Gerlachovský štít (2 654,4 m n.m.) je najvyšším štítom Vysokých Tatier, Slovenska a celých Karpát. Hora získala názov podľa Gerlachova, územia do ktorého patrí. Vrchol leží v juhozápadnej rázsoche Zadného Gerlachu, od ktorého ho oddeľuje Gerlachovské sedlo. Z vrcholu pokračuje hrebeň na Kotlový štít, kde sa rozvetvuje a tvorí Gerlachovský kotol.
Pravdepodobne prvým človekom, ktorý dobyl Gerlachovský štít bol Nemec Ján Still, učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej, a to v roku 1834. Prvý zimný výstup uskutočnili v roku 1905 Chmielowski a Jordán s horskými vodcami. V dnešnej dobe je výstup na Gerlachovský štít veľmi populárny.
Výstup na Gerlachovský štít
Na Gerlachovský štít, najvyšší vrchol Vysokých Tatier, vedie množstvo výstupových trás. Avšak nevedie naň žiadna turistická trasa. Značené chodníky ho obchádzajú z juhu (červená tatranská magistrála) a z východu (zelená značka Velickou dolinou). Výstupy na Gerlach nie sú značené a zaistené tak, aby sa po nej mohli bezpečne pohybovať bežní tatranskí turisti. Preto je tu voľný pohyb osôb zakázaný. Výstup je možný iba s certifikovaným horským vodcom. Ďalšie možnosti sa otvárajú registrovaným horolezcom. Taký horolezec sa legálne môže pohybovať v terénoch III. stupňa lezeckej klasifikácie a viac.
Ako sa dostať na Gerlach v zime?
Klasická trasa pre výstup na Gerlach začína na Sliezskom dome a vedie cez Velickú dolinu a Velickú próbu na vrchol Gerlachovského štítu. Zostup vedie cez Batizovský žľab a Batizovskú próbu do Batizovskej doliny. Klasická trasa na výstup na Gerlach je tým najľahším výstupovým variantom. Výstup na Gerlach sa začína v Tatranskej Polianke, kde je miesto zrazu s horskými vodcami. Z Tatranskej Polianky sa ide pešo asi 700 výškových metrov alebo sa dá ísť terénnym autom / mikrobusom k horskému hotelu Sliezsky dom (1680 m n.
Prvý výstup z Velickej doliny cez Velickú próbu zorganizoval kaukazský a himalájsky horolezec Mór Déchy 31. augusta 1874. Bol to šiesty známy výstup na Gerlach. O rok neskôr štôlski vodcovia Ján Pastrnák a Ján Ruman Driečny prví prešli Batizovskou próbou. Na vrchol sa tadiaľto dostali až 15.
Prečítajte si tiež: História loveckých štítov
Popis klasickej trasy
Najprv budeme kráčať cez Velickú dolinu, okolo Večného dažďa až na prah Dolnej Kvetnice. V tomto mieste sa odpojíme od turistického chodníka a pokračujeme pod Velickú próbu. Toto je prvé náročné miesto výstupu, cez ktoré preliezame vystrojení sedacím úväzom a spoľahlivou prilbou a naviazaní na lano. Po prekonaní próby pokračujeme strmým skalným terénom do Sedla nad Kotlom, ktoré má výšku 2440 m n. m. Úsek od Sliezskeho domu do Sedla nad Kotlom je kondične najnáročnejší. Zo sedla pokračujeme traverzom Gerlachovského kotla do Štrbiny pod Kotlovým 2 560 m n. m. Z tejto štrbiny po prvýkrát uvidíme vrchol Gerlachu aj s krížom a dostávame sa zároveň na stranu Batizovskej doliny. Vrchol je už na dohľad, ale ešte potrebujeme ¾-1 hod. Pokračujeme lezecky náročnejším terénom a preliezame miesta ako Okno, Počúvajov žľab a Batizovský žľab.
