Prechádzajúc pred troma rokmi hraničným prechodom Čatorna som rozmýšľal, kam vedie lesná cesta na maďarskom území vyznačená ako cyklotrasa. Tento rok som sa rozhodol to zistiť.
Čo najrýchlejším spôsobom som sa dostal ku jazeru Izra (vďačný to cykloturistický cieľ) a pokračoval poľnou cestou ďalej. Vedie na lúky, z ktorých je krásny výhľad na Tolvay-hegy a Háras-hegy (náš Lipovec 620 m.) a pokračuje do dedinky Pusztafalu. Po pár kilometroch som z hlavnej cesty odbočil na západ, na cestu vedúcu popod vinohrady až pod hrad Füzér.
Hrad Füzér: Strážca histórie
Hrad bol postavený za Štefana V. na začiatku šesťdesiatych rokov 13. storočia. Patrí medzi najstaršie pevnosti Maďarska. V roku 1612 sa v ňom pár mesiacov skrývala aj grófka Alžbeta Bátoriová, ktorej sa podarilo uniknúť z väzenia na Čachtickom hrade. Hrad je jedným z mnohých opevnení, ktoré boli postavené ako ochrana proti Turkom.
Svinica je obec na Slovensku v okrese Košice-okolie. Najvýznamnejšou pamiatkou tejto obce je románsko-gotický kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi pôvodne z polovice 12. storočia. Osídlenie obce je veľmi staré, najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z mladšej doby kamennej ( neolit - 4.500 rokov p.n. l.) z lokality Čontoše. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1276. Obec patrila Omodejovcom, panstvu hradu Füzér.
Putovanie po trase
Prechádzajúc pred troma rokmi hraničným prechodom Čatorna som rozmýšľal, kam vedie lesná cesta na maďarskom území vyznačená ako cyklotrasa. Tento rok som sa rozhodol to zistiť. Čo najrýchlejším spôsobom som sa dostal ku jazeru Izra (vďačný to cykloturistický cieľ) a pokračoval poľnou cestou ďalej. Vedie na lúky, z ktorých je krásny výhľad na Tolvay-hegy a Háras-hegy (náš Lipovec 620 m.) a pokračuje do dedinky Pusztafalu. Po pár kilometroch som z hlavnej cesty odbočil na západ, na cestu vedúcu popod vinohrady až pod hrad Füzér.
Prečítajte si tiež: Dokumentácia pre cyklotrasy
Počas tohto roka pribudol na cyklotrase Eurovelo 11 nový úsek vo Veľkom Šariši, ktorého súčasťou je aj unikátny Hradný most. Cyklotúra k nemu je skvelým tipom pre rodinný výlet. Mnohí obyvatelia metropoly Šariša však ešte nevedia, kde Hradný most nájsť.
Trasa z Prešova do Veľkého Šariša momentálne prechádza niekoľkými zmenami - ide cez územie staveniska popod práve sa budujúcu diaľnicu. Pri vstupe do Veľkého Šariša vás privíta pohľad na Šarišský hradný vrch. Keď zídete z cyklochodníka vo Veľkom Šariši, dostanete sa na most neďaleko kostola sv. Jakuba - cyklotrasa je dlhá približne 3,7 km. Máte pred sebou tri možnosti ako pokračovať a prejsť cez mesto Veľký Šariš. Stačí sledovať cyklistické značenie (červené C alebo bielo-zelené tabuľky).
Z konca Veľkého Šariša rovinatým terénom prejdete popri štyroch šarišských rybníkoch, nádherne voňavom lužnom lese či rozľahlých pšeničných poliach. Nový cyklistický chodník pokračuje ďalej aj za mostom - Šarišské Michaľany, ktorý sa nachádza medzi mestami Veľký Šariš a Sabinov. Ďalších približne 450 metrov sa pokračuje po asfaltovej príjazdovej ceste až po križovatku s označníkom “Veľký Šariš - záhrady, 314 m. n. m”. Odtiaľ sa do Šarišských Michalian (k závodu Imuna) dostanete dvoma cestičkami. Ak dorazíte k označeniu pred závodom Imuna, nachádzate sa už v Šarišských Michaľanoch.
Trasa Prešov - Veľký Šariš - Šarišské Michaľany je veľmi príjemná, nenáročná a takmer úplne rovinatá (akurát mierny svah na konci Prešova v oblasti Bikoša). Je dlhá 11,6 km (resp. 12,5 km) a určite ju (vrátane návratu späť) zvládne aj príležitostný cyklista bez kondície. V jeseni 2020 sa plánuje so začatím výstavby riadneho cyklochodníka aj v katastri obce Šarišské Michaľany. Po jeho dokončení bude doplnený momentálne chýbajúci úsek medzi Veľkým Šarišom a Sabinovom.
