V dnešnej dobe sú zbrane hromadného ničenia najsilnejšie, najničivejšie a najnebezpečnejšie. Všeobecne sa preto zaraďujú spolu s jadrovými zbraňami k zbraniam hromadného ničenia. Cieľom úderov zbraňami hromadného ničenia sa môžu stať ľudia, výsledky ich práce, prírodné biotopy: rastliny, zvieratá, pôda, klimatické a geografické prvky. Účinky zbraní hromadného ničenia môžu začať pôsobiť ihneď po použití zbrane a často môžu pretrvávať na napadnutom území po dlhú dobu.
Je takmer nemožné povedať, ktorá zbraň hromadného ničenia je najhrozivejšia. Jadrové zbrane sú rozhodne najsilnejšie, ale je ťažké získať príslušný materiál a výroba bomby je ťažká a finančne náročná. Oveľa jednoduchšie je vyrobiť „špinavú bombu“ - výbušninu obalenú rádioaktívnym materiálom, ktorá však málokedy spôsobí rozsiahle škody na životoch. Väčšina chemických zbraní je založená na jednoduchej technológií, ale ak majú byť účinné musia pôsobiť vo veľkom množstve. Biologické látky sú smrteľnejšie ako chemické a je možno ľahšie ich získať, ale nieje ľahké premeniť v zbrane.
Zbraň hromadného ničenia (skrátene ZHN) je zbraň alebo bojový prostriedok, ktorý je schopný spôsobiť obrovské škody, hromadné straty a vyradenie ľudí (a ďalších foriem života), bojovej a dopravnej techniky, materiálu všetkých druhov, ochranných objektov a stavieb z činnosti. Mnohé zbrane hromadného ničenia môžu byť použité veľmi rýchlo a spôsobiť náhle rozsiahle škody na veľkom území.
Spojenie zbrane hromadného ničenia po prvýkrát použil Cosmo Gordon Lang, Arcibiskup Canterburský, v roku 1937 pri popise bombardovania španielskeho mesta Guernica. Pre dovtedy používané chemické zbrane, hojne používané napríklad cez prvú svetovú vojnu, sa tento termín ešte nepoužíval. Po použití jadrových zbraní proti Cisárskemu Japonsku cez druhú svetovú vojnu, sa začali jadrové zbrane zaraďovať do skupiny, tzv. nekonvenčných zbraní.
Vedecký a technický pokrok viedol k možnosti vytvorenia nových typov zbraní hromadného ničenia, založených na nových fyzikálnych princípoch: infrazvuk, ionizujúce, vysokofrekvenčné, genetické a iné.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Z tohto pohľadu sú za najnebezpečnejšie pre ľudstvo všeobecne považované jadrové zbrane, pretože majú najväčšie ničivé schopnosti a spôsobujú dlhodobé zamorenie územia (napr. radiáciou). Rozsah strát a devastácia po použití týchto zbraní má silný morálny a psychologický účinok na nepriateľa.
Všetky tieto zbrane nazývame tiež zbrane hromadného ničenia. Spôsobujú obrovské škody na infraštruktúre, životnom prostredí a v neposlednom rade hromadné straty na životoch. Účinky týchto zbraní pôsobia na celé biotopy buď ihneď, alebo po určitom čase. Atómový výbuch v Hirošime zničil dve tretiny mesta, zahynulo vyše 70 000 ľudí a vyše 100 000 utrpelo ťažké zranenia.
Typy jadrových zbraní
Jadrové zbrane sú bojové prostriedky k vedeniu vojny, ktorých ničivý účinok má masový - hromadný charakter. Mohutnosť výbuchu, bežne označovaná ako “ráže” jadrovej zbrane sa určuje tritolovým (trinitrotoluenovým) ekvivalentom - TNT. Trinitrotoluenový ekvivalent je také množstvo výbušnej látky, ktorého energia je rovná energii danej jadrovej zbrane.
- Obrovské množstvo energie, ktoré sa uvoľňuje pri výbuchu jadrovej zbrane, je získavané pri štiepení atomových jadier ťažkých prvkov uránu a plutónia. Štiepenie je vyvolané účinkom neutrónov, ktoré sú pri ňom ďalej uvoľňované, takže ich počet sa veľmi rýchlo znásobuje. Dochádza k reťazovej reakcii. Vzniknuté produkty štiepