Poľovníctvo na Slovensku má hlboké korene a bohatú históriu, pričom sa vyvíjalo v súlade so spoločenskými a environmentálnymi zmenami. Dnes je poľovníctvo vnímané ako súčasť aplikovanej a systematizovanej ochrany prírody. Poľovnícke tradície na Slovensku stoja na pevných morálnych základoch.
Čo je poľovnícka etika?
Poľovnícka etika je vzťah poľovníka k poľovníctvu ako takému, vzťah k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom. Inými slovami, ukazuje, aký má poľovník vzťah k prírode a k ostatným ľuďom. Nejde len o koníček alebo možnosť získať trofeje. Správne správanie v prírode patrí medzi základné pravidlá poľovníckej etiky.
Poľovnícka morálka
Poľovnícka morálka je súhrn zásad, upravujúcich jednak vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a jednak vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti. Poľovnícka disciplína je uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají.
Základnou vlastnosťou ozajstného poľovníka je jeho láska a úcta k prírode, úcta k zveri, neustále zdokonaľovanie si svojich vedomostí o živote zveri, skromnosť a dobrovoľná disciplína týkajúca sa jeho poľovníckeho života. Ozajstného poľovníka nerobí zelené oblečenie a puška cez plece.
Medzi pravidlá, ktoré má dodržiavať, patrí strieľať na zver len ak ju bezpečne rozoznal, nestrieľať na bažanty, ktoré hradujú alebo sa pohybujú po zemi. Nestrieľa sa na kačice a husi sediace na vode, zajaca na ležovisku. Neloví matku mláďati. Neloví tam, kde zver počas núdze prikrmuje. Pri postrelení zveri vynaloží maximálne úsilie na jej včasné dohľadanie. Po ulovení dodržuje poľovnícke zvyky a tradície. Pri účasti na spoločnej poľovačke sa bez výhrad riadi pokynmi vedúceho poľovačky. Dodržiava bezpečnosť pri manipulácii so strelnou zbraňou.
Prečítajte si tiež: Poľovnícky tesák: Zbraň pre poľovníkov
Poľovnícke tradície a zvyky
Poľovnícke tradície sú bohatým prameňom ľudskej kultúry, ktoré zahŕňajú dlhoročné skúsenosti, hlavne etické a kultúrne hodnoty. Spoločnosť, ktorá zavrhne svoju minulosť - dedičstvo predkov, postavila svoju budúcnosť na veľmi labilných základoch. Poľovnícke zvyky, tradície a obyčaje upevňujú priateľstvo kolektívu a bezpečnosť pri love. Dodržiavaním poľovníckych zvykov prejavujeme úctu, lásku k zveri a k prírode, čím navonok prejavujeme svoju duševnú, citovú a hlavne stavovskú vyspelosť.
Medzi poľovnícke zvyky patrí: osobnosť poľovníka, poľovnícka morálka, etika a disciplína, poľovnícky odev, poľovnícka reč a názvoslovie, poľovnícke signály a zálomky, poľovnícke zvyky a tradície pri spoločných poľovačkách na diviačiu zver a malú zver, pasovanie za poľovníka, pasovanie za lovca... K poľovníckej tradícii patrí aj dávanie zálomku zomretému poľovníkovi do hrobu.
Poľovnícky odev
Oblečenie poľovníka by malo spĺňať kritérium účelnosti a kritérium estetického vzhľadu. Účelnosť tkvie predovšetkým v tom, že oblečenie by malo byť z pevných materiálov, kvalitne ušité a malo by vydržať pobyt a činnosť v ťažkých podmienkach a pôsobenie poveternostných vplyvov. Obuv by mala umožňovať tichú a pohodlnú chôdzu. Mala by ochrániť pred zimou a vlhkom. Na spoločenskú príležitosť sa nosia poľovnícke obleky - rovnošaty. Nemala by chýbať biela košeľa, zelená kravata, prípadne poľovnícka kravata. Poľovnícke obleky sú v odtieňoch zelenej, hnedej, sivej a ich kombinácie. Doplnkom by mal byť poľovnícky klobúk.
Poľovnícka reč a názvoslovie
Poľovnícka reč - terminológia sa zdokonaľovala celé stáročia. Počas celého vývoja sa niektoré výrazy vytrácali a iné zasa priberali. Slovenské poľovnícke názvoslovie, ktoré pomenúva činnosť poľovníka, zver, poľovnícke pomôcky a všetko ďalšie čo s poľovníctvom súvisí podľa platných pravidiel slovenského jazyka, existuje aj poľovnícka reč, ktorá je veľmi vzdialená od slovenského poľovníckeho názvoslovia. Obsahuje výrazy, ktoré majú svoj pôvod nielen v inom jazyku, ale v dávnej minulosti. Táto reč existovala, existuje a bude existovať napriek často veľkej snahe ju zlikvidovať.
Poľovnícke zálomky
Tradícia poľovníckych zálomkov má svoje korene v dávnej minulosti. Prvý krát sa objavuje okolo roku 1500 na drevorezbe, ktorá znázorňuje poľovníkov majúcich svoje klobúky ozdobené vencami z dubového lístia. Tak, ako sa počas existencie všetko vyvíja, tak aj poľovnícke zálomky prešli svojím vývojom a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou našej poľovníckej kultúry. Poľovnícke zálomky môžeme rozdeliť do troch skupín. Prvú skupinu tvorí posledný hryz, posledný zob a strelecký zálomok. Druhú skupinu tvoria smútočné zálomky, ktoré sa používajú pri smútočných obradoch. Tretiu skupinu tvoria účelové zálomky (nástrelový, stanovištný a pod.), ktoré sa používajú len zriedkavo.