Prešov (most na Bajkalskej ulici) - Veľký Šariš (most pri kostole sv. Veľký Šariš (most pri kostole sv. Jakuba) - koniec V. označenie pri závode Imuna - Šarišské Michaľany (potraviny Jednota, ul.
Prečítajte si tiež: Jurava a Podunajská trasa
11 krajín, 6 hlavných miest a 6 550 km. To všetko ponúka medzinárodná cyklotrasa EuroVelo 11, ktorej trasa je naplánovaná naprieč Slovenskom. EuroVelo je sieť cyklistických komunikácií, ktoré spájajú významné európske destinácie v rámci celého kontinentu. Sieť sa buduje v Európe od roku 1993. Je tvorená 14 diaľkovými cyklotrasami a jej celková dĺžka po dokončení bude 70 000 km.
Na dnešný deň som si plánoval cyklotúru na trase Košice - Nižná Myšľa (cyklotrasou popri Hornáde) - Veľká, Malá Márovka - Slanec - Regeta - Svinica (cyklotrasou traverzujúc Bogotu) - Ďurkov - Olšovany - Košice. Čo však človek mieni, počasie mení. Na Veľkej Márovke ma dobehla poriadna búrka, ktorá ma tu zdržala viac, než dve hodiny. Našťastie som sa pár minút pred dažďom stihol schovať do jedného dreveného prístrešku, ktorý sa nachádza neďaleko turistického rázcestníka. Má celkom kvalitnú strechu, čiže človek v ňom vie prečkať aj silnejšie dažde.
Veľká (660m) a Malá Márovka (660m) sú kóty v Miličskej časti Slanských vrchov. Veľká Márovka je križovatkou turistických (modrá, červená a źltá) a cyklistických (5715 ) trás. Malá Márovka je zaujímavá vďaka krásnej lúke, na ktorej je možné nájsť staré duby, či ovocné stromy. Nachádza sa na západnej hranici PR Marocká hoľa (4. stupeň ochrany). Na lúku je nádherný výhľad z blízkej Skárošskej vyhliadky, nachádzajúcej sa na štátnej hranici s Maďarskom. Zaujímavosťou je aj fakt, že týmto prostredím prechádza pútnická Cesta sv. Alžbety.
Oblasť Slanských vrchov je pre mňa lákavá hlavne kvôli rôznorodým skalným útvarom, ktoré sú pozostatkom sopečnej činnosti v danej oblasti. Dnešnú túru som podnikol do oblasti Makovice (zo strany Juskovej Vole), hlavne vďaka väčšiemu množstvu geocaches, ktoré sa v danej oblasti nachádzajú (zoznam geocaches). Moja trasa viedla z Juskovej Vole cez Rokytovú, Zbojnícku skalu, Makovicu, Hladký kameň, Zajačí kameň, Skaly pod Pariakovou a späť do Juskovej Vole. Vďaka geokeškám autora Polo76 človek spozná miesta, ktorý by za iných okolností určite nenašiel.
Citujem autora geocache : “Varhanovské štrky klcovského súvrstvia (vrchný báden). Varhanovské štrky - vznikli z náplavového kužeľa s materiálom prevažne Ciernej hory a Spišsko-Gemerského Rudohoria. Predstavujú až niekolko metrov hrubé polohy prevažne stredozrných štrkov. Priemerná velkost obliakov je 2 - 6 cm, maximálne 12 - 15 cm. V bazálnej (základovej) casti klcovského súvrstvia vystupuje horizont redeponovaných (znovu uložených) ryolitových tufov, ktorý dosahuje hrúbku 20-30m.Tufy majú svetlú, svetlosivú farbu. Sú drobivé a rozpadavé.
Prečítajte si tiež: Cykloturistika Terchová - Zázrivá
Trasa Nižná Myšľa - Ždaňa - Trstené pri Hornáde - Felsőkéked - Kéked - Hollóháza - Fizér (Füzér) - Pusztafalu - Kojatice (Füzérkajata) - Filkeháza - Radvaň (Füzérradvány) - Vilyipuszta - Viľa-Vitanová (Vilyvitány) - Vyšný Redmec (Felsőregmec) Nastal deň D, vopred máme všetko zistené: ako sa prepravíme vlakom do Nižnej Myšle, odkiaľ vyrazíme za novými cyklistickými dobrodružstvami. Ráno v nedeľu si musíme trocha privstať, aby sme mali dostatok času a možnosť prejsť celú časť v jeden deň, samozrejme, ak sa nevyskytnú nežiaduce situácie. Nakladáme bicykle do vlaku a už len prestup na železničnej stanici predmestie Košíc smerom späť na Čiernu nad Tisou a sme v Nižnej Myšli. Posledné kontroly a úpravy bicyklov a šliapeme do pedálov, aby sme sa čo najskôr dostali k slovensko-maďarskej hranici, kde začne oficiálna časť cyklotrasy podhoria.
