Prišiel víkend a my sme opäť vytiahli bicykle a vybrali sa na ďalší skvelý výlet. Tentokrát bez detí (veď aj rodičia si občas zaslúžia reset) ale zato znova do Rakúska. Túto destináciu sme si vybrali, pretože ja pre mňa ako slabšiu cyklistku bola zárukou kvalitných cyklotrás a najmä cyklociest po rovine (po kopcoch som naozaj netúžila).
Cyklomost Slobody. Hoci ide „iba“ o most, je to obľúbené výletné miesto.
Malá rekapitulácia. Kde sme všade zatiaľ boli?
- Oberweiden a Weikendorf
- za naviatymi pieskami Gänserndorf - cyklookruh Traminer radtour
- Okolím kraja Spitzerbergu
- Devínska Nová Ves - Braunsberg a späť
- Trasa Gänserndorf - Strasshof an der Nordbahn - Auersthal - Bockberg (262 m) - Hegerhaus - Wolkersdorf im Weinviertel - Obersdorf - Pillichsdorf - Großengersdorf - Deutsch-Wagram - Marchfeldkanal - Markgrafneusiedl - Fuchsenbigl - Haringsee
Medzičasom sme s deťmi absolvovali výlet cez Vysokú pri Morave a Záhorskú Ves až do Gänserndorfu, odkiaľ sme sa vlakom vrátili do Devínskej Novej Vsi. Lákadlom bol prevoz kompou či cyklojazda v blízkosti železničného koridoru Břeclav - Wien.
Cyklomost Slobody - Začiatok trasy
Náš výlet sme začali v Devínskej Novej Vsi, kúsok nad Cyklomostom slobody. Prešli sme cez cyklomost a hneď za ním sa pred nami objavil prvý zo štyroch naplánovaných cieľov - zámok Schlosshoff.
Prečítajte si tiež: Dokumentácia pre cyklotrasy
Cyklomost Slobody. Postavili ho na mieste, kde kedysi boli ostnaté drôty a kde sa prekročenie hranice trestalo smrťou. Oceľová konštrukcia ponad rieku .... časťou Bratislavy Devínskou Novou Vsou cyklomostom s názvom Cyklomost Slobody.
Istrijská ulica, na začiatku ktorej je TIK, ústi priamo na cyklomost. Kto by bol smädný, po pravej ruke má bufet. Z mosta je veľmi pekný výhľad späť na Devínsku Kobylu či Sandberg, za ním máme Schlosshof ako na dlani.
Je letné ráno. Nastupujem na vlak smer Gänserndorf s prestupom v Marcheggu. Po polhodine som na mieste. Teraz ma čaká prekľučkovanie sa mestečkom. Značenie je, ale má to svoje ale! Samozrejme, že minimálne dva razy blúdim, zachádzam, ale nakoniec objavujem správny “východ” do polí s ropnými vrtmi.
Zámok Schlosshoff
Schlosshoff Zámok je pre nás pomerne známy, tak sme sa nezastavovali a popri Schlosshoffe sme cyklocestou pokračovali ďalej, smer Carnuntum. Cesta nás viedla popri poliach, cez polia, popri ranči až do dediny Engelhartstetten a následne až do Stopfenreuthu.
V Rakúsku, iba pár minút jazdy bicyklom od Ćyklomosta Slobody leží veľkolepý barokový zámok Schlosshof. Postavený bol v 18. storočí a slúžil ako vidiecke sídlo cisára Gfrantiška Jozefa a neskôr ako sídlo vojenskej posádky. Po postupnom úpadku bol na začiatku tohto storočia zrekonštruovaný a dnes je významným výletným miestom.
Prečítajte si tiež: Jurava a Podunajská trasa
Schlosshof, Markthof Veľkolepé barokové sídlo rakúskych pomazaných hláv zaberá 5 hektárov z úrodnej oblasti Moravského poľa len na skok od rieky Moravy. Okrem samotného zámku a upravených barokových záhrad je tu statok (Meierhof), kde každý návštevník zabudne na čas. Z tejto strany vidíme Zadnú bránu, k samotnému vstupu do zámku treba celý areál obísť.
Zavadíme okom o mapu po pravej ruke, ktorá ukazuje celú trasu cyklotrasy Carnuntum - Schloss Hof - Bratislava Tour a tiež viaceré možnosti v najbližšom okolí. My odbočíme vľavo smerom do dedinky Markthof.
Markthof a Národný park Donau Auen
Malá dedinka so 150 obyvateľmi je najbližšie k ústiu Moravy do Dunaja. Malá floriánska kaplnka na konci dedinky spomína rok 1905, kedy bola na rakúskej strane vybudovaná protipovodňová hrádza na Moravskom poli. Vysviacku kaplnky si nenechal ujsť ani cisár František Jozef.
Za kaplnkou prvou poľnou cestou vľavo cca 2 km a sme na úplnom začiatku unikátneho územia Národného parku Donau Auen (Dunajské luhy). Lužné lesy sa popri rieke Dunaj ťahajú až po Viedeň, vytárajú cca 60 km dlhý a 5 - 8 km široký pás lužných lesov na oboch brehoch rieky. Je to posledné rakúske rozsiahle územie lužnej krajiny, ktoré je prirodzeným záchytným priestorom v čase záplav. V roku 1996 bolo vyhlásené za národný park. Sú tu veľké zásoby najkvalitnejšej pitnej vody.
