Habsburgovci boli jedným z najúspešnejších panovníckych rodov v celej Európe, ktorí vo veľkom vládli od 13. storočia do roku 1918. Rozľahlá ríša monarchie svojho času zahŕňala Rakúsko, Uhorsko, Čechy, Slovinsko, Slovensko a Chorvátsko, ako aj veľké časti Poľska, Rumunska a Talianska.
Obratnou sobášnou politikou vytvorili Habsburgovci pochádzajúci z politicky a vojensky nedôležitého a chudobného Rakúska impérium. Ich zahraničná politika bola založená na princípe, že nech iné mocnárstva vedú vojny, ale, oni radšej aplikujú sobášnu politiku a tak si získavajú spojencov a moc.
Zakladateľ habsburskej svetovej ríše
Všetko to začalo zatrpknutým chudobným Maximiliánom I. (1459 - 1519). S menom tohto panovníka je spojené založenie habsburskej svetovej ríše, ktorá pretrvala až do začiatku 20. storočia. Vďaka premyslenej sobášnej politike zaistil dynastii veľmocenské postavenie.
Maximiliánovi sa podarilo oženiť sa s najbohatšou dedičkou Európy, arcivojvodkyňou Máriou Burgundskou. Mária, svojho času jedna z najbohatších žien Európy, priniesla venom bohaté burgundské dedičstvo, tvoreného niekoľkými územnými celkami po oboch stranách hranice s Francúzskom; z nich najdôležitejšie boli vlastné burgundské vojvodstvo, územie dnešného Belgicka, Luxemburska a časť Holandska.
Habsburgovci na španielskom tróne
Na začiatku bol skvelý Maximiliánov diplomatický ťah. V roku 1496 oženil svojho syna Filipa so španielskou infantkou Janou Kastílskou. V dôsledku úmrtí ďalších možných dedičov takto sobášom získali Habsburgovci nástupnícke práva v zjednotenom Španielsku a jeho zámorských kolóniách.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Skutočnej vlády v Španielsku sa však ujal až Maximiliánov vnuk Karol v roku 1516 po smrti Ferdinanda II. Aragónskeho, svojho starého otca z matkinej strany. V priebehu 16. storočia sa Španielsko stalo poprednou globálnou superveľmocou. Vďaka prílivu zlata a striebra zo svojich amerických kolónií si mohlo dovoliť vydržiavať silnú armádu a námorníctvo, vďaka ktorým dominovalo svetovým moriam ale aj európskym a americkým bojiskám. V tejto dobe zažíva nebývalý rozkvet aj španielska kultúra, 16. a 17.
Habsburská čeľusť: Genetické dedičstvo rodu
Zatiaľ čo Maximilián I., zakladateľ habsburgskej sobášnej politiky, ako milovník rytierskych turnajov prezývaný „posledný rytier“, bol ešte so svojou bradou a tvárou v norme, krása španielskeho panovníckeho rodu postupne v nasledujúcich generáciách rapídne upadala. Postupne sa totiž charakteristickým znakom rodu stala takzvaná „habsburská čeľusť“, ktorá z generácie na generáciu silnela. Dolnú čeľusť mali vysunutú dopredu spolu s nápadne vyklenutou spodnou perou a dlhým nosom.
Podozrenie, že za nápadnou škaredosťou sú blízke príbuzenské vzťahy tu bolo už dávno. Teraz sa na tento „zdegenerovaný klan“ pozrela veda. Genetik Román Vilas z univerzity v Santiagu de Compostela v Španielsku skúmal 15 členov španielskej vetvy rodiny.
Keď sa Filip I. v roku 1496 oženil s Johankou Kastílskou, krajina spadala pod vládu rodu. Následne dvesto rokov vládli celému Španielsku. Na začiatku boli vynikajúci panovníci s ktorých menami je spojený vzostup Španielska na koloniálnu veľmoc. Nakoniec dosiahol rod zániku v osobe Karola II., ktorý bol nešikovný vládca, neplodný a sužovaný veľkými zdravotnými problémami.
Skúmanie vedcov potvrdilo tézu, že charakteristický tvar hlavy a výraz tváre španielskej vetvy rodu Habsburgovcov je výsledkom pokračujúceho príbuzenského kríženia. Vedci analyzovali rodokmeň viac ako 20 generácií. Priemerný stupeň inbrídingu Habsburgovcov je 0,093. To znamená: Deväť percent materských a otcovských génov sa zhoduje, pretože rodičia mali rovnakých predkov. Pre porovnanie: Ak sú dvaja bratranci manželia , hodnota je 0,0625. Špecialisti na orálnu a maxilofaciálnu chirurgiu analyzovali zachované portréty a preskúmali ich na degeneratívne črty. Čím výraznejšia bola na portréte tzv. habsburská tvár - vyčnievajúca spodná čeľusť a vpadnutá stredná tvár - tým vyššia bola hodnota spoločných rodičovských génov.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Španielsky kráľ Filip IV. sa oženil s Máriou Annou Rakúskou, ktorá si mala pôvodne vziať jeho zosnulého syna. Podobne, ako iní Habsburgovci, aj Filip IV. splodil niekoľko nemanželských detí a tie boli úplne zdravé. Deti s Máriou Annou sa naopak narodili mŕtve, alebo zomreli krátko po narodení. Piata generácia predkov v skutočnosti počíta 32 ľudí, no manželstvá v rámci rodiny tento počet znížili len na desať za Karola II.
