Henrieta Horvátová sa narodila 18. septembra 1999 v Brezne a vďaka vyrastaniu na Horehroní mala k biatlonu blízko. Sama vraví, že bola veľmi aktívnym dieťaťom, skúšala mnohé športy, ale ak by vyrastala v inej časti Slovenska, asi by sa biatlonu nevenovala. "Robila som gymnastiku, plávanie, dokonca jazdectvo, ale prestalo ma to baviť, a tak sa rodičia nad tým zamysleli a keď som mala osem alebo deväť rokov otec navrhol biatlon, že je tu miestny klub, toto by som mohla skúsiť. "Ja som nikdy nestála na bežkách a na začiatku som strašne padala.
"Isteže sa nám spolupracovalo dobre, keď som pri ňom vydržala dvanásť rokov (smiech). On je taký flegmatik, na tréningoch veľmi nekričal. Vždy s takým kľudom hovorieval, že ak niečo neodrobím, neklamem jeho, ale seba."
Henrieta patrí medzi skupinu výnimočných biatlonistov, ktorí absolvovali až šesť mládežníckych svetových šampionátov, teda od samého začiatku bol zjavný jej talent a na pretekoch IBU debutovala už ako 16-ročná. Z detských čias si na zásadnejšie preteky, ktoré by ju ovplyvnili, nespomína, no zlomom pre ňu boli MS kadetov v Otepää v roku 2018, keď v šprinte neurobila chybu a skončila trinásta. Ešte v tej istej sezóne na MS kadetov brala 23. miesto. Vďaka dobrej streľbe, ktorá je u Kamenského zverencov typická, má za sebou iba zopár pretekov mimo Top 50.
A práve jej prvé preteky na juniorskom IBU pohári v Obertilliachu 12.12.2015 boli výnimočné, keď so stoickým pokojom zostrelila všetkých desať terčov v rýchlostných pretekoch a bola 29. z 96 štartujúcich pretekárok.
S pribúdajúcim vekom a po odchode Kuzminovej s Poliakovou sa náš biatlon dostal do situácie, že za sestrami Fialkovými nastala diera a práve Heňa dostala do situácie, že by mohla byť "trojkou" a jazdiť aj na svetové poháre. No koniec sezóny 18/19 jej absolútne nevyšiel a nevyzeralo to ideálne. V lete ale na sebe pracovala a podarilo sa jej opäť chytiť na juniorskom IBU pohári 13. miestom a potom na seniorskom IBU Cupe v Osrblí vybojovala 22. miesto, čo jej otvorilo dvere do veľkého biatlonu. Na svoje prvé preteky SP nikdy nezabudne, pretože v šprinte začala krásnou nulou v ľahu, ale psychicky nezvládla tlak prvého štartu a v stoji netrafila ani jeden terčík (96. miesto).
Prečítajte si tiež: Biatlonová streľba
V poslednej juniorskej sezóne 2020/2021 si cez internú kvalifikáciu vybojovala štart na pretekoch SP a ihneď v prvých pretekoch zabehla 71. miesto po jedinej chybe vo vytrvalostných pretekoch. Vrchol jej juniorskej kariéry prišiel v samom závere, keď sa jej na MS v Obertilliachu 2021 podarilo získať striebornú medailu vo vytrvalostných pretekoch. Minula len šiesty terč. Zvládla aj posledný výstrel, pred ktorým urobila krátku pauzu, uvedomovala si, čo je v hre, no nepustila to z ruky. Slovensko medailu na mládežníckych MS v kategórii juniorov nezískalo 25 rokov. Hoci následný šprint pokazila, ešte v stíhačke predviedla úžasný posun o 22 miest v piatom najlepšom výkone dňa. Organizmus tak vyčerpala, že následne ochorela a ukončila sezónu. V kapse mala Top tím aj miesto na VŠC Dukla, ktoré každý vrcholový športovec potrebuje. V rakúskych Alpách vtedy prežívala úžasné momenty. Ako si na ne spomína už s časovým odstupom?
"Uvedomujem si, že som na tých MS, posledných mládežníckych, chcela dokázať aj sama sebe, že tie roky driny mali význam a dokážem spraviť úspech. Veľmi som sa sústredila, nepripúšťala som si výpadok v koncentrácii a vyšlo to, čo mi dodalo na sebadôvere," zhodnotila Henrieta triezvo. Sama ale vie, že ju teraz nečaká nič jednoduché. "Zisk plateného miesta na Dukle bol kľúčový najmä pre náklady na bývanie.
Heňa je typická aj svojím zvláštnym streleckým rytmom 3 2 1 4 5, teda začína od prostredného terča smerom doľava a po treťom výstrele sa posúva o tri terče doprava, kde položku dokončí. Takto strieľa väčšina Kamenského zverencov, teda ako Horvátová vysvetľuje túto alchýmiu? "Tréner mi to vysvetlil tak, že aby bola položka čo najvyrovnanejšia, treba si urobiť polohu na prostredný terč. Keď potom srieľate, tak na terče úplne vľavo aj úplne vpravo by ste mali mať rovnakú, dobrú polohu. Kdežto keď úplne netrafíte polohu a začínali by ste napr. vľavo, úplne pravý terč už s veľkou pravdepodobnosťou netrafíte. Zvykla som si na to a viem s tým pracovať.
