Skialpinizmus je vysokohorský, zimný šport, ktorý v sebe spája prvky lyžovania i horolezectva. Skialpinisti prekonávajú veľké výškové a často aj vzdialenostné rozdiely počas výstupov na lyžiach, prípadne stúpacích železách (tzv. Skialpinizmus nám ponúka možnosť uniknúť z preľudnených zjazdoviek do tichej prírody hôr, lyžovať v neporušenom snehovom prašane i nezabudnuteľné scenérie zo snehom zaliatych štítov. Práve na Slovensku máme hory so skvelými podmienkami na pestovanie tejto náročnej aktivity. Značené trasy nájdete vo Vysokých, Nízkych aj Západných Tatrách, vo Veľkej a Malej Fatre.
Aj napriek tomu, že pretekový skialpinizmus nemá takú históriu ako niektoré iné športy, skialpinizmus ako druh pohybu siaha do čias dávno minulých. Drevené lyže vo svojich počiatkoch boli skôr nástrojom, ktorý pomáhal prežiť, najmä v nehostinných, vzdialených oblastiach s množstvom snehu počas dlhého obdobia zimy. Boli to práve obyvatelia severských krajín, ktorí sa zaoberali tým, ako tento pohyb na lyžiach spraviť efektívnejším. Riešenie našli v pásoch, ktoré zhotovovali z pravej tulenej kože a upevňovali zo spodku lyží. Výstroj sa postupne zdokonaľovala a lyže už neboli len nástrojom na prežitie, ale našli široké využitie v rôznych odvetviach. Využívali ich aj vojenské hliadky, ktoré sledovali hranice v alpských krajinách. Prvé preteky vojenských hliadok v Nemecku sa konali v roku 1893.
Počiatky a vývoj skialpinizmu
Počiatky skialpinizmu sa oficiálne spájajú najmä s prácou a zaobstarávaním základných životných potrieb ľudí žijúcich v alpských krajinách. No aj v ďalších častiach sveta sa v rovnakom čase ako dopravný prostriedok na prekonávanie hlbokého horského snehu začínali objavovať rôzne typy „lyží“. Až koniec 19. a začiatok 20. storočia priniesol prelom - ľudia si začínali uvedomovať, že lyže sa dajú krásne využívať na oddych a spoznávanie zimnej prírody. V tomto období sa už začalo lyžovať i po oboch stranách Tatier.
V historických dokumentoch je v roku 1902 zaznamenaný prechod Petra Harvaša zo Štrbského plesa na Ostrvu, Sedielko a Krátku. A o tri roky neskôr výstup nórskeho lyžiara na Slavkovský štít. Postupom času sa horské lyžovanie rozvíjalo, rozširovalo. Technika pohybu aj samotná skialpinistická výstroj sa výrazne zdokonaľovala.
Skialpinizmus na Slovensku
Históriou skialpinizmu na Slovensku je treba spracovať pokiaľ ešte žijú pamätníci renesancie vysokohorského lyžovania a zakladatelia pretekárskej formy u nás. Tradične sa u nás používal názov lyžiarska turistika, vysokohorské lyžovanie. Táto má a mala rôzne formy. Jednou boli výstupy a zjazdy v horolezeckom teréne. V znaku JAMES sú lyže spolu s lanom a čakanom, to znamená že zakladatelia slovenského horolozectva počítali aj s touto fromou Taterníctva. Niektorí priekopníci nášho horolezectva boli aj dobrí (pretekárski) zjazdárski lyžiari - napríklad Slávo Cagašík.
Prečítajte si tiež: Skialpinizmus: Slovenské hory
Tento pojem sa na Slovensku začal používať koncom sedemdesiatich rokov dvadsiateho storočia (ak sa mýlim prosím o prepáčenie). Kto, kedy a prečo začal používať práve tento názov neviem, ale mohli by sa k tomu vyjadriť žijúci priekopníci ako Pavol Rajtrár, Alexander Luczy, Stano Melek alebo Laco Janiga.
Pretekári zo Slovenska v zložení Böhmer, Dzuroška, Rajtár sa prvýkrát zúčastnili významných skialpinistických pretekov v Taliansku (Lecco) v roku 1972 a obsadili 8. miesto. Slovenskí skialpinisti na zahraničných pretekoch dosahovali úspechy aj v ďalších rokoch. Na Slovensku sa prvý pretek v skialpinizme konal v roku 1977 v oblasti Ďumbiera a Chopku. V roku 1979 na skialpinistických pretekoch v Talianskej Bernine obsadili L.Janiga a P.Rajtár prvé miesto.
Veľkým propagátorom lyžovania na pásoch je na Slovensku Stanislav Melek, ktorý u nás organizoval aj prvé preteky v skialpinizme. Stalo sa tak v marci roku 1977. Stano Melek ako inštruktor horolezectva a skialpinizmu organizoval preteky, realizoval horolezecké výstupy aj skialpinistické prechody nielen v našich krásnych Tatrách, ale aj inde vo svete (Alpy, Kaukaz, Nepál). Stanislav Melek v knihe Skialpinizmus - Horské lyžovanie tvrdí, že človek je pri tomto športe veľmi tesne spojený s prírodou a doslova „odsúdený na jej spoznávanie“.