Desať kilometrov z Nižnej Myšle cez Ždaňu do Trsteného pri Hornáde ubehne rýchlo. Premávka ešte nie je veľká, a tak sa ide v pohode po štátnej ceste. Tejto časti sa veľmi nevenujeme, lebo to máme prejdené v predchádzajúcej časti. Konečne sme na hranici, trocha oddychu, fotky pri hraničných tabuliach, výhľady na Košickú kotlinu, Košice a Volovské vrchy a začína náš prechod maďarskými dedinami. Vieme, že tu bude veľká rečová bariéra, ale nejako to zvládneme. Hneď po niekoľkých desiatkach metrov odbočujeme z asfaltky vľavo, na dosť rozbitú príjazdovú cestu do dedinky Felsőkéked. Cestu lemujú moruše a čerešne a po niekoľkých minútach sme nad dedinkou. Je tu len niekoľko domčekov, ale upútal nás jeden v pôvodnej podobe z roku 1929.
Opúšťame dedinku a mierne stúpame po modrej pluskovej značke ďalej smerom na Kéked. Sme na vrchole mierneho stúpania a len sa spustiť do dediny a nájsť niečo zaujímavé, aby sme mohli niečo pekné nafotiť a porovnať to s našimi dedinami. Sme na križovatke - vpravo na Gönc (slov. Gynec) a vľavo na Hollóházu, ktorá bude ďalším cieľom. Ešte nás čaká trocha si prezrieť samotný Kekéd a spoznať jeho zaujímavosti. Len pár metrov od križovatky je kostol a informačná tabuľa s mapkou okolia. Za kostolom je nejaký chránený objekt, vyzerá na kaštieľ, ale je to uzamknuté. Prechádzame okolo obecného úradu, kde na druhej strane cesty je pamätník z I. svetovej vojny s nápismi v preklade „Za boha, domov, kráľa!“ je na ňom tiež slovenský znak s trojvrším a tiež maďarský erb.
Opúšťame Kéked a sme na asfaltke, ktorá začína mierne stúpať. To však ešte netušíme, čo nás v nasledujúcich minútach čaká. Objavuje sa značka 10 % stúpanie a teplota ovzdušia stúpa každou minútou. Šliapeme do pedálov, čo to dá. Okrem pár áut a jedného mladíka na galuskách nás nikto nepredbieha, zaujímavé. Nechávam za sebou priateľa a chcem stupák dať za každú cenu, ale len som chcel. Keď sa dostanem po 2 km k ďalšej značke s vyznačeným stúpaním, tak to chtiac-nechtiac vzdávam a pekne tlačím bicykel vedľa seba, až kým sa cesta nezmierni natoľko, aby som opäť mohol vysadnúť a pokračovať v sedle až na vrchol. Hore stretám jeden párik, ktorý oddychuje pri bicykloch. Sú z Košíc, ale vždy chodia v smere od Skároša, zo západnej strany to ešte neskúšali prechádzať. Odchádzajú, a tak im na rozlúčku nechávam cestou dole pozdraviť môjho priateľa, že ho čakám hore.
Konečne je aj on na vrchole a trocha oddychujeme, ja dlhšie. Dole to pôjde jedna radosť, len tak sa nám bude z bŕzd dymiť. Zjazdom sa dostaneme na križovatku, kde sa pripája cesta od Skároša. Je tu celkom pekný výhľad do údolia smerom k Holloháze. Odtiaľ je to stále mierne klesajúc dlhým zjazdom až do dediny. Sme nad obcou a naberáme smer dole do centra.
Hollóháza Dedina vzdialená asi 4 km od hranice. Prvá zmienka je z roku 1270 a už vtedy patrila pod Fizérské panstvo (Füzér vára). Meno dostala po jednej figúrke z erbu radu pavlínskych mníchov a to po havranovi. V stredoveku sa volala Felsokomlós. V 17. storočí bola celkom opustená. Cisár Leopold I. daroval oblasť Karolyiovcom a následne bola osídlená slovenskými kolonistami. Známa je tiež tým, že od roku 1777 tu prevádzkovali skláreň, potom v 19. storočí prešli na výrobu riadu a od roku 1956 na výrobu porcelánu. V dedine je tiež múzeum porcelánu.