Po prestávke a doplnení energie začíname so zostupom z vrcholu Gerlachu, ktorý vedie cez Batizovský žľab. Meníme poradie a horský vodca zostupeje ako posledný. Prvých 30 minút je terén náročnejší. Centrálna časť Batizovského žľabu je o niečo ľahšia. Po zhruba hodine dorazíme ku kramliam. Toto je najnáročnejšia časť zostupu. Klasická trasa na Gerlach je v horolezeckej obtiažnosti do II. stupňa. Preto je možná len s horským vodcom. V lezeckej terminológii je braná len ako zostupová trasa. Platí obmedzenie na maximálne 3 ľudí na 1 horského vodcu.
Výstroj pre výstup na Gerlach
Výstroj pre výstup na Gerlach alebo aj na jednodennú vysokohorskú túru je v podstate rovnaký. Základom je pevná obuv, dobrý batoh a funkčné oblečenie. Batoh je základná vec. Musíte sa do niečoho zbaliť. Na výstup na Gerlach postačuje batoh s objemom okolo 30. Keď si dáte batoh na chrbát, mali by ste sa cítiť pohodlne, nemal by vás nikde tlačiť. Váha samotného batohu by nemala prekročiť cca 1 kg. Všetko navyše je zbytočné.
Pre jednodňové túry v letnom období odporúčame batoh typu Black Diamond Blitz 28 alebo Arc'teryx Alpha AR 35. V období zhruba od začiatku júla už panujú letné podmienky a vystupujeme bez stúpacích želiez a cepínov. Práve na toto obdobie je vyššie uvedená odporúčaná výstroj. V prípade, že sa na Gerlachu nachádza ešte sneh (tj zhruba od novembra do konca júna), vystupujeme na vrchol s mačkami a cepínom.
Vhodné turistické topánky pre výstup na Gerlach, to je jedna z najdôležitejších vecí. Správna obuv je letná turistická vysoká obuv chrániaca členok s pevnou podrážkou. Nemali by ste mať nízke topánky. Do vhodných topánok sa oplatí investovať, ale to neznamená, že si ich kúpite deň pred túrou a ďalší deň sa vydáte na Gerlach. Odporúčam topánky La Sportiva Aequilibrium ST GTX. Nezabudnite na vhodné ponožky! Ponožka na vysokohorskú túru musí byť vysoká a primerane hrubá.
Prečítajte si tiež: Štatút mesta: Kompletný prehľad
Vrchná vrstva oblečenia (vetrovka, príp. aj nohavice) nás chráni pred vonkajšími vplyvmi ako vietor, dážď, sneh, a preto by mala byť z vodeodolného materiálu, napr. s použitím membrány gore-tex. Druhá vrstva plní termoizolačnú funkciu, avšak musí byť aj dostatočne priedušná, aby odvádzala potrebnú vlhkosť. V letnom období stačí, keď je táto vrstva z materiálov ako fleece (softshell, powerstretch a pod.) alebo z vlny. Ako druhú vrstvu môžete použiť materiály Polartec Power Dry.
Spodná vrstva oblečenia slúži na odvádzanie potu a vlhkosti od pokožky. Táto vrstva by mala byť z rýchloschnúcich materiálov, nevhodná je bavlna. Bez tenkej čiapky a rukavíc sa ani v lete v Tatrách nezaobídete. Ako čiapka prípadne postačí tenká univerzálna trubicová šatka. Veľmi vhodné sú tenké kožené alebo syntetické rukavice, s ktorými sa aj dobre lezie. Slnečné okuliare patria taktiež v povinnej výbave v horách. Vhodný je zároveň plastový obal, aby ste ich nezničili.
Napr. Niekto preferuje čaj, niekto minerálku, niekto iónový nápoj. Výstup na Gerlach spoločne so zostupom trvá obvykle okolo 8 hodín. Preto by ste mali mať so sebou aspoň 1 liter tekutín. Zo stravy sú najdôležitejšie raňajky, a to aj pre tých, ktorí nie sú zvyknutí raňajkovať. Keď vyrážame na túru ráno na svitaní, pre niekoho je problém niečo do seba dostať, ale verte, že je to nutné. Aj na túru si so sebou vezmite dostatočné množstvo jedla vrátane niečoho sladkého. Myslite ale zároveň aj na váhu požívatín! Nezabudnite ani na lekárničku vrátane izofólie, spoľahlivú čelovku.