Symptómy boli najzávažnejšie u Filipa IV., Karola I. a Karola II. Cisár Karol V. mal „dlhú, mŕtvolnú tvár a krivé ústa“, napísal taliansky diplomat Antonio di Beatis v roku 1517. Posledný španielsky Habsburg Karol II. mal masívne čeľustné kosti, obrovský jazyk, epilepsiu a ďalšie choroby. Karol II. vedel rozprávať až vo veku štyroch rokov a chodiť sa naučil ako osemročný. Mal podľa výskumníkov inbrednú hodnotu 0,25 - t. j. ekvivalent detí bratov a sestier.
Vilasov tím predpokladá, že habsburskú čeľusť spôsobil recesívny gén. Tieto gény vstupujú do hry iba vtedy, keď obe kópie génu v osobe nesú rovnakú vlastnosť. Ak má človek „zdravý“ gén, účinok je potlačený - môže sa však preniesť na potomstvo. Pokračujúce príbuzenské kríženie zvyšuje pravdepodobnosť, že recesívny gén sa objaví dvakrát a prejaví sa. Okrem viditeľných dôsledkov príbuzenská plemenitba masívne znižovala aj šance na prežitie potomkov.
Samotní Habsburgovci neurobili nič, aby zastavili rozklad svojej pokrvnej línie, hoci aj bez znalosti modernej genetiky bola známa súvislosť medzi príbuzenskými vzťahmi a dedičnými chorobami. Habsburgovci však vždy volili moc pred zdravím. Ich dominantný vplyv na Európu bol založený na skutočnosti, že vetvy rodu, ktoré vládli v rôznych oblastiach kontinentu, boli opakovane prepojené manželskými zväzkami.
Koniec španielskej vetvy Habsburgovcov
Karol II. ( 1661 - 1700), prezývaný El Hechizado (Očarovaný) bol posledný španielsky, neapolský a sicílsky kráľ z rodu Habsburgovcov. Keď vo veku 38 rokov zomrel, rodová línia španielskych Habsburgovcov bola skončená. Po smrti Karola II. sa rozpútala vojna o španielske dedičstvo. Kedysi mocné Španielsko sa stalo hračkou cudzích mocností. Na trón sa napokon dostali Bourbonovci z Francúzska.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Mária Terézia a Bratislava
Korunovačným mestom uhorských kráľov sa stala Bratislava v roku 1563 potom, keď dovtedy tradičné korunovačné mesto Stoličný Belehrad (maďarsky Székesfehérvár) padlo do rúk Osmanskej ríše. Do roku 1830, teda v priebehu 267 rokov, korunovali v Bratislave 10 kráľov, jednu panujúcu kráľovnú a sedem kráľovských manželiek. Jedinou panujúcou kráľovnou korunovanou v bratislavskom Dóme svätého Martina bola práve Mária Terézia.
Ostrihomský arcibiskup a primas krajiny Imrich Esterházy korunoval Máriu Teréziu za uhorskú kráľovnú presne tak, ako to dovtedy prináležalo len kráľom. Do pravej ruky jej vložil žezlo, do ľavej krajinské jablko a spoločne s palatínom jej na hlavu položil svätoštefanskú korunu. Na korunováciu v Bratislave mala Mária Terézia pre vrúcnu atmosféru dobré spomienky. Aj vďaka nej sa mesto stalo centrom uhorskej časti Habsburskej monarchie a Bratislavský hrad bol prestavaný na barokovú kráľovskú rezidenciu. Bratislava sa počas jej 40-ročného vládnutia zaradila medzi významné mestá vtedajšej Európy.
Karol VI. a Bratislava
Karol VI. sa 22. mája 1712 bol v Bratislave v Dome sv. Martina korunovaný za uhorského kráľa. Korunu a korunovačné insígnie dostal od ostrihomského arcibiskupa Kristiána Augusta. Cestou do františkánskeho kostola, kde pasoval nových rytierov zlatej ostrohy, sa rozhadzovali korunovačné žetóny. Po prísahe pred kláštorom milosrdných bratov nasledoval korunovačný pahorok pri Dunaji, kde kráľ na koni švihal mečom na všetky svetové strany, čo symbolizovalo, že bude brániť krajinu zo všetkých strán.
Uhorský snem v Bratislave schválil pragmatickú sankciu až v roku 1723. Habsburské plány získať Španielsko a potom prípadne udržať si Katalansko stroskotali a preto Karol povolal Alžbetu Kristínu z Barcelony domov. Do Viedne prišla 13. marca 1714 sa vojna o španielske dedičstvo skončila. Cisár Karol podpísal s Francúzskom mier. Španielsku korunu prenechal Filipovi V. - vnukovi francuzského kráľa Ľudovíta XIV.
tags: #habsburske #jablko #muciaca #zbran