Jadrové zbrane (alebo atómové zbrane) sú všetky zbrane využívajúce lavínovité, neriadené uvoľňovanie jadrovej energie alebo priamo štiepne produkty, resp. rádionuklidy.
Delenie jadrových zbraní
Roznecovače (výbušné jadrové zbrane; jadrové zbrane v užšom zmysle). Môžu to byť akékoľvek druhy atómových roznecovačov - letecká alebo hlbinná bomba (atómová, vodíková, kobaltová), raketová bojová hlavica, torpédo, delostrelecký náboj, mína a pod.
Rozdelovače sa delia na dve skupiny
Jadrové roznecovače (tzv. atómové bomby) sú atómové roznecovače s jadrovým materiálom na štiepenie jadra (napr.
Prvú jadrovú zbraň vyvinuli počas Druhej svetovej vojny Spojené štáty Americké a ako prví ju v boji použili v Japonsku v roku 1945.
Typy jadrových zbraní:
- Atómové bomby (štiepne jadrové zbrane) - pri ktorých je hlavným zdrojom šiepenie jadier atómov.
- Termonukleárne zbrane (napríklad vodíkové bomby) - fungujú na princípe fúzie jadier atómov.
- Posilnené jadrové zbrane využívajú menšie množstvo fúzneho paliva na zvýšenie rýchlosti a účinnosti štiepnej reakcie.
Za vynálezcu atómovej bomby sa považuje fyzik Robert Oppenheimer, ktorý pracoval na projekte Manhattan. Projekt zostrojenia jadrovej zbrane viedol generálporučík Leslie Groves.
Prečítajte si tiež: Hromadné ničenie jadrovými zbraňami
Použitie jadrových zbraní v histórii
V pondelok 6. augusta 1945 ľudstvo prvýkrát vo svojej histórii použilo jadrovú zbraň. USA zhodili atómovú bombu najskôr na Hirošimu a o tri dni neskôr na Nagasaki. Až smrť desaťtisícov ľudí prinútila Japonsko kapitulovať a zabezpečila koniec Druhej svetovej vojny.
Pred 80 rokmi použili USA prvú jadrovú zbraň v dejinách, keď zhodili atómovú bombu na japonské mesto Hirošima. Cieľom bolo prinútiť Japonsko ku kapitulácii. Aj napriek prvému útoku, ktorý sa uskutočnil 6. augusta 1945, sa Japonsko nemienilo vzdať.
Po nátlaku zo strany USA a pod vplyvom ďalších okolností (Sovietsky zväz vypovedal Japonsku 8. augusta vojnu) sa cisár Hirohito 14. augusta 1945 rozhodol prijať podmienky kapitulácie.
O zhodení atómovej bomby rozhodoval vtedajší prezident Spojených štátov amerických Harry S.Truman, ktorý sa s tajným projektom, zaoberajúcim sa výrobou atómovej bomby, Manhattan, oboznámil po tom, čo preberal prezidentskú stoličku po bývalom prezidentovi Franklinovi D. V lete roku 1945 stál pred náročným rozhodnutím. Pokiaľ atómovú bombu nezhodí, Druhá svetová vojna bude pokračovať s obrovskými stratami na ľudských životoch.
Spojené štáty americké od roku 1942 pracovali na tajnom projekte s názvom Manhattan, na ktorom sa podieľalo v úplnom utajení vyše 100-tisíc ľudí. Bol to najdrahší vedecký projekt tej doby a jeho cieľom bolo zostrojiť atómovú bombu. Za otca atómovej bomby sa pokladá Julius Robert Oppenheimer, teoretický fyzik a riaditeľ projektu Manhattan.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Ako prvú zhodili Američania atómovú bombu Little Boy. Na Hirošimu dopadla 6. augusta 1945 a jej výbuch mal silu 15 kiloton TNT. Ani po tomto útoku nechcelo Japonsko kapitulovať, a tak o tri dni neskôr zhodili Američania bombu s menom Fat Man na ďalšie japonské mesto Nagasaki.
Little Boy (Chlapček), kódové označenie pre bombu v rámci projektu Manhattan, bola uránová bomba s výbušnou silou zodpovedajúcou 15 000 tonám TNT. USA ju zhodili 6. augusta 1945 o 8.15 miestneho času z bombardéra B-29 Enola Gay nad mestom Hirošima z výšky približne 9 400 metrov.
