Karat je nemecká rocková skupina, ktorá vznikla v roku 1975 vo Východnom Berlíne, ktorý bol súčasťou bývalej Nemeckej demokratickej republiky. Ich druhý album "Über sieben Brücken" z roku 1979 obsahuje hit "Albatros" a titulnú skladbu, ktorú neskôr preslávil Peter Maffay. Album "Der blaue Planet" z roku 1982 sa stal najpredávanejším albumom východonemeckého umelca, s viac ako 1,3 milióna predaných kópií. Skupina získala v roku 1984 Národnú cenu NDR za umenie a literatúru. Po smrti speváka Herberta Dreilicha v roku 2004 prevzal vedenie jeho syn Claudius Dreilich. Karat pokračuje v aktívnej činnosti a vydáva nové albumy.
V priebehu 80. rokov kapela zaujala publikum hlavne svojou pôvodnou slovenskou tvorbou. Významnou zmenou v jej histórii bol príchod Jána Baláža zo skupiny Modus a spolupráca na koncipovaných štúdiových albumoch s textármi ako boli Boris Filan, či výtvarným spracovaním vizualizácie albumov a hudobných projektov, vrátane loga skupiny, známeho Bubáka s vyplazeným jazykom od Alana Lesyka. Ich debutovým albumom bol Ôsmy svetadiel z roku 1981, po ňom nasledovali albumy Nie sme zlí, Elán 3, Hodina slovenčiny.
Medzi tým čo kapitalistický západ súperil o čo najkvalitnejšie audio nosiče (ktoré občas bolo dostať v obchodných sieťach TUZEX, akými boli napríklad značky BASF, AGFA, alebo MAXELL) socializmus ešte vyrábal elektrónkové rádia a do vývoja magnetofónových pások sa príliš nehrnul. Napríklad spojenie československého walkmana s páskami Emgeton bolo niečo technicky neuveriteľné. Zakúpenú kazetu bolo potrebné najprv previnúť a až potom sa na ňu mohlo nahrávať. Asi mali pri výrobe neustále zle nastavené stroje, ktoré dokázali navinúť pásku do kazety tak, že pri prvom vložení do mechaniky kazeťáku ho proste magnetofón nebo schopný utiahnuť. Ale to nebolo všetko. Ten kto si nahral vytúžené nahrávky z rakúskej hitparády po týždni zistil, že pesničky na páske, akosi vynechávajú a po niekoľkých týždňoch zmizli úplne. Neviem či to bol zámer niektorých súdruhov, ako uchrániť aby sa na magnetofónových páskach nevynieslo zo socialistické tábora na západ žiadne informácie, ale podarilo sa to a to bezo zbytku.
Pamätám si, keď sami dostala do rúk pirátska magnetofónová páska z albumu The Number of the Beast a takmer som skončil vo vytržení, pretože nič podobné som dovtedy nikdy nepočul. Tie gitary, spev a melódia bola proste úchvatná. Dalo sa to počúvať hádam donekonečna. Iron Maiden používali osvedčený dvoj-gitarový zvuk a album The Number of the Beast je ich tretím štúdiovým albumom. The Number of the Beast je debutovým albumom Brucea Dickinsona. Hit „Run To the Hills“ sa umiestnil na 7 a titulná skladba „The Number of the Beast“ na 18 mieste hudobného rebríčka vo Veľkej Británii. Album bol zároveň kritizovaný za jeho temné texty a za obal. No heavy metalovými fanúšikmi je oslavovaný ako majstrovské dielo klasického metalu.
V roku 1989 bol tento mesiac kníh výnimočný. Podľa dobového dokumentu Slovensko v tej dobe patrilo medzi svetovú vývoznú špičku čo sa týka predaja kníh mimo ČSSR. Na Slovensku v roku 1989 pracovalo viac ako 20 vydavateľstiev, ktoré vydali v roku 1988 viac ako 3 000 knižných titulov v náklade takmer 30 miliónov výtlačkov.
Prečítajte si tiež: Hudobné tradície na Slovensku: Lukáčovce
Prečítajte si tiež: Viac o Karat
Prečítajte si tiež: Popradský airsoft