Na území Bratislavy sa v súčasnosti nachádza 22 oficiálnych turistických trás. Ich počet sa dlhodobo pohybuje okolo 20. Viacerí z vás pri potulkách lesom istotne narazili na turistickú značku, ktorá sa nachádzala na mieste, kadiaľ podľa turistickej mapy žiadny turistický chodník nevedie. Značka mohla byť zatretá, čiastočne zatretá alebo zachovalá a vzbudzujúca dojem, akoby bola stále aktuálna.
Niektoré trasy už existujúcich turistických chodníkov postupom času prechádzali zmenami, ktoré súviseli s rozvojom hlavného mesta a stavbou sídlisk či nových štvrtí, oplotením kedysi voľne prístupných areálov, optimalizáciou siete TZT alebo snahou o lepšiu dostupnosť turistického chodníku verejnou dopravou. Zopár turistických chodníkov viedlo lokalitami, ktoré sa za posledné desaťročia zmenili na nepoznanie a ich trasa je už v súčasnosti ťažko predstaviteľná. Iné zase viedli cestami a chodníkmi, ktoré stále existujú a po stranách sa dajú nájsť aj v 20-tych rokoch 21. storočia staré značky na stromoch, stĺpoch či múroch.
Pritom viaceré zmeny sa udiali ešte v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia. Tento článok prináša najmä zmeny, ktoré sa udiali pred 10 až 50 rokmi. Turistické chodníky prechádzali v 20. storočí viacerými zmenami a nie je možné zachytiť a opísať všetky (zameriavame sa skôr na väčšie a dôležitejšie zmeny, nie na každý posun trasy o pár metrov vedľa ani drobné zmeny, ktoré sa realizovali v nedávnej minulosti).
Cesta hrdinov SNP a jej zmeny v Bratislave
Cesta hrdinov SNP patrí medzi najznámejšie turistické trasy na Slovensku. Vedie od západu až po východ a jej celková dĺžka meria približne 769 km. Každoročne sa nájde niekoľko odhodlaných ľudí, ktorí sa postavia výzve ˝Cesta hrdinov SNP˝ a pokúsia sa zdolať celú trasu za približne štyri týždne. Začiatok Cesty hrdinov SNP sa nachádza práve v Bratislave, v mestskej časti Devín. V súčasnosti vedie územím Bratislavy približne 31,5 km tejto trasy.
Jej priebeh sa však v minulosti viackrát menil, príčinou bola napríklad výstavba bratislavských sídlisk alebo oplotenie niektorých areálov, ktoré si vyžiadalo úplné preloženie turistickej trasy z tejto lokality.
Prečítajte si tiež: Trasa cyklotrasy Petržalka - Rusovce
Devínska Kobyla a raketová základňa
Pred oplotením areálu na samom vrchole Devínskej Kobyly a výstavbou raketovej základne bol najvyšší vrchol Bratislavy, rovnako ako dnes, prístupný verejnosti. V druhej polovici 70-tych rokov však postupne prišlo k uskutočňovaniu zámeru využiť toto strategické miesto na armádne účely. K výstavbe budov a vybavenia prišlo v rokoch 1979-1983, areál však bol oplotený už o niečo skôr. Odstránená bola aj pôvodná drevená rozhľadňa.
Turistická trasa, ktorá vrcholom viedla, musela byť úplne presmerovaná tak, aby jej trasa neviedla ani okolo obvodového múru areálu. V podstate všetky pôvodné stromy v areáli raketovej základne boli vyrúbané. Verejnosť na vrchol Devínskej Kobyly nemala prístup viac ako 30 rokov, v súčasnosti je areál opustený a nestrážený. Od roku 2020 tu stojí turistická rozhľadňa, pribudli lavičky, koše aj informačné tabule, ľuďom bol povolený vstup už aj oficiálne. Areál si však vyžaduje celkovú revitalizáciu, čo však môže byť vzhľadom na súkromné pozemky problém.
Vrchol Devínskej Kobyly je už niekoľko rokov opäť prístupný verejnosti. Do areálu sa dá dostať cez chýbajúcu bránu alebo diery v oplotení. Väčšina trasy na tomto zrušenom úseku viedla po území vojenského areálu, preto sa mnohé stopy po turistickej trase či lesných cestách nezachovali. V lete 2020 bola otvorená nová turistická rozhľadňa na vrchole Devínskej Kobyly a od roku 2021 sem opäť vedie turistická trasa, tentokrát zelená.