Krátko nato bomba vybuchla vo výške približne 550 metrov nad Hirošimou. Všetko v blízkosti epicentra sa premenilo na uhoľ, vtáky sa vznietili vo vzduchu. Bomba zničila a spálila približne 70 percent všetkých budov. Výbuch zabil 78-tisíc ľudí (a ďalších 13-tisíc zostalo nezvestných) a približne rovnaký počet mal popáleniny a bol zasiahnutý radiáciou.
O tri dni neskôr, teda 9. augusta 1945, nasledoval ďalší útok, tentoraz na približne 400 kilometrov vzdialené mesto Nagasaki. Druhá bomba, o niečo väčšia a tiež ničivejšia, obsahovala plutónium. Pre svoj krátky guľovitý tvar dostala označenie Fat Man (Tlsťoch). Mierne minula cieľ a explodovala nad okresom Urakami. Zničila 6,7 štvorcových kilometrov mesta a do konca roka 1945 zabila 74 000 ľudí.
V Hirošime sa v čase útoku nachádzalo okolo 300 000 ľudí. Odhady celkových strát na životoch vrátane obetí radiácie udávajú 160 000 až 240 000 mŕtvych. Tí, ktorí prežili, trpeli na následky priameho výbuchu alebo na následky rádioaktivity, ktorá potom zamorila prostredie. Prvá atómová bomba použitá ako zbraň spôsobila dovtedy nepoznanú spúšť, deštrukciu a utrpenie desiatok tisíc ľudí.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Výbuch atómovej bomby trval iba niekoľko sekúnd, počas ktorých sa najprv objavila ohnivá guľa a následne sa objavil obrovský oblak pripomínajúci hríb. V oboch mestách nebol v okruhu jedného kilometra možný život.
Bezprostredný výbuch atómovej bomby ľudí doslova vymazal - vyparili sa a ich tiene zostali vypálené do stien budov, zhoreli alebo boli roztrhaní tlakovou vlnou. Päť až šesť rokov po bombardovaní výrazne vzrástol počet prípadov leukémie u preživších. U tehotných žien, ktoré prežili, sa častejšie vyskytovali potraty a úmrtia detí. Zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki si podľa odhadov vyžiadalo aj životy 38 000 detí.
Pri príležitosti 80. výročia od jadrových útokov na mestá Hirošima a Nagasaki bol v roku 2025 zriadený virtuálny pamätník The Children’s Peace Memorial na pamiatku detských obetí. Obsahuje 431 profilov detí, ktoré zahynuli. Súčasťou je aj ich príbeh, niektoré deti tam majú fotografiu.
Zhodenie atómových bômb na mestá Hirošima a Nagasaki je mementom pre ďalšie generácie, že niečo také sa už nesmie opakovať. Odkaz Hibakuše preberajú ďalšie angažované generácie v Japonsku, ktoré inšpirujú a vzdelávajú ľudí na celom svete.
Účinky výbuchu jadrovej zbrane
V srdci jadrovej explózie vznikajú mimoriadne vysoké teploty, ktoré v širokom rádiuse doslova vyparia všetko ľudské tkanivo. Chránení nie sú ani ľudia v budovách. V rádiuse totálnej deštrukcie explózia zrovná všetko so zemou a zapáli každú horľavú vec.
Za hranicou totálnej deštrukcie môžu ľudia prvotnú explóziu prežiť, no budú mať smrteľné popáleniny, ostanú oslepení a budú krvácať a mať vážne vnútorné poranenia. Tých, ktorých neusmrtia zranenia, zasiahne mimoriadne vysoká dávka radiácie.
Ak sa nachádzate dostatočne blízko pri jadrovej explózii, môžete dostať aj smrteľnú dávku radiácie, no v tomto prípade bude tlaková vlna a vysoké teploty to, čo vás pripraví o život. Po explózii však vzniká takzvaný radiačný spád, teda postupné padanie rádioaktívnych trosiek späť na zem. Ide o oblasť so zvýšenými dávkami radiácie.
Po explózii môžu vznikať takzvané hotspoty, územia do ktorých človek nemôže kvôli vysokej radiácii vstúpiť. Tieto miesta môžu predstavovať riziko až päť rokov po útoku.