Zaujímavosťou je, že 50., 60. a sčasti aj 70. roky minulého storočia boli v našich horách venované predovšetkým výstavbe vlekov a zjazdoviek, takže záujem o pravé horské lyžovanie v tomto období klesol. Našlo sa ale pár nadšencov, ktorí sa tomuto športu, už skutočne pod názvom skialpinizmus, venovali stále intenzívnejšie. Napríklad Alexander Luczy, ktorý zjazdil množstvo tatranských vrcholov a sediel, či horský vodca Pavol Rajtár, ktorý sa ním začal zaoberať v 70. rokoch.
Medzinárodný vývoj skialpinizmu
V roku 1988 začali rokovania, ktoré priniesli vznik nezávislej komisie pre pretekový skialpinizmus: CISAC (International Commitee of Ski Mountaineering of Competition). Postupne vznikol Európsky pohár v skialpinizme, pravidlá pretekov atď. Prvé Majstrovstvá sveta v skialpinizme sa konali v roku 2002 v Serre Chevalierre (Francúzsko). Zúčastnili sa ich pretekári z 22 krajín a troch kontinentov.
Prečítajte si tiež: Horolezectvo v Malej Studenej doline
Počas Majstrovstiev sveta v skialpinizme v r. 2008 v Portes du Soleil (Švajčiarsko) sa predstavitelia 31 krajín dohodli na odčlenení od UIAA a založili novú skialpinistickú federáciu - ISMF (International Ski Mountaineering Federation).
Skialpinizmus (Ski Mountaineering, SKIMO) sa v roku 2026 zaradí na zoznam športových disciplín zimných olympijských hier. do programu Zimných olympijských hier Miláno-Cortina 2026, čím sa stal prvým novým športom v programe ZOH od roku 1998. Prvýkrát sa skialpinizmus predstavil na Olympijských hrách mládeže v Lausanne 2020. Formát pretekov na ZOH 2026 bude do veľkej miery kopírovať Lausanne.
V priebehu desaťročí sa skialpinizmus vyvinul z dlhých, vysoko alpských skúšok - často ovplyvnených nepredvídateľným počasím, zložitým terénom a základným vybavením - do dynamickejších, veľkolepejších a divácky prívetivejších formátov, pričom si zachoval svoju technickú podstatu.
Kategórie skialpinizmu
Skialpinizmus ako šport sa delí na viacero kategórií. Formy sú rekreačný a pretekársky skialpinizmus. Z klasického resp. tradičného skialpinizmu sa postupne vyčlenil pretekový skialpinizmus (v roku 2007 aj na Slovensku) s vysokými nárokmi na vynikajúcu telesnú pripravenosť a špecializovaný vytrvalostný tréning. Neskôr dostala rekreačná menej náročná forma skialpinizmu pomenovanie skitouring, resp. freetouring. Rekreačná forma pretekového skialpinizmu je označovaná ako fitness skialpinizmus, či speedtouring. Použitie špeciálne upraveného snowboardu - splitboardu umožnilo jednoduchší prístup k zjazdom na snowboarde vo voľnom teréne a dalo priestor pre vznik splitboardingu.
Skialpinizmus je šport náročný nielen po fyzickej, ale i psychickej stránke. Vyžaduje si skúsenosti, nasadenie a prekonávanie seba samého. Napriek tomu ho milujú a pestujú ľudia z hôr i nížin, mladší i starší, dámy i páni. Tzv. lyžovanie na pásoch dáva zdravo zabrať telu, zatiaľ čo hlavu a srdce vykrmuje pohľadmi na nezvyklú krásu a liečivým tichom hôr.
Prečítajte si tiež: Skialpinizmus na Slovensku
Ale pozor: terén skialpinistickej túry je často veľmi náročný. Práve preto je tzv. lyžovanie na stúpacích pásoch vhodné obzvlášť pre dospelých a fyzicky zdatných ľudí, ktorí dobre a reálne poznajú a pravdivo si priznávajú svoje limity. Áno, patrí medzi náročné športy, ale prináša so sebou obrovské zdravotné benefity. Nielenže je to fantastické kardio cvičenie (teda tréning na chudnutie a zvyšovanie vytrvalosti v jednom), ale zároveň aj mimoriadne účinný typ modernej psychohygieny.
Ak sa rozhodnete venovať lyžovaniu na stúpacích pásoch - skialpinizmu, urobte si, hlavne kvôli vlastnej bezpečnosti, lavínový výcvik. Riziko spustenia lavín je vo voľnej prírode vždy vyššie než pri bežnom lyžovaní na zjazdovkách. Práve preto tieto kurzy horskí záchranári tak veľmi odporúčajú. Navyše, absolvovať lavínový výcvik nemusí byť na škodu: získate nové poznatky a skúsenosti, ktoré môžu zachrániť život. Váš, alebo niekoho iného.
Základná skialpinistická výbava
Súčasťou skialpinistickej výstroje sú skialpinistické lyžiarky, lyže, palice, prilba, skialpinistické viazanie a stúpacie pásy. Práve podľa nich sa v mladšej generácii ujal a široko rozšíril pojem: lyžovanie na pásoch. Náročnejší terén si vyžaduje aj horolezecký výstroj, lavínový set a horolezecké mačky.
tags: #horari #skialpinizmus #minulost