Teplý vzduch je nasiaknutý vôňou bahna. A sme na pláži, pohľad oproti na hradné devínske bralo je odtiaľto úplne iný. Po ľavej ruke tečie rieka Morava, ktorá sa spojí s riekou po mojej pravici a obe pokračujú ďalej pod spoločným menom Dunaj. Vrátime sa späť do Markthofu, pri kaplnke nastúpime na spomínanú hrádzu, pokračujeme smerom na Engelhartstetten, po chvíľke sa hrádza stočí doprava a sme pri Russbachu, popri ktorom vedie Marchfeldkanal Radwanderweg až do Viedne.
Prečítajte si tiež: Cykloturistika Terchová - Zázrivá
Engelhartstetten a Stopfenreuth
Cez Engelhartstetten a ďalej peknou asfaltkou pomedzi polia do Stopfenreuthu a cez dedinu spojkou k Dunaju.
Stopfenreuth je „rodiskom“ Národného parku Donau-Auen. Tu sa uskutočnil v decembri 1984 protest proti výstavbe dunajského vodného diela Donaukraftwerks Hainburg obsadením staveniska ochranármi. Vďaka tomu sa daný projekt zastavil.
Je tu pekná záhradná reštaurácia pre cyklistov či vodákov - možné je prenajať si bicykel. Odtiaľto sa organizujú výlety na kanoe po najkrajšom mŕtvom ramene Dunaja, je možné pozorovať ryby, európsku korytnačku močiarnu, bobry, rybárika riečneho. Informujú o tom tabuľky na priľahlom premostení zátopového kanála. V ponuke reštaurácie nechýba rybacia polievka, kapor, pstruh, či zubáč. Zároveň sme na Dunajskej cyklomagistrále Eurovelo 6, ktorá vedie hrádzou až do Viedne.
Orth an der Donau
Cesta do Orthu an der Donau je ako podľa pravítka. Nemusíme pozerať pod kolesá, a tak si vychutnáme veľmi pestré okolie. Na viacerých miestach až k hrádzi vybiehajú ramená NP Donau Auen, skrývajúce pestrý podvodný život. Čiastočne stojaté vody žijú aj na hladine, rastliny trčiace z vody či popadané stromy vytvárajú neopakovateľné scenérie. Je možné počuť a aj vidieť veľa operencov.
Orth an der Donau je neveľké mestečko. Svoje pomenovanie an der Donau však myslí doslovne, k Dunaju vzdialenému cca 2 km vedie peší aj cyklochodník s pouličným osvetlením. Na nábreží Dunaja je "druhá obývačka" jeho obyvateľov. Reštaurácia Uferhaus s rybacími dobrotami, miesto na vychádzky, nedeľné obedy s priateľmi. Dominantou obce je Schloss Orth - zámok priamo v centre.
Jeho využitie je trochu menej tradičné, je v ňom umiestnené návštevnícke centrum NP Donau Auen s interaktívnou expozíciou o vzniku lužných lesov a o tom, čo všetko v ňom žije. Je určená najmä deťom, preto ju dnes vynecháme. Súčasťou areálu zámku je aj Schlossinsel - Zámocký ostrov obkolesený jedným z ramien Donau Auen. Je to milé miesto pre názornú ukážku v malom, ako žijú Dunajské luhy.
Zámok Eckartsaue
Pokiaľ si všimneme aspoň mapky a obrázky, tak vydedukujeme, čo všetko by sme mohli vidieť. Na viacerých miestach je možné vstúpiť do cestičiek, vedúcich až k hlavnému toku Dunaja, avšak iba pešo. Značky zákaz vjazdu bicyklov sú osadené veľmi precízne. Kto si chce spestriť cestu, po pár kilometroch môže odbočiť vpravo k zámku Eckartsau.
Zámok Eckartsaue Ide o poľovnícky zámok, ktorý sa nachádza neďaleko rovnomennej obce. My sme sa k tomuto zámku - ako ďalšiemu cieľu našej cesty - dostali tak, že sme sa vrátili späť na cyklocestu a po nej sme sa dostali k odbočke do Eckartsaue (nie k prvej, ale až druhej, tá nás doviedla priamo k zámockému areálu).
Zámok Niederweiden
K Niederweidenu sme sa blížili presne tou istou cestou, akou sme išli do Orthu (ibaže teraz opačne a zabudnite na to, že ak vám pred tým fúkalo do tváre, pri opačnej ceste vám bude fúkať do chrbta, nie, nie, vždy fúka do tváre). Takže Dunajskou cyklistickou cestou sme sa opäť dostali do Stopfenreuthu a hneď, ako sme zišli z hrádze, sme sa napojili na cestu do Schlosshoffu.
Po pár metroch, hneď pri ceste, nás vítal ďalší lovecký zámok so šarmom francúzskeho letohrádku. Bicykle sme odparkovali na stojanoch pred vstupom do zámockého areálu, opäť sme sa prešli popri zámku (vstup do loveckej kuchyne bol úplne voľný) a v záhrade za zámkom a pokračovali sme v našej cykloceste k zámku Schlosshoff.
Ďalšie zaujímavosti na trase
Železničné múzeum - Strasshof an der Nordbahn Do Strasshof an der Nordbahn je to len na skok. Prvým cieľom je železničné múzeum. Bolo otvorené v roku 1984. V súčastnosti je tu vystavených približne 80 lokomotív a viac ako 180 vozňov. Prostredie je zachované v pôvodnej podobe vrátane drevenej vodárenskej veže, uhoľných výťahov a žeriavov. Areál je sprístupnený od 1. apríla do 26. októbra (utorok - nedeľa). V období 27. október až 23. december a 1. február až 31. marec sú brány otvorené cez víkend. Mám smolu, je pondelok. Neprekáža, čo to popozerám spoza plota a vyberiem sa hľadať lokomotívu vystavenú niekde v obci. Tú však nenachádzam, malým zadosťučinením je aspoň ešte jedna elektrická lokomotíva za oplotením. Napokon sa vraciam späť medzi polia.
Za obcou nachádzam zachovalé vinárske domčeky. V tomto mieste nasledujem vínnu cyklocestu Zweigelt Weinradweg. Naokolo sú lány viníc. Na chvíľu sa k nám pripája Der OMV Erlebnisradweg prenesene niečo ako “olejársky” náučný cyklochodník. Míňam jeho 7. náučnú tabuľu s informáciami len v nemeckom jazyku, škoda.
Za okamžik sa opäť oddeľujem, stúpam na vyvýšeninu Bockberg (262 m). V diaľke vidieť siluetu Devínskej Kobyly sťa maják domova. Podo mnou sa tiahnu vinice až k Pillichsdorfu, ktorým sa budem vracať neskôr.
Vítajú ma vínne pivnice. Za námestím je zámok. Skôr ide o hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí ako štvorcový hrad so štvorcovými vežami na ostrove riečky Rußchbach. Vyberám si lavičku v tieni na brehu jazera - vodnej priekopy, tu si dožičím obed.
Míňam jeden z najstarších a najväčších kostolov v regióne, farský kostol sv. Martina. Časti lodí sú datované do rímskych čias. V kopčeku objavujem miestne pivničky a pokračujem za ďalšími v Großengersdorfe. Tie sú však troška “od ruky” mojej trasy, ale stoja zato si sem odbehnúť. Napokon aj túto obec nechávam za sebou a smerujem na juh, do polí, aby som prišiel do Deutsch-Wagramu.
Tu ma zaujíma budova železničného múzea - Eisenbahnmuseum z roku 1908, vodná Wasserstation z roku 1846. Tunajšia stanica bola dokončená v roku 1854. Pomaly sa prepletám uličkami. Únava dosadá na moje nohy. Ani sa nesnažím pohľadať Heimatmuseum Deutsch-Wagram, ktoré ukazuje prehľad bitky z 5. až 6. júla 1809, medzi Francúzmi a Rakúšanmi. Konečne prichádzam k rieke Rußchbach respektíve jej kanálu.
Marchfeldkanal je umelo postavený a prirodzený kanál rieky Rußchbach napájaný vodou z Dunaja. Pôvodne bol vybudovaný na zásobovanie vodou regióna Marchfeld (Moravské pole), tzv. „zeleninovej záhrady Rakúska“. Dnes je oblasť Marchfeldkanalu dôležitým prírodným biotopom pre zvieratá aj rastliny.
Je tu informačná tabuľa, žiaľ, len v nemčine. Opisuje históriu regulácie Rußchbachu a Mühlbachu. Smerovník mi jasne dáva najavo, že do Hainburgu ma privedie číslo 970, do Viedne by to bol cyklochodník 91.
Už z diaľky je vidieť dominanta obce Markgrafneusiedl. Akási kruhová veža, pozostatok opevnenia z 13. storočia. Veža bola neskôr kostolom, veterným mlynom. V súčasnosti je súkromným vlastníctvom čakajúcim na rekonštrukciu. Prístup na kopček s dominantou je lúčnym chodníkom. Je tu pamätník spomínanej bitky s vyobrazením jej schémy.
Zhodnotenie
Ponúkol staré lokomotívy, ropné a plynové vrty, vinice s pivničkami, honosné kostoly, hrad a krajinu kanálu Rußchbach. A aby som nezabudol, kúsok som sa previezol dokonca dubovým lesom.
Cyklotrasa Carnuntum - Schloss Hof - Bratislava Tour odbočí od Russbachu pri staršom mostíku príjemnou asfaltkou, ktorú chránia stromy. Dovedie nás k múrom areálu Schloss Hof.
Cesta je vhodná pre trekový bicykel, sem-tam je šotolina, poľná cesta, či drobný makadam. Cyklovozík obstojí bez problémov, minimálne stúpanie je akurát na most z oboch strán. Marchfeld je úplná rovinka.
tags: #cyklotrasa #cyklomost #slobody #trasa #vieden