, ale tá je skôr pre gravel, a tak v polovici stúpania hore dolinou vychádzame na cestu. Každopádne bez naložených tašiek stúpame ozaj rýchlo a tak po chvíli míňame značku Lauterbrunnen. Dedina Lauterbrunnen má približne 2000 obyvateľov a objavila sa vo viacerých scénach z bondovky natočenej v roku 1969. Najikonickejší vodopád Staubbachfall sa nachádza priamo nad dedinou, no len v tejto doline sa nachádza 72 vodopádov. My si užívame alpskú atmosféru a pomaly prechádzame dedinou a stúpame opäť hore dolinou. Je zamračené a preto v pozadí nevidíme Jungfraujoch. Prechádzame až úplne na koniec doliny, ktorá je lemovaná vodopádmi. Ďalej už idú len MTB cyklotrasy. Na chvíľu si sadáme a len si proste užívame moment. Po pár minútach rozjímania sa púšťame dole dolinou až do nášho kempu neďaleko Interlaken. Druhý deň za nami.
Prečítajte si tiež: Preteky Okolo Švajčiarska
Smer Kandersteg
Budíme sa do chladného, no slnečného rána. Otvorím oči, rozopnem stan, a vidím krásne štvortisícovky. Jungfraujoch, Jungfrau a Eiger. Nádhera. Asi 20 minút v zime len sedím a kochám sa týmto výhľadom a nechápem ako niekto do toho sedla mohol postaviť vlak. Z rannej idylky ma budí Wim, že treba makať. A tak si dávam džem, balím veci na bicykel, hoci stan je stále mokrý, a vyrážame. Dnešný plán je prejsť na druhú stranu Álp. Z Lautebrunnen prejdeme popri rozprávkovom Spieze až do Kanderstegu. Stúpanie do Kanderstegu má samo o sebe 1000 výškových metrov. Následne Kandersteg - Goppenstein budeme trochu podvádzať a vezmeme vlak (lebo sa nám nechce obchádzať Alpy).
Vyrážame smer Spiez, tempo je dobré, z rána máme dosť síl a ešte nie je úmorné teplo. Obchádzame Thunersee, ktoré vyzerá ako keby bolo nakreslené. Ja som ešte takúto azúrovú vodu nikdy nevidel. Ako by povedali Švajčiari, na čo nám je more ? Spiez je krásne historické mesto, no najkrajšie výhľady máte aj tak z cyklotrasy, ktorá vedie ponad mesto. Myslím si že túto fotku by odo mňa mal odkúpiť Microsoft a dať to ako nové pozadie do Windowsu. Od Spiezu sa z môjho uhla pohľadu začína zhoršovať cesta. Nie, že by luxusný švajčiarsky asfalt nejak zhoršoval svoju kvalitu, ale zas začíname stúpať. Áno, sťažovať si v Alpách, že stúpam, je asi také ako sťažovať si pri mori, že voda je slaná, ale pomáha mi to.
Prechádzame cez Frutigen, Kandergrund, zatiaľ sedím na bicykli. Až 25% cca kilometrový úsek ma opäť postavil na nohy. Je to gravelový úsek a je tak strmý, že ani nevládzem vytlačiť bicykel. Akonáhle prestanem tlačiť a zastavím ťažko naložený bicykel, automaticky sa začne šmýkať po šotoline späť. Každopádne aby som si len nesťažoval na kopce. Príroda je tu úchvatná, všade naokolo tečú vodopády a bicyklovať v týchto dolinách je jednoducho cyklistický sen. Po dlhšom tlačení prichádzame do Kanderstegu. Koniec stúpania a obľúbené turistické miesto Švajčiarov. Alpská dedinka, kde kilo kuracích pŕs stojí 35 eur. Najobľúbenejšie miesto v tejto oblasti je jazero Oeschinensee, ktoré je cca 2 hodinky pešo z Kanderstegu.
Cez Alpy vlakom do údolia Rhóny
V obkolesení trojtisícových kopcov si kupujeme lístky na vlak. Ideme do údolia rieky Rhóny na druhú stranu Álp. Z Kanderstegu nevedie žiaden priesmyk pre autá/bicykle, musíte ísť vlakom alebo obísť Alpy. Vystupujeme v Goppensteine, na druhej strane kopca. Lístok len na tento úsek (cca 10 minút) stál 15 frankov (15 eur). Dosť drahé, ale tak ľahšie ako preliezť cez kopce, ktoré siahajú do vyše 3000 metrov, pešo, s bicyklom na chrbte 😀 . Každopádne nás ešte čaká niekoľkokilometrový zjazd ku Rhóne. Valím sa cez 70 km/h dole kopcom, ostrá brzda, o 180 stupňov späť a takto 5 km dookola. Mechanické kotúčové brzdy trpia a kvília. Sem-tam mám už strach, a tak na chvíľu zastavím, pokochám sa a idem ďalej.
Prvýkrát v živote prechádzam bicyklom cez asi 2 km tunel. Vchádzame do tunelu a pocitovo je tu tak o 15 stupňov menej a je tu strašný hluk. Mám pocit, že ma obieha Lamborghiny a keď ma obehne zistím, že to je len nejaký malý Opel, no v tuneli všetko znie ako Lambo. Keď pôjdete niekedy autom cez tunel, skúste si len otvoriť okno, aký je to hluk. Vychádzame z tunelu a v diaľke už vidím krásnu divokú Rhónu. Teplota v údolí rieky Rhóny je strašná. Okolo 40 stupňov. Keď som vyšiel z tunela cítil som sa ako keby ma niekto kyjakom ovalil. Z toho, že ma v tuneli trepalo od zimy som vyšiel na Saharu v priebehu 2 km. Každopádne schádzame k Rhóne, opäť na cyklotrasu a po krásnej rovine (áno, v Alpách konečne idem po rovine) sa presúvame do Brigu. Vkliesnený medzi majestátne Alpy ideme s vetrom cez 35 km/h a ani sa nenazdáme a už sme zakempený v Brigu.