Prečítajte si tiež: Ako vybrať držiak na pušku
- Posledný hryz je zálomok odlomený (nie odrezaný) konárik stromu alebo kríka, v okolí ktorého zver zhasla, ktorý vložíme ulovenej zveri do papule. Pri pernatej zveri dáme do zobáka posledný zob.
- Strelecký zálomok je zálomok jemne namočený do farby ulovenej zveri a patrí strelcovi. Strelec si pripevní zálomok na pravú stranu klobúka a nosí ho do polnoci.
Pri odovzdávaní streleckého zálomku stojí strelec pri chrbte ulovenej zveri, ležiacej na pravom boku s posledným hryzom v papuli, pušku má na ľavom pleci. Oproti stojí sprievodca, obidvaja majú obnažené hlavy. Sprievodca má už zálomok namočený vo farbe, položený na klobúku lícnou stranou smerom hore tak, že zálomok odlomeným koncom smeruje k strelcovi. Zálomok podáva ľavou rukou so slovami „ Blahoželám k dosiahnutému úlovku a podľa starej poľovníckej tradície prijmite tento zálomok, ktorý vám bude pripomínať túto slávnostnú chvíľu. Lovu zdar.“ Ak postrelenú zver dohľadal pes, strelec ulomí časť zálomku a dá vodičovi psa, ktorý ho zasunie psovi za obojok.
Poľovnícke povely a signály
Už v dávnej minulosti používali lovci na dorozumievanie v teréne lovecký roh vyrobený zo zvieracieho rohu. Najčastejšie používaným nástrojom na vydávanie signálov a povelov je lesnica. Lesnica je väčšia alebo menšia kruhovito zatočená kovová trubka s náustkom. Lesnicu nosí poľovník - lesničiar na primerane dlhom remienku cez ľavé plece pri pravom boku s náustkom otočeným dopredu tak, aby ju mohol bez zvesovania pohodlne použiť.
Pušku môže nosiť podľa tradície na ľavom pleci. Pri slávnostnom trúbení zaujme mierne rozkročený postoj. Ak má pušku, tak ľavou rukou drží jej hlaveň. Ak nemá pušku ani tesák, tak má ľavú ruku podopretú v bok. Slovenské poľovnícke signály vznikli v roku 1970 pri 50. Výročí organizovaného poľovníctva na Slovensku. Najčastejšie trúbené signály sú: č.1 uvítanie, č.2 začiatok činnosti, č.7 pozor, č.8 výrad, č.9 lovu zdar a č. 10 slávnostné lesnice.
Posledná pocta ulovenej zveri
Táto tradícia pôsobí veľmi emotívne na city poľovníka. Poslednú úctu ulovenej zveri vzdávame pri ulovení všetkej veľkej zveri, srstnatej aj pernatej, mäsožravej aj bylinožravej, bez ohľadu na pohlavie a vek. Po ulovení a presvedčení sa, že zver zhasla, úspešný strelec nezabúda niekoľko minút pri nej posedieť alebo postáť s obnaženou hlavou a v duchu si ešte raz premietne celý priebeh lovu.
Úctu ulovenej zveri prejavíme posledným hryzom (viď poľovnícke zálomky). Položíme zver na pravú stranu a zálomok dáme aj na telo zveri. Ak je ulovená zver samčieho pohlavia, tak zálomok smeruje zlomeným koncom k hlave, u samičieho pohlavia naopak (zvýraznenie trofeje a materstva). Pri vyvrhovaní zaobchádzame so zverou s úctou. Vyvrhnutú zver nakladáme na dopravný prostriedok aj so zálomkom v papuli tak, aby jej hlava smerovala k zadnej časti voza.
Prečítajte si tiež: Nálepky pre milovníkov prírody
Poľovnícke zvyky a obyčaje pri spoločnej poľovačke na diviačiu zver
Tento zvyk, obyčaj má svoje nezastupiteľné miesto v poľovníckych tradíciách a jeho dodržiavanie je znakom vyspelosti organizátora spoločnej poľovačky. Spoločnej poľovačky sa zúčastní len ten, kto je pozvaný. Je nedôstojné, neetické prísť s ďalším nepozvaným strelcom. Na miesto stretnutia spoločnej poľovačky sa dostavíme včas v primeranom poľovníckom oblečení a s príslušnými dokladmi - poľovný lístok, zbrojný preukaz a pozvánka.
Je vhodné po príchode sa zvítať s ostatnými účastníkmi, prípadne sa predstaviť. Pred začatím poľovačky skontroluje vedúci poľovačky, alebo iné poverené osoby každému účastníkovi doklady. Spoločná poľovačka začína slávnostným nástupom, lesničiari zatrúbia signál „Pozor“, čo je upozornením pre všetkých účastníkov poľovačky na zoradenie.
Slovenská poľovnícka komora
V roku 2009 bola na základe zákona č. 274/2009 Z. z. zriadená Slovenská poľovnícka komora (SPK). Hlavným poslaním SPK je ochrana a posudzovanie oprávnených záujmov svojich členov pri výkone poľovníctva, ochrana prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiace s poľovníctvom. SPK dbá o zachovanie tradície a kultúr hodnôt poľovníctva ako súčastí kultúrneho dedičstva našich predkov a o zachovanie poľovníckej etiky podľa etického kódexu.
Legislatívny rámec
- Prvý poľovnícky zákon z r. 1873 konštatoval, že minim.
- Ďurišov zákon č. 225/47 Zb.
- Zákon č. 23/1962 Zb.
- Ústavného zákona č. 143/1968 Zb.
- Pre poľovníctvo je veľmi dôležitý zákon č. 543/2004 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
- Zákon o poľovníctve č. 225/ 47 Zb.
tags: #polovnicka #etika #moralka