Dostali sme sa k malému námestiu s pamätníkom a vyznačeným koncovým bodom modrej značky na Veľký Milič (Nagy-Milic) s obeliskom. Je tu niekoľko predajných stánkov, vraj by tu malá byť odpustková slávnosť. Hneď v blízkosti za potokom je moderný rímskokatolícky kostol a na druhej strane cesty je cintorín. Odchádzame z námestíčka a míňame porcelánku, kde sú až 50 % zľavy. Po pravej strane sme sa dostali k novému cyklochodníku, hneď vedľa cesty, a tak ideme po ňom okolo potoka až na jeho koniec. Tu odbočujeme na cestu a po niekoľkých desiatkach metrov vchádzame do lesa pri smerovníku Tóróki érdészház (Turecká horáreň). Sme na červenej pešej značke, ktorá by nás mala zaviesť k ďalšiemu cieľu plánovanej trasy. Lesný chodník je miestami schodný len pešo, a tak časť musíme bicykle tlačiť.
Dostali sme sa na vrchol kopca s lúkou a tu sa nám otvorila neskutočná panoráma s výhľadom ako z rozprávky. Na protiľahlom vrchu sa nám objavil zrekonštruovaný hrad Fizér (Füzér), akoby len dnes postavený. Nové strechy, maľba, niečo nádherné. Od poslednej návštevy hradu sa toho dosť zmenilo a to bolo pred pol rokom (rekonštrukcie hradu prebiehali od roku 1974). Panoráma pokrýva celý hrebeň okolo Veľkého Miliča, kadiaľ prechádza štátna hranica. Ani sa nám nechce odtiaľ odísť a zísť dole do Fizéra. Dalo by sa tu ležať a snívať veľmi dlho, čas je však neúprosný a Slovensko ďaleko.
Fizér (Füzér) Zjazd je za chvíľku za nami a sme pri potoku pri smerovníku Veľká lávka v dedine Fizér (Füzér). Už len pohľadať nejaké jej zaujímavosti. Na hradný kopec dnes nepôjdeme, aby sme v pohode došli až do Michalian, bolo by to veľké zdržanie. Musím však povedať, že návštevu hradu vrelo odporúčam. Pravdepodobnosť vzniku hradu je ešte pred rokom 1235. V dedine je hneď vidieť, tak ako všade, dominantný kostol a nad ním ešte dominantnejší hrad. Trocha sa obzeráme po obci. Pristavíme sa pri informačnom centre a hneď vedľa je umiestnená busta Petra Perényiho a lavica s menami vládcov, majiteľov hradu. Informácií na tabuliach je dosť, na niektorých aj s prekladom v slovenčine. Pre turistu zo Slovenska je to určite lákavejšie a zaujímavejšie. Veď časť podhoria bola počas kolonizácie osídlená Slovákmi.
Pokračujeme v ceste dedinou okolo obecného úradu popri cintoríne s veľmi zaujímavou zvonicou a potom cesta v sedle peknou cestou s nádherným výhľadom na Zempléni-hegység (Slanské vrchy) a zas ukrajujeme z naplánovaných kilometrov okolo družstva. Posledné spiatočné pohľady k hradu Fizér a odbočujeme k ďalšej dedine učupenej pod vrchom Zlodej (Tolvaj-hegy).
Pusztafalu Dedina v blízkosti maďarsko-slovenskej hranice s peším priechodom Čatorňa. Prvá zmienka je z roku 1389 pod menom Puztawyfalu. Sme na jej začiatku pri cintoríne a pokračujeme okolo kostola na malé námestíčko pri obecnom úrade, pred ktorým je stará hasičská striekačka a tehlová dobová pec, aké sa v minulosti používali nielen na pečenie chleba. V blízkosti je ubytovňa, kde sa konajú lesné školy v prírode a je tu informačná tabuľa o náučnom chodníku Kormos - Bába (Začmudená Baba). Cestou je ešte malé múzeum. Musím povedať, že z Pustafalu vedú cyklotrasy do Slanskej Huty cez Čatorňu a Izru, do Breziny, ale aj na Byštu cez Kojatice (Füzérkajata).
Z Pusztafalu po prebádaní smerujeme na Kojatice (Füzérkajata) po štrkovej ceste mierne stúpajúc s výhľadom k vrchom nad Novým Mestom pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Kojatice (Füzérkajata) Vchádzame do dediny pri cintoríne až sa dostaneme ku smerovníku cyklotrás, ktoré by nás nasmerovali aj na Slovensko do Slanskej Huty, Byštu a Brezinu a samozrejme aj s niekoľkými cieľmi v Maďarsku. Zo zaujímavostí spomeniem kostol, obecný úrad a starý dom (Faluház) a sme na konci zástavby a poďme v smere do Radvane (Füzérradvány).