Horvátovej streľba by ešte prirodzene mala ísť hore, no najväčší rozdiel oproti elitným ženám je v jej fyzickej kondícii. V bežeckej časti ešte zaostáva pomerne výrazne. "Isteže nemám ružové okuliare, žeby som to nevidela. Snažili sme sa na tom s trénerom Daubnerom pracovať. Naozaj sme sa veľmi veľa venovali behu. Verím, že sa budem posúvať smerom hore a skracovať stratu na tie najrýchlejšie ženy.
Henrieta je súčasťou generácie pretekárok narodených okolo roku 2000, ktorých je v našom biatlone viacero a popri sestrách Fialkových bojujú o účasť v najvyššej lige aj na OH. Nie je medzi nimi žiadny megatalent, ale sú veľmi vyrovnané. Panuje medzi nimi aj nejaká rivalita? "Ani nie, my všetky veľmi dobre vychádzame. Ak sa niekto namiesto mňa nominuje na preteky, nepôjdem jej vytrhať vlasy, ale budem rada, že sa jej to podarilo a poprajem jej veľa šťastia (úsmev). Zhrnula by som to tak, že pre športovca je vždy lepšie mať konkurenciu ako ju nemať.
Prečítajte si tiež: Výber vzduchovky pre biatlon
Tak ako väčšina našich mladých biatlonistov, aj Henrieta študuje, a to psychológiu na Univerzite Mateja Bela v BB. "Píšem teraz bakalársku prácu o psychickej odolnosti športovcov, takže kolegovia a kolegyne z tímu sa majú na čo tešiť. Budú mi pekne vypĺňať, čo budem potrebovať (smiech). Na záľuby veľa času neostáva, keďže získala štatút profesionálneho športovca a študuje náročný odbor. Na psychohygienu využíva prechádzky so psom, alebo si prečíta knihu.
Úspechy Henriety Horvátovej
- Juniorský IBU Cup (1 pod.
- Juniorský IBU Cup (2 pod.
- Juniorský IBU Cup (2 pod.
- Juniorský IBU Cup (1 pod.
- Juniorský IBU Cup (1 pod.
Slovenská biatlonistka Henrieta Horvátová vybojovala v nedeľných (28. 2.) vytrvalostných pretekoch junioriek na 12,5 km na MS v rakúskom Obertilliach striebornú medailu. S jedinou chybou na strelnici stratila na víťazku Francúzku Camille Benedovú 1:25,4 min. Tretia skončila Talianka Betarice Trabucchiová (+1:34,3).
Pre Slovensko je to už druhá medaila na prebiehajúcom svetovom šampionáte juniorov a kadetov. V sobotu získala Ema Kapustová bronz v individuálnych pretekoch kadetiek na 10 km.
Horvátová mala na strelnici bilanciu 0-1-0-0 a bežecky sa na trati postupne zlepšovala, takže v cieli ju predstihla iba Benedová, ktorá ako jediná v konkurencii 90 štartujúcich vybielila všetky terče. Ďalšia Slovenka Zuzana Remeňová skončila na 23. mieste s tromi chybami (1-1-0-1) a so stratou 3:50,7 min., Júlia Machyniaková obsadila 41. priečku (2-0-1-2, +5:26,7) a Lucii Michaličkovej patrila až s deviatimi nepresnými výstrelmi (3-2-1-3) 75. pozícia s mankom 10:38,4 min.
„V celej sezóne som nemala juniorské preteky, porovnávala som sa dosiaľ len so svetovou špičkou. A takto to vypálilo. Nešla som na šampionát s veľkým očakávaním, aby som to náhodou nepokazila. Snažím sa všetky preteky brať rovnako a nezáleží na tom, či sú to majstrovstvá sveta, Svetový pohár alebo IBU Cup,“ uviedla Henrieta Horvátová pre web slovenskybiatlon.sk.
Prečítajte si tiež: Parametre vzduchovky Biatlon
„Začala som celkom fajn a neskôr som si držala časové rozostupy. S posledným výstrelom mávam veľký problém. Cítila som veľký tlak, preto som si dala pozor. Radšej som to predýchala aj s väčšou pauzou a nakoniec to vyšlo. Určite sa dá spraviť aj lepší výkon, ale toto je moja najlepšia forma v sezóne. Neverím tomu, čo som dosiahla ani teraz, keď už mám medailu na krku,“ dodala.
Pre Henrietu Horvátovú ide o posledný mládežnícky šampionát. Jej maximom je trináste miesto na dorasteneckých MS. V kategórii junioriek bolo jej maximom dosiaľ 35. miesto, teraz teda dosiahla svoj dosiaľ najlepší výsledok na vrcholnom podujatí, pripomenul portál slovenskybiatlon.sk.