Táto obchádzková trasa vedúca mimo vrchol Devínskej Kobyly slúžila od konca 70-tych rokov až do roku 2022, keď bola Cesta hrdinov SNP presmerovaná naspäť cez vrchol Devínskej Kobyly. Z dôvodu výstavby raketovej základne na najvyššom vrchu Bratislavy červená trasa toto miesto viac ako 40 rokov obchádzala. V októbri 2022 bol vyznačený nový úsek, na starom úseku boli zatreté všetky červené značky. Zelená trasa zostala na úseku Devínska Kobyla, rázcestie - Bočná cesta, zvyšný úsek je už bez značenej trasy, aj keď vychodený chodník tu zrejme zostane aj naďalej.
Ďalšie zmeny trasy Cesty hrdinov SNP
Cesta hrdinov SNP od dnešného rázcestia Švábsky vrch, v smere na Slavín, pokračovala v súbehu s modrou trasou, no oddeľovala sa od nej skôr. Po trase prvej časti zrušeného úseku dnes vedie dúbravský náučný chodník, pri informačnej tabuli č. Červená sa od modrej oddeľovala na tejto križovatke ciest. Na trasu pôvodnej červenej ukazuje oranžová šípka. Cesta prechádza okolo kóty 343 m n. m. a na prvej križovatke lesných ciest náučný chodník stáča doľava, trasa pôvodnej červenej mierne doprava.
Prečítajte si tiež: Dokumentácia pre cyklotrasy
Trasa pozvoľne klesá do údolia. Značiek na tomto úseku za veľa nezachovalo, keďže však trasa nekrižuje žiadne iné lesné cesty, značky by tu aj tak veľmi potrebné neboli. Cesta je síce priechodná, no podľa jej stavu ju veľa ľudí nevyužíva. Po približne desiatich minútach chôdze ústi na lúku. Vľavo sa nachádza záhradkárska osada Krčace, vpravo údolie pod kopcom. Niekoľko desiatok metrov odtiaľto sa už nachádza oplotenie Slovenského metrologického ústavu (pôvodne viedla aj cez územie, kde sa dnes nachádza tento areál), cesta prechádza severne až severozápadne od ohrady.
Starých značiek na stromoch sa tu nachádza viac. Trasa vychádza von z lesa až na samom konci lesa, kde ústi na už spomínanú komunikáciu, ktorú využívajú záhradkári. Z tohto miesta je to už na skok k neďalekej hlavnej ceste spájajúcej mestské časti Dúbravka a Karlova Ves. Takýto stav platil až po výstavbe sídliska Kútiky, ktorá začala v polovici 60. rokov. Predchádzajúca podoba tejto trasy viedla zrejme priamo z lesa dole do Líščieho údolia.
Pôvodná trasa Cesty hrdinov SNP pokračovala z Líščieho údolia rovnakou cestou ako dnes. Neskôr bola presmerovaná skratkou cez úzku uličku medzi ploty (v podstate je to len žľab pre odtekajúcu dažďovú vodu). Na jar 2020 však bola vrátená na cestu pre autá (súčasný stav). Trasa dnes už tadiaľto od roku 2020 nevedie, aj keď prejsť sa istý čas ešte dalo bez problémov.
Turistická trasa ďalej viedla po komunikácii vedúcej k rodinným domom až po jej záhyb, kde vchádzala do lesa. V súčasnosti je tam provizórne parkovisko a postupne zanikajúci chodník vnárajúci sa do lesa. Už po niekoľkých desiatkach metrov cesta križuje náučný chodník Sitina, ktorý vznikol v roku 2019. Trasa pokračuje stúpaním do kopca, tento úsek je však už vychodený a relatívne často využívaný miestnymi na prechádzky či beh.
Onedlho sa dostávame opäť ku križovaniu s tým istým náučným chodníkom (je okružný), stúpanie sa končí. Viaceré cesty sa na tomto mieste rozchádzajú, viditeľnú starú značku nevidieť. Správna cesta je tá, ktorá vedie mierne severovýchodne až východne. Na ďalšom úseku sa objavuje jedna stará značka a postupne už vidieť cestu, ktorú vo veľkom využívajú ľudia venčiaci psov z neďalekého útulku. Ešte pred ňou sa ale pôvodná červená od lesnej cesty odkláňala a pokračovala severovýchodným smerom.
Prečítajte si tiež: Jurava a Podunajská trasa
Trasa približne na tomto mieste vyústila na spomínanú cestu a pokračovala ďalej severovýchodným smerom. Toto miesto je dodnes rozpoznateľné, no nasledujúci priebeh trasy už nie je verejne prístupný, nakoľko v ceste stojí betónový plot (oplotenie lesnej časti ZOO, ktorá nie je určená verejnosti). Aj ten už má však svoje najlepšie časy za sebou, čo len svedčí o tom, že červená tu bola naozaj veľmi dávno.
Po prehradení časti trasy areálom ZOO bola Cesta hrdinov SNP na krátky čas presmerovaná obchádzkou zo severozápadnej strany areálu. Približná trasa je znázornená v tomto odkaze. Niekoľko značiek nájdeme ešte na hrebeni na ceste, kadiaľ dnes vedie spomínaný náučný chodník. Značky však nie sú v lepšom stave než na staršom úseku. Trasa pokračovala cez dnešný areál SAV a napájala na Dúbravskú cestu, buď v miestach dnešnej konečnej linky MHD č. 35 alebo ďalej, v smere na Patrónku.
Dúbravská cesta po odrezaní od Lamačskej cesty stratila väčší význam a zostala len ako vedľajšia cesta prevažne pre potreby obsluhy tejto lokality. Podľa niektorých máp červená trasa viedla aj cestou, ktorá vedie areálom SAV popri oplotení zo západnej strany a na Dúbravskú cestu sa napájala až tesne pred dnešnou Patrónkou. Pri betónovej ceste v areáli SAV sme našli len jednu značku. Tá sa nachádzala neďaleko miesta, kde červená opúšťala dnešný areál ZOO.
Následne sa trasa napájala na Lamačskú cestu, v mieste dnešnej zastávky Patrónka. V tejto lokalite končila tiež červená trasa (dnes známa ako Chodník Jurka Szomolányiho) a modrá trasa vedúca z Kamzíka. Po prestavbe križovatky na Patrónke, rozšírení Pražskej, Brnianskej a Lamačskej cesty a vybudovaní zastávok Patrónka v polovici 70-tych rokov nadobudla táto lokalita súčasnú podobu. Cesta hrdinov SNP pokračovala po Brnianskej a následne po Gaštanovej ulici.
Turistická trasa pokračovala po Lovinského ulici. Hneď pri križovatke ulíc Lovinského a Hroboňova trasa vchádzala do Horského parku. Kým súčasná trasa vedie prevažne po jeho východnej strane, pôvodná trasa sa držala ciest na západnej strane. Prvú značku vidno na strome hneď pri vchode. Len pre zaujímavosť, na neďalekej Novosvetskej ulici sa tiež nachádzajú zatreté značky, ktoré však boli namaľované a vzápätí aj zatreté niekedy medzi rokmi 2012 a 2014.
Pôvodná trasa pokračovala ďalej ulicami Pažického a Na Slavíne. Smerovník Slavín sa nachádzal pravdepodobne pod hlavným schodiskom vedúcim k pamätníku Slavín. Dnes týmto miestom žiadna turistická trasa nevedie. V minulosti však z tohto miesta pokračovala červená trasa cez Hlavnú stanicu na Kamzík a od 70-tych rokov aj zelená trasa cez Kramáre na Kamzík.
Od Slavína sa červená trasa vydala dolnou ulicou Na Slavíne a následne cez ulice Mišíkova, Urbánkova, Boženy Němcovej a Hlboká cesta, až ku známej križovatke Pražská-Štefánikova-Šancová. V tejto lokalite sa zachovali pôvodné múry a oplotenia, na ktorých vidno niekoľko starých značiek. Šípka nachádzajúca sa na Mišíkovej ulici ukazovala turistom smerujúcim z Hlavnej stanice na Slavín správny smer, aby odbočili na ulicu Na Slavíne.
K prestavbe križovatky Pražská-Štefánikova-Šancová prišlo po odstránení električkovej trate na Štefánikovej ulici, po roku 1979. Prišlo tiež k výstavbe nadchodu pre peších a zrušeniu úrovňových priechodov pre chodcov. V týchto miestach ešte vidno obrysy značiek pod náterom na kvetináčoch aj na zábradlí nadchodu. Odtiaľto to je už len pár desiatok metrov k hlavnej železničnej stanici, kde dnes končí zelená trasa. Pred stanicou dnes vidieť jednu značku na strome na nástupišti autobusov MHD a nepatrné zvyšky ďalšej na strome pred budovou stanice.
Úsek pôvodnej červenej medzi Hlavnou stanicou a Kolibou je totožný s trasou dnešnej zelenej. Popod železničnú trať prechádzala podjazdom na Žabotovej, ešte predtým sa rozchádzala so žltou - tá pokračovala ďalej po Dobšinského ulici. Cestou na Kamzík pokračovala až k miestu dnešného obratiska trolejbusov linky 203. Dnes je to pre väčšinu výletujúcich ľudí začiatočný/východiskový bod výletu (v lepšom prípade, v horšom sa vyvezú autom priamo až hore na Kamzík), len málokto pokračuje asfaltkou až dole ku stanici či do centra mesta. Odtiaľto červená pokračovala, tak ako zelená, po Brečtanovej ulici.
Na kopci, za lúkou s vysokým napätím trasa bývalej červenej križuje súčasnú zelenú, neskôr trasu bývalej žltej a pokračuje mierne severovýchodným smerom. Červená postupne križovala aj modrú a dostávala sa na lúku. Trasu pôvodnej červenej dnes križuje bobová dráha spolu s vlekom. Trasa opäť vošla do lesa a po niekoľkých metroch už prichádzala k miestu, kde sa dnes bývalá trasa križuje so súčasnou. Následne sa opäť rozpájajú, no po pár metroch sa definitívne spoja.
K zrušeniu tohto úseku červenej, resp. k jej presmerovaniu prišlo vtedy, keď boli vymenené trasy červenej a zelenej medzi Slavínom a Kamzíkom, k čomu prišlo v závere 80-tych rokov. Zelená však bola skrátená len po Hlavnú stanicu (spočiatku po Kolibu).
Od Slavína pokračovala červená trasa po trase pôvodnej zelenej, ktorá vznikla v závere 70. rokov. V prvom úseku išla ulicami Na Slavíne (horná), Havlíčkova a Gorazdova, až k nadchodu pri zastávke MHD Hroboňova. Ešte predtým, ako sa dostala k nadjazdu, prechádzala okolo Kostola Panny Márie Snežnej na Kalvárii, ktorý upúta svojou architektúrou, ako aj súčasnou podobou - v roku 1959 prišiel o vežu, aby nezavadzala pri výhľade na pamätník Slavín. Od nadchodu pokračovala červená schodmi až na Kramáre. Horná časť schodiska končí na konci Jakubíkovej ulice (predošlá zelená trasa viedla ulicami Royova a Jelšová, na Jelšovej ulici nájdeme len staré zelené značky). Pokračovaním touto ulicou sa červená dostala až ku križovatke so Stromovou, kde sa nachádzal smerovník.
Cyklotrasa a odbočovací pruh Jarovce - Rusovce - D4
Bratislava už nejaký čas eviduje požiadavku na vybudovanie odbočovacieho pruhu z Jaroviec v smere na D4/Rusovce, ktorý by zásadne zvýšil bezpečnosť a plynulosť premávky v tomto úseku. Mesto tak získa potrebné pozemky na rozšírenie križovatky a zriadenie odbočovacieho pravého pruhu v smere z Jaroviec na D4. Vozidlá odbočujúce vľavo na smer Petržalka tak nebudú obmedzovať vozidlá odbočujúce vpravo a naopak, čo prispeje k plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky v tomto úseku. Dĺžka odbočovacieho pravého pruhu bude predstavovať približne 50 metrov.
„V budúcnosti sa na úseku plánuje aj vybudovanie cyklotrasy, ktorá prepojí Jarovce s dunajskou hrádzou,“ dodal hovorca mesta.
Nový úsek diaľnice D4 od križovatky Bratislava - Jarovce po križovatku Bratislava - Petržalka (Rusovce) v dĺžke 2,2 km bol otvorený 3.10.2021.
tags: #cyklotrasa #petrzalka #rusovce #obchadzka #d4