Alternatívne trasy
Hrebeň Martinovka je jednou z najkrajších hrebeňových túr vo Vysokých Tatrách. Ide o úsek od Poľského hrebeňa až po Gerlachovský štít.
Gipsyho ferrata ako výstup na Gerlach je náročnejšia trasa na najvyšší vrchol Vysokých Tatier. Táto trasa začína na Sliezskom dome. Najskôr budeme kráčať cez Velickú dolinu, okolo Večného dažďa. Turistickým chodníkom pokračujeme až k Dlhému plesu, ktoré sa nachádza pod Krčmárovým žľabom. V týchto miestach sa odpojíme od turistického chodníka a smerujeme k začiatku Gipsyho ferraty. „Ferrata“ je v podstate asi 50-metrový úsek zabezpečenými reťazami a kramľami. Z Gerlachovského sedla lezieme hrebeňom Martinovka, ktorý je jedným z najkrajších vo Vysokých Tatrách. Po asi 40 minútach dorazíme na vrchol Gerlachovského štítu. Celý výstup by nám mal zabrať 3,5-4 hodiny. Skalný terén v Gipsyho ferrate je II.-III. stupňa horolezeckej obtiažnosti.
Prečítajte si tiež: Československý atlét Stanislav Štít
Výstup na Gerlach je možný aj v zimných, resp. jarných mesiacoch, pričom termín je závislý na aktuálnych snehových a lavínových podmienkach.
Podmienky pre horolezectvo
Horolezectvo definuje Návštevný poriadok TANAP-u ako športovú činnosť s použitím horolezeckej výzbroje a výstroja, ktorá sa vykonáva v horolezeckom teréne a zahŕňa skalné, mixové i ľadové lezenie. Dokument zároveň špecifikuje horolezectvo vyššej a horolezectvo nižšej obtiažnosti, ktoré zastrešuje aj vysokohorskú turistiku. Zatiaľ čo horolezectvo vyššej obtiažnosti je vykonávané od 3. stupňa (vrátane) stupnice obtiažnosti UIAA, horolezectvo nižšej obtiažnosti spadá do 1. Horolezectvo možno vykonávať na celom území národného parku okrem lokalít, ktorých zoznam je uvedený TU. Miesta vyhradené pre túto aktivitu sú vyznačené na mape, ktorú nájdete TU.
Podmienky pre túto športovú činnosť upravuje §6 Vyhlášky Okresného úradu Prešov o Návštevnom poriadku Tatranského národného parku a jeho ochranného pásma.
- a) v období od 1. júna do 31. októbra a od 15. decembra do 15.
- b) v období od 1. júna do 15.
- c) v období od 1. novembra do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka na lokalite Tisovka v Bielovodskej doline; východiskom miestom pre nástup je modro značený turistický chodník č.
- h) v období od 1. júna do 31.
- i) v období od 1. novembra do 15. apríla nasledujúceho kalendárneho roka možno horolezectvo vykonávať len v čase od 5:00 do 19:00 hod.
Aktuálne podmienky na Gerlachu
V nedeľu sme sa boli pozrieť aké podmienky momentálne panujú na Gerlachu. Po zamračenom počasí posledných dní sme si lepší deň ani nemohli priať. Výstup velickou próbou bol suchý, sneh sme stretávali až v traverzoch okolo Kotlového štítu a samozrejme so snehom v skoro celej dĺžke treba rátať v Batizovskom žľabe. Vďaka ustupujúcemu snehu začínajú horskí vodcovia meniť výstupovú trasu batizovskou próbou za štandardnú velickú próbu.
Štandardná výstupová cesta vedie zo Sliezskeho domu na Kvetnicu, odkiaľ sa vychádza exponovaným úsekom - tzv. velickou próbou - žľabom do Sedielka na kotlom. Cesta traverzuje kotol až pod Kotlový štít, odkiaľ je prvý krát počas výstupu možné vidieť vrchol. Ďalej výstup pokračuje traverzom pilierov na strane Batizovskej doliny až pod vrchol.
