Kližan dodáva, že história židovskej komunity v tomto meste nie je veľmi dlhá. „V minulosti sa Židia nesmeli usádzať v okolí banských a významnejších miest.
Monografia Jedno storočie v Prievidzi (Dejiny Židovstva na hornej Nitre) autorov Ješajahu A. Jelínka, Otta Gubiča a Erika Kližana mapuje dejiny židovských komunít na hornej Nitre, konkrétne v meste Prievidza a okolitom kraji.
Publikácia mapuje dejiny židovských komunít v regióne hornej Nitry, konkrétne v meste Prievidza a okolitom kraji. Popisuje vývoj židovského osídlenia.
Židia boli súčasťou života Prievidze takmer presne celé jedno storočie (1851 - 1949), no v regióne sú správy o ich pobyte zaznamenané už v polovici 16 storočia. V meste a kraji, v ktorom sa stretávali tri národnosti - slovenská, nemecká a maďarská - pôsobili nekonfliktne a boli platnými členmi spoločnosti.
Analyzuje nielen formovanie a fungovanie tradičných židovských ustanovizní (náboženská obec, synagóga, škola a cintorín) ale aj ich podnikateľské a široké spoločenské aktivity.
Prečítajte si tiež: Odborná spôsobilosť - zbrojný preukaz
„Prví sa v meste usídlili Rosenthalovci v roku 1851. Postupne prišli aj ďalší a darilo sa im. Najskôr si prenajímali domy na námestí, čoskoro ich však začali skupovať a patrila im až polovica námestia.
Život a dielo Jozefa Heumanna
O Heumannovcoch hovorí ako o požehnaní pre mesto. Jozef Heumann prišiel do Prievidze v roku 1875. V meste si našiel lásku a zostal.
„Nemal veľa peňazí, alebo bol to veľmi šikovný a podnikavý človek,“ začína rozprávanie o zakladateľovi dnešného potravinárskeho podniku Carpathia archivár Erik Kližan. Prenajal si pálenicu a v kraji s rozvinutým ovocinárstvom sa mu darilo.
„V roku 1903 zomrel, ale jeho traja synovia boli tiež veľmi podnikaví a z otcovej pálenice vybudovali veľký podnik. Firme, ktorú založil, sa darilo veľmi dobre, vždy patrila k najväčším zamestnávateľom. Na Heumanna ľudia spomínali v dobrom.
Prejavilo sa to aj počas veľkej vojny, keď sa domáci zachovali čestne a pomohli pri záchrane prievidzských Židov, medzi ktorými boli aj Heumannovci, pred fašistami. Nikdy neprezradili, že sa skrývajú v lesoch nad Kaniankou a zásobovali ich potravinami.
Prečítajte si tiež: Aktivity Erika Vránskeho
Po Heumannovcoch zostala v Prievidzi len hrobka, v ktorej je pochovaný aj zakladateľ rodu. Začiatkom roka ju pamiatkový úrad vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Od vyhlásenia hrobky Jozefa Heumanna za národnú kultúrnu pamiatku si Prievidžania veľa sľubujú.
Aj peniaze, ktoré sú, potrebujú na jej rekonštrukciu. Dúfa, že vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku pomôže aj pri získavaní peňazí na opravy.
Iniciatíva Spolu sme Prievidza chce upozorniť aj na tento počin zachovaním pietneho miesta a zrevitalizovaním hrobky Jozefa Heumanna.
Revitalizácia židovského cintorína
Michal Dobiáš z iniciatívy Spolu sme Prievidza vysvetľuje, že už niekoľko rokov sa snažia o revitalizáciu celého židovského cintorína v okrajovej časti mesta. Cintorín pred rokmi zrovnali so zemou a náhrobné kamene previezli do vtedajšieho podniku technických služieb.
„Tradujú sa historky, ako ich kamenári kradli… Náhrobné kamene, ktoré sa zachovali, po roku 1989 vrátili na miesto. No nedostali sa na konkrétne hroby,“ dodáva Dobiáš.
Prečítajte si tiež: Úspechy Erika Baláža
Hovorí, že práve Kližan začal na cintoríne hľadať náhrobné kamene, ktoré pred rokmi buldozér iba zasypal a zatlačil do zeme. "Viaceré vykopal.
V iniciatíve sme sa rozhodli, že cintorín zrevitalizujeme a vrátime mu pietu. Zorganizovali niekoľko brigád, vypílili náletové dreviny a poškodené stromy.
Pred troma rokmi podali podnet na pamiatkový úrad, aby Heumannovu hrobku vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku.
„Dnes je hrobka ešte v relatívne dobrom stave. Ak sa však nezačne opravovať a neurobia sa nevyhnutné práce, hrozí, že v priebehu najbližších rokov môže o ňu Prievidza prísť,“ mieni Dobiáš.
Holokaust a pracovný tábor v regióne
Šíriaci sa antisemitizmus v Európe v 30 rokoch 20 storočia najskôr ovplyvňoval región iba prílivom utečencov, no vzápätí dovtedy viac-menej tolerantná existencia aj s miestnou nemeckou komunitou začala byť problémová.
Proces arizácie židovského podnikateľského i osobného majetku dokladajú konkrétne početné príklady, v ktorých však veľkú úlohu hral aj ľudský faktor. Nie všetci obyvatelia s takýmto spôsobom zaobchádzania so Židmi súhlasili.
Špecifickou bola existencia najskôr koncentračného, neskôr pracovného tábora na pomedzí obcí Laskár a Koš (1941 - 1944). Tento tábor bol miestom viacerých tragických osudov, no paradoxne, aj strojcom záchrany niekoľkých Židov z Prievidze a okolia.
Kližan ďalej vysvetľuje, že keď boli počas druhej svetovej vojny aj na Slovensku prijaté protižidovské opatrenia, Heumannovci dostali výnimku a nemuseli na nútené práce.
Kližan. Najskôr tábor podľa neho slúžil ako sčasti koncentračný, tam sa ľudia dlho nezdržali, pretože väčšinu z nich deportovali, hlavne do oblasti.
Tragédiu hornonitrianskeho Židovstva dokladá unikátny pokus o zostavenie menoslovu obetí holokaustu. Autenticitu dielu dodávajú aj osobné výpovede dvoch spoluautorov spomínajúcich na pohnuté obdobie ich životov.