Wim, šéfkuchár tohto výletu, mi pripravil opäť večeru ako v all inclusive hoteli. Alebo tzv. Kráľovská etapa. Každopádne poďme krok po kroku. Ráno sme sa zobudili v Brigu a takticky na vyše 2000 výškových metrov som si kúpil pomarančový džem aj so šupami, ktorý som nikdy pred tým nemal. Nerád plýtvam jedlom, ale toto som nedokázal pretlačiť do žalúdka. A tak hladný sadáme na bicykel.
Furkapass a Matterhorn
Wima fascinuje dedina s názvom „Bitsch“ a mňa zase Rhóna, ktorá čím ďalej tým viac sa zasekáva medzi kolmé hory. Na druhej strane údolia sa na kopcoch nachádzajú typické alpské chatky a ja som sa skoro vydrbal do údolia, pretože som sa až moc zapozeral. No moje zapozeranie malo jednu pozitívnu stránku a to to, že som si všimol visiaci most, ktorý som nemal naplánovaný. Dohodli sme sa s Wimom, že ideme na to. Ja sa nebojím výšok, a tak som ako majster sveta aj s bicyklom (ktorý som tlačil) prvý vkročil na most a suverénne prešiel asi 50 metrov. Potom sa most začal kývať do strán a zistil som, že až taký frajer nie som. Strach, adrenalín, mobil držím ako posratý dvomi rukami a keď zastavím, tak mám rozkročené nohy najviac ako sa dá aby som nabral stabilitu. Výšok sa očividne bojím. No stálo to za to, pretože v pozadí som videl krásny Matterhorn.
Od tohto mostu to bolo už len nekonečné stúpanie. Vpravo Rhóna, všade naokolo zelené kopce a občas nejaká dedina s drevenými domčekmi a predraženými potravinami. Prichádzame do Oberwaldu. Skladáme stan, vyhadzujem do neho všetky veci ktoré nepotrebujem a len s minimom vecí (len veci na opravu defektov) sa púšťame do stúpania na Furkapass. Furkapass je stúpanie ktoré na 16,5 km ma priemer okolo 6,7% a nastúpate cez 1000 výškových metrov. Dosť masaker. Začínam pochybovať, či tréningy na Pezinskej babe stačili na takéto stúpanie :D.
Mimo toho, že to je brutálny horský prechod je to aj prehliadka toho najvýkonnejšieho, najkrajšieho a najdrahšieho z automobilového a moto priemyslu. Porsche 918 Spyder, Lamborghiny Aventador, Aston Martin, Bugatti Veyron. Tisíckrát lepšie ako bratislavský autosalón, kde Vás síce zadarmo ostrihajú, ale áut si moc nepozriete. Na Furkapasse sa natáčala jedna zo starších bondoviek (ikonická scéna pri hoteli Belvedere). Rovnako sa tento horský prechod považuje za prameň rieky Rhóny, popri, ktorej som najazdil už kopec kilometrov. Z Furkapassu je výhľad na dva ľadovce (Rhonegletscher a Muttgletscher). Prvýkrát v živote vidím ľadovce a užívam si túto chvíľu, pretože ďalšia generácia, už asi takýto pohľad nebude mať.
Okolo Švajčiarska
Okolo Švajčiarska sú prestížne cyklistické preteky, ktoré preverujú pripravenosť cyklistov v náročnom teréne. Trasa vedie severom Švajčiarska a zahŕňa takmer 1300 kilometrov. Štartuje sa v obci Küssnacht, neďaleko Zugského jazera, etapy sa tiahnu mestami Aarau či Chür a finiš je v Stockhütte, v kantóne Nidwalden. Preteky sa skladajú z individuálnej časovky, piatich kopcovitých a dvoch horských častí.
Detaily etáp Okolo Švajčiarska
| Dátum | Trasa (typ) | Dĺžka | Prevýšenie |
|---|---|---|---|
| 15. 6. | Küssnacht - Küssnacht (kopcovitá) | 129,4 km | 2087 m |
| 16. 6. | Aarau - Schwarzsee (kopcovitá) | 177 km | 2492 m |
| 17. 6. | Aarau - Heiden (kopcovitá) | 195,6 km | 2999 m |
| 18. 6. | Heiden - Piuro (horská) | 193,2 km | 2793 m |
| 19. 6. | La Punt - Santa Maria (horská) | 183,5 km | 3887 m |
| 20 6. | Chur - Neuhausen am Rheintal (kopcovitá) | 186,7 km | 2237 m |
| 21. 6. | Neuhausen am Rheintal - Emmetten (kopcovitá) | 207,3 km | 3144 m |
| 22. 6. | Beckenried - Stockhütte (časovka) | 10,1 km | 836 |
Medzi favoritov pretekov patria viacerí výborní vrchári, ktorých uvidíme aj na Tour de France. Jedným z nich je Joao Almeida, ktorý by mal byť lídrom UAE a pomocníkom Tadeja Pogačara. Kombináciu Okolo Švajčiarska a Tour de France má v pláne taktiež Felix Gall s AG2R či Geraint Thomas z INEOSu.
História pretekov siaha do roku 1933. Do histórie pretekov je nezmazateľne zapísaný aj Peter Sagan, ktorý tu v rokoch 2011 až 2022 dokázal vyhrať osemnásť etáp.
tags: #cyklistika #okolo #svajciarska