Skialpinizmus v Tatrách
Skialp je z roka na rok čoraz populárnejším športom a vyhľadávanou zimnou aktivitou milovníkov hôr. Preto neprekvapuje, že pri stúpaní na Zlomiskovú roveň prechádzame poriadne rozlyžovanou dolinou.
Nie je tajomstvom, že marec je väčšinou ideálnym mesiacom na náročnejšie skialpové podnikanie v Tatrách. Dlhšie dni, stabilnejšie počasie a bezpečnejšie snehy sú predpokladom na vydarené dobrodružstvo.
Lyžiarske strediská v okolí Gerlachova
Gerlachov je ideálnym východiskovým bodom pre všetkých nadšencov bežeckého lyžovania.
- Štrbské Pleso (22 minút autom) - Najvyššie položené lyžiarske stredisko na Slovensku ponúka nielen výborné podmienky na lyžovanie, ale aj nezabudnuteľné výhľady na tatranské štíty.
- Bachledka (35 minút autom) - Okrem skvelých zjazdoviek tu nájdete aj ikonický Chodník korunami stromov, z ktorého sa môžete pokochať výhľadom na snehom pokryté vrcholky.
- Tatranská Lomnica (17 minút autom) - Ak hľadáte mix pohodových aj náročnejších zjazdoviek, ste na správnom mieste. Modré trate ako Javorová cesta či Grand Slnečná sú vhodné pre rodiny a začiatočníkov, zatiaľ čo Esíčka a Buková hora preveria aj skúsenejších lyžiarov.
Bežecké lyžovanie
- Štrbské Pleso - So svojimi 11 bežkárskymi okruhmi je doslova bežkárskym rajom.
- Gerlachov a Tatraheim - Priamo v okolí Gerlachova prechádzajú dve nádherné bežecké trasy so štartom v Tatranskej Polianke. Kratšia dvojkilometrová verzia je ideálna na rýchle prebehnutie, zatiaľ čo trojkilometrová trať umožňuje napojenie na ďalšie malebné cestičky smerom na Gerlachov.
Návštevný poriadok TANAP-u
Vysoké Tatry majú nový návštevný poriadok. Končí s ním totiž polstoročná história turistických výstupov mimo značkovaných chodníkov výlučne len za peniaze. Ide o absolútne zásadnú zmenu, ktorá pomáha otvoriť Tatry všetkým.
Nový návštevný poriadok vznikal ťažko. Okrem komplexnosti problematiky ho komplikoval predovšetkým lobing jednotlivých záujmových skupín a byrokracia. Vážim si prácu jednotlivých aktérov na tomto dokumente, aj odvahu zodpovedných pri vytváraní podmienok pre začiatok novej tatranskej éry. Považujem to za vykročenie správnym smerom.
Riziká a bezpečnosť
Zo všetkých slovenských štítov Tatier sa najviac smrteľných nehôd stalo práve na Gerlachu. Kondičná a technická náročnosť „normálky“ je síce porovnateľná s niektorými trasami označenými turistickou značkou, orientačne je to ale podstatne zložitejšie. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že výstup je v súčasnosti bez turistického značenia, navyše členitý a exponovaný. V oblačnosti alebo v hmle môže mať s orientáciou problém aj znalec. Nešťastia sú preto sekundárne obvykle spojené s blúdením.
Tragédie spôsobuje napríklad postup do miest, v ktorých sú nestabilné skaly, či prechod terénom, kde sa technická náročnosť neplánovane zvýši. Ďalším dôvodom je pomalosť výstupu z dôvodu neustáleho hľadania cesty. Následkom toho potom vystupujúcich ohrozuje tma, podchladenie či dokonca núdzové bivaky. Pomáha tomu aj neskorý nástup na túru. Nemožnosť využiť skorý vývoz na Sliezsky dom je komplikujúci faktor. Niekedy ľudia ani nemusia „zatmiť“, stačí, že nestihnú zostúpiť do bezpečia pred príchodom poludňajšej búrky.
tags: #gerlachovsky #stit #lyzovanie