Radvaň (Füzérradvány) Veľmi zaujímavá dedina, kde sa nachádza pekný kaštieľ (Karolyi kastelyi) s nádherným parkom a jazierkom. Škoda len, že sme si to nemohli aj poprezerať, bicykle sme nechceli len tak zanechať na parkovisku, aj keď stráženom a do kaštieľa nám chýbali forinty. No máme to blízko z domu, tak návštevu môžeme zopakovať. Ináč, pre (cyklo)turistu by to bolo veľmi zaujímavé navštíviť, preto pri plánovaní návštevy treba počítať s výmenou peňazí. Okrem areálu kaštieľa je tu pekný reformovaný kostol, v blízkosti ktorého je pamätník padlým v I. a II. svetovej vojne. Cestou ku kaštieľu je zaujímavá budova v novodobom štýle s vežičkami.
V borovicovej aleji rozmýšľame a hľadáme ďalšie smerovanie cesty, ale akosi nám nepasuje a navigácia nám veľa možností nedáva. Na ďalšie miesto odchádzame po asfaltke (turistická značka) a mala by nás doviesť na hlavnú cestu a pri nej na cyklotrasu Blatný/Šarišský Potok (Sárospatak) - Košice. Zjazd bol rýchly a ušetrili sme aj trocha síl, do cieľa v Michaľanoch je to ešte kus cesty. Po cyklochodníku je to paráda, a tak o chvíľu odbočujeme z neho smerom na Vilyipusztu.
Vilyipuszta, Viľa-Vitanová (Vilyvitány) a Vyšný Redmec (Felsőregmec) Je tu len pár domov a píla. Opäť zlyháva komunikácia s miestnymi obyvateľmi v smerovaní na Viľa-Vitanovú (Vilyvitány). Dostaneme sa na lúku a potom až k plotu a bráne. Sme v koncoch, lebo ide o oplotenie Karolyiho kaštieľa. Tak sa vraciame na hlavnú cestu a pokračujeme cyklochodníkom k vyhliadkovej veži pre pozorovanie vtáctva. Na križovatke je odbočka z hlavnej cesty, ktorá kopíruje cyklotrasu smerom do Viľa-Vitanovej (Vilyvitány). Po asi 3 km vchádzame do obce a zo zaujímavých miest je tu obecný vodovod, kostol a pamätník. Opäť sa snažíme zistiť, ako sa najľahšie dostaneme do poslednej dediny Vyšný Redmec (Felsőregmec).
Prvá cesta okolo družstva je dosť riskantná, lebo sú na nej dosť veľké a ostré kamene. Tak ideme inou, ktorá je pre nás prijateľnejšia a smeruje okolo viníc a sadov cez polia. Cestou za zmienku stojí vyhliadková veža pod lesom. Výhľady sú dokonca aj na Slovensko: Zemplínske vrchy, dediny Luhyňu a Čerhov, dokonca matne rozhľadňu v Malej Tŕni. Čaká nás zjazd poliami a lúkou do Vyšného Redmeca (Felsőregmec), ktorý je na dohľad. Za celý deň toho máme skutočne dosť, a tak hore ku kostolu nezachádzame a ideme cyklotrasou okolo námestíčka, cintorína k štátnej hranici.
Posledné kilometre miernym zjazdom a víta nás slovenská zástava na bývalej colnici, dnes obývanej Rómami. Hneď vedľa je postavená nová budova, ktorá mala slúžiť ako infocentrum a odpočívadlo pre turistov, ale asi to bolo len zbožné želanie. Možno časom schátra a veď čo, peniaze sa preinvestovali. Veď prečo by to malo poslúžiť pocestným... Ďalšia zaujímavá vec na cezhraničnej cyklotrase je, že Slovákom nezostali euríčka, a tak na posledných 100 metrov od hranice už nedokázali ani dotiahnuť asfalt. Cenu, ktorá je uvedená na tabuli, nebudem ani spomínať, asi to bolo málo, alebo... Posledné metre okolo ihriska a vidíme tabuľu Michaľany. Konečne sme doma, už len vagónovať bicykle a odfujazdiť vláčikom.
Tabuľka: Cyklotrasa Michalany - Hrad Füzér
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Trasa | Michalany - Hrad Füzér |
| Typ trasy | Okružná |
| Dĺžka | cca 75 km |
| Čas jazdy | cca 8 hodín 30 minút |
| Najvyšší bod | Jazero Izra (448 m n.m.) |