Účinky výbuchu jadrovej výbušnej zbrane: Po výbuchu sa najprv ukáže oslnivý svetelný blesk, okolo ktorého sa vytvorí detonačný mrak. Potom vznikne ohnivá guľa, ktorý stúpa hore vytvárajúc akýsi „kmeň“ a berúc so sebou prach, zem alebo vodu, a na zemi pri mieste výbuchu je základný mrak. Na mieste výbuchu je teplota niekoľko miliónov stupňov Celzia. V prípade 1 bomby sa napríklad v okruhu 14 km (!) od epicentra sám zapáli papier. Samozrejme, že aj ľudia a živočíchy utrpia popáleniny kože a podobne.
V mieste detonácie je pretlak asi 1 milión barov, ktorý potom klesá nepriamo úmerne k vzdialenosti. Po pretlakovej vlne nasleduje podtlaková vlna, ktorá sa prejavuje ako silný ťah smerom k miestu výbuchu. Je účinný do niekoľkých kilometrov. Táto je spôsobená tokom neutrónov (asi z 3%) a gama , alfa a beta žiarenia počas asi 1 minúty (počiatočná radiácia). Pre človeka je smrteľná v okruhu asi 2 km od epicentra. Časť žiarenia, ktorá ostane ešte po 1 minúte sa nazýva zvyšková radiácia. Pozostáva z radioaktívneho spádu a žiarenia indukovaného neutrónmi (alfa, beta, gama žiarenie). Radioaktívny spád sa delí na lokálny (padá 10-20 hodín po výbuchu do vzdialenosti 400 km), kontinentálny (padá do týždňa po výbuchu do vzdialenosti 4000 km) a celosvetový (padá až po mesiacoch či rokoch).
Súčasná situácia a hrozby
Od čias studenej vojny, keď sa svet párkrát ocitol na prahu jadrovej vojny, je pritom globálna situácia vážna. Nedávno na to vo svojej výročnej správe upozornil aj nezávislý Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI). Hoci dnes existuje „len“ približne 12 500 jadrových zbraní, mnohé z nich sú v pohotovostnom stave.
Spojené štáty majú okolo 5 400 jadrových hlavíc a ich počet klesá, Rusko ich má takmer 6-tisíc a ich počet stúpa. Odhadovaný počet jadrových hlavíc vo svete: USA vyše 5 400, Rusko skoro 6-tisíc, celkovo na svete okolo 12 700. Nie všetky sú pripravené na odpálenie, časť z nich je v rezerve.
Ich použitie by však spadalo pod medzinárodné humanitárne právo. Oproti minulosti je teda taktických jadrových zbraní menej, no stále sú ich tisíce.
Podľa prieskumu Active Group z 11. až 14. Michal Onderčo, odborník na jadrové zbrojenie z Erasmus University Rotterdam a Pražského centra pre výskum mieru, však upozornil na viaceré nedostatky tohto prieskumu. Odborník ďalej podotkol, že otázku Active Group považuje za „dosť navádzajúcu“ a jej vyhodnotenie za zavádzajúce. Podľa prieskumu, na ktorom robil Onderčo minulý rok, bola podpora použitia jadrovej zbrane Ruskom v konflikte s NATO na úrovni okolo 27 percent.
Na svete je 8 krajín s veľkou zásobou jadrových zbraní. V počte dominuje 5 krajín, ktoré vlastnia väčšinu. Prvou je Rusko, hneď po nich nasleduje USA, Čína, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
Medzinárodné dohody a regulácie
Dnes jadrový arzenál prísne reguluje Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú podpísali takmer všetky krajiny sveta.
Už v roku 1968 vznikla Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorá zaväzuje krajiny k jadrovému odzbrojeniu. Štáty, ktoré tieto zbrane nevlastia sa na základe zmluvy vzdávajú práva ich vyrábať alebo získavať. Túto zmluvu podpísalo 189 krajín. Nepodpísali ju iba India, Izrael a Pakistan.
V roku 2017 vznikla aj medzinárodná Zmluva o zákaze jadrových zbraní, ktorá sa však nestretla s veľkou podporou. Zmluva zakazuje vyvíjať, testovať, produktovať, vlastniť, prenášať, používať či hroziť použitím jadrových zbraní.
Tabuľka: Odhadovaný počet jadrových hlavíc vo svete
| Krajina | Počet jadrových hlavíc |
|---|---|
| Rusko | Takmer 6 000 |
| USA | Vyše 5 400 |
| Celkovo vo svete | Okolo 12 700 |