Majster Európy v maratóne, víťaz množstva pretekov v MTB, či na ceste a hlavne borec, ktorý v 45 rokoch dokáže poriadne preháňať aj oveľa mladších. Jančiho tu zrejme nemusím predstavovať, svoje meno si spravil nielen výsledkami, ale najmä tréningovou morálkou. Vďaka nej dokáže porážať aj oveľa mladších, účastníci rôznych podujatí by mohli rozprávať, ako sa okolo nich zrazu prehnal popradský prízrak s nohami ako kôň.
Ak sa chcete dozvedieť viac, čítajte ďalej a získate podrobnejší obraz. Dozviete sa všetko podstatné, najmä o skĺbení práce a rodiny so skutočne náročným tréningom. A že kde je vôľa, tam je cesta. Navyše stačí, keď sa inšpirujete len na 30 %, stále to bude viac než dosť.
Úspechy a preteky
Tento rok sa Janči zúčastnil ako Majstrovstiev Európy masters v maratóne (Švajčiarsko), tak aj Majstrovstiev sveta (Taliansko). Z oboch priniesol výborné články, dobre „nakúpil" a miestami si aj vstúpil do duše. Z Európy sa mu podarilo priniesť bronzovú medailu, ale ciele boli určite vyššie. Tým neznižujem jeho výkon, len hovorím pravdu a viem, čo dokáže, keď mu „ide karta“. Podobne aj na svetovom šampionáte, kde skončil na 8. mieste v kategórii a 29. celkovo.
Len upresním, že slovo masters neznamená nejakých „dedov“ za zenitom, ale veľmi často bývalých profi borcov, ktorí sú v podstate len kúsok od svojej „profi“ formy - ako vieme, vytrvalostné športy sa dajú robiť na top úrovni dlhé roky. Veď taký tohtoročný víťaz, Karl Platt, je už maratónska legenda a 5-násobný šampión Cape Epic.
S Janom sme spoločne vytvorili už množstvo obsahu, rovnako ste neraz od neho mohli čítať výborné články, ako sa hovorí, od srdca - navyše podporené skvelými výkonmi. Ale tento rok nastalo akési ticho.
Prečítajte si tiež: Biatlon, cyklistika a beh
Osobný život a nehoda
Naším spoločným cieľom bola príprava na 200 km Salzkammergut Trophy, no presne 2 týždne predtým som sa dozvedel správu, ktorú človek jednoducho nechce počuť. Ale Cháron mal zrejme plnú loď, a tak poslal Jana naspať ku nám. Možno to zaváňa čiernym humorom, ale viem veľmi dobre, o kom píšem a že ľútosť sem jednoducho nepatrí.
Tie najťažšie súboje a najväčšie víťazstvá prináša samotný život. O tom môže Jano rozprávať, pretože sa v júli doslova druhýkrát narodil a čakal ho návrat do sedla v podstate od nuly. Ale Cháron mal zrejme plnú loď, a tak poslal Jana naspať ku nám.
Čo sa stalo ráno 1. júla? Viem, že som išiel cestou do práce na biku cez Hrebienok ako zvyčajne. Obliekol som si pláštenku, aby ma „neprefúklo“, a pustil som sa po X-tý krát dole cestou z Hrebienka. Ešte som si povedal, že sa nemusím ponáhľať do práce, lebo čas mám dobrý a v pohode stíham aj časť Sliezskeho domu. Idem si dole a už len vidím auto predo mnou a... ďalšia spomienka je až po troch dňoch - na pána doktora z traumy, ktorý sa ma pýta, či ho poznám. Nepamätám si nič zo začiatku júla.
Do nemocnice ma doviezli v umelom spánku a intubovaného s podozrením na zlomenú stehennú kosť. Ako malý zázrak sa po čelnej zrážke a dlhom lete vzduchom ukázal môj stav po CT vyšetrení. Jedno zlomené rebro, pomliaždené srdce a pľúca, vraj trochu vykĺbené ľavé rameno a obe zápästia. K tomu ešte ťažký otras mozgu, ktorý si nepamätám, ale keďže pamäť nefungovala, tak asi bol.
Som vďačný, že som bol v popradskej nemocnici v opatere fundovaného a šikovného personálu, a nie „splnomocnencov“. Zároveň chcem poďakovať rýchlej záchrannej službe Starý Smokovec, ktorí boli do 6 minút na mieste nehody pod Hrebienkom a dopravili ma obratom do Popradu. No a nedá mi nepoďakovať mojej prilbe. Nebudem tajiť aká to bola - Giro Helios. Som vďačný, že som ju mal na hlave. Ona to síce „nedala“, ale ja som to dal len s otrasom mozgu. Nechcem ani domýšľať, čo by bolo bez prilby.
Prečítajte si tiež: Preteky v Nemecku
Moja nehoda ma naučila, že následky najhoršie znášajú blízki. Oni to prežívajú, očakávajú, trpia a čakajú, čo bude. Stále si myslím, že som dieťa šťasteny. Pán farár a špičkový cyklista Jožko Švercel ma asi trochu „pošpliechal“ svätenou vodou, keď bol u mňa na návšteve. Môj anjel strážny má nadčasy, lebo som mal šťastie aj v tom, že som pri zrážke letel do trávy a nie na asfalt. To by som asi „nerozchodil“ takto ľahko.
Ale na bike som sa vrátil a idem starý režim: do práce a z práce na biku. Teraz pomalšie, ale cez zimu to dobehnem. Nechcem si dávať veľké záväzné ciele - život sa zmení v sekunde. Ale nejaký cieľ človek musí mať. Budúci rok mám päťdesiatku a viem, že život sa má užívať, nie prežívať. Nevieme, ako dlho tu budeme, tak chcem čas venovať rodine a veciam, ktoré ma napĺňajú.
Tréning a životný štýl
Jeho deň začína niečo po štvrtej hodine rannej. Týždenne mu cyklistika zaberie zhruba 20 hodín. Keďže sa chce poobede venovať rodine, vstáva skoro, aby o 7:15 hod. Pred túžbou vysadnúť na bicykel ho nezastavia ani mrazy. Najnižšia teplota, počas ktorej jazdil, bola podľa jeho slov -22 °C .
Posledný septembrový víkend sa Ján zúčastnil Majstrovstiev sveta v kategórii Masters. Do cieľa prišiel na peknom 8. Z postele ho každé ráno po štvrtej hodine doslova vytiahne za nohu východ slnka, na ktorý sa túži pozerať zo svojho bicykla. Na sedadle trávi takmer tisíc hodín ročne. Na kilometre je to približne 24-tisíc.
„Cyklistika je vytrvalostný šport. Človek potrebuje veľa času na budovanie nie rýchlosti, ale vytrvalosti. Týždenne mi cyklistika vezme asi 20 hodín. Keďže sa chcem poobede venovať mojim dievčatám, tak vstávam skoro ráno tak, aby som pred piatou už vyrážal na bicykel a aby som 7:15 už sedel v práci za počítačom osprchovaný a najedený. Ráno trénujem dve hodiny a poobede, tak hodinu, hodinu aj pol.“
Prečítajte si tiež: Svošov Cyklistika
Ako dodal, po vrchole sezóny si vždy poriadne vydýchne práve preto, aby sa naštartoval na zimu. „Je to paradox, ale práve v zime musí človek našliapať veľa. Nikdy nerátam výkon na kilometre, pretože tie môžu byť rozdielne pri horskom a pri cestnom bicykli, ale na hodiny. Hodiny sú konštantné a ja v zime musím najazdiť 160 hodín.“
V štrnástich rokoch, keď uvidel prvý horský bicykel, stretla ho doslova láska, ktorej upísal celý svoj život. Ján Halik začínal s cyklistikou už ako dieťa - na sídlisku. S deckami na sídlisku si na mieste väčšieho parkoviska vytvorili pretekársku trať, kde kopírovali vtedajšie Preteky Mieru.
„Vôbec som nevedel, ako mám trénovať. Bolo to formou skúška, omyl. Doslova som sa len bicykloval po lesoch,“ hovorí. Keď mal osemnásť rokov, v Tatrách sa organizovali prvé preteky pre verejnosť. „Bol to krátky okruh na horských bicykloch. Absolvoval som to a veľmi sa mi to zapáčilo.“
Najväčším nakopnutím pre neho bolo, keď sa na prvých veľkých pretekoch umiestnil na prvom mieste. „Investoval som viac do bicykla, vlastne všetko, čo som zarobil, išlo do bicykla. Keď som začal jazdiť maratóny, občas som sa dostal aj na bedňu,“ spomína si.
V 28 rokoch zatúžil pracovať v obchode s bicyklami. A aj preto si to zamieril rovno do Írska. „Najprv som pracoval ako pomocný čašník, kým som si nezlepšil angličtinu, a potom som v cykloobchode naozaj pracoval. Tam som dostával konečne aj rady, čo sa týka tréningov, a s príchodom internetu som si o tom študoval stále viac a svoje tréningové zvyklosti menil.“
Motivácia a budúcnosť
Jeho každodenná drina prináša svoje ovocie, o čom svedčí aj počet pohárov a ocenení. Ako sám povedal, jeho osobný prím drží majstrák Európy v MTB maratóne.
Ako Ján hovorí, človek musí mať vždy nejaký cieľ. „Viem si v živote plniť všetko čo chcem a priebežne si to aj plním. Dosiahol som majstra Európy vo svojej kategórii. Ak sa mi toto podarí, bude to vrchol,“ povedal. Chcem sa ísť porovnať s ľuďmi, ktorí sú tomu oddaní a vedia ísť až na krv.
Pri akomkoľvek športe je motivácia veľmi dôležitá. Aj Ján má dni, kedy sa musí nejako nakopnúť. Má na to ale skvelý spôsob. „V zime, na jeseň a na jar ma ráno na bicykel vytiahne východ slnka. Je to pre mňa motivujúce. Takmer vždy, keď stíham, sa na chvíľočku niekde zastavím a vnímam ticho lesa, zatvorím oči, vydýcham sa a zresetujem, a z toho čerpám energiu po celý deň.“
Ako na záver dodal, cyklistike vďačí za takmer všetko, čo v živote má. „Práca v cykloobchode v Írsku mi dopomohla k bytu, autu. Skrz bicykel som sa dokonca spoznal aj s majiteľom firmy, pre ktorú pracujem už štrnásty rok. Cyklistika mi doslova čistí hlavu, je to psychohygiena. Pomáha mi vybudovať vyrovnanosť a spokojnosť samého so sebou,“ uzavrel.
Šport a hory, dokonalé spojenie bez ohľadu na disciplínu - XC, trail, maratón, cestná cyklistika, jar, leto, jeseň, zima. Nerozhoduje jazdecký štýl, či počasie, ale zážitok. Veľmi rád jazdí náročné MTB maratóny, alebo vymýšľa „epické" trasy.
tags: #jan #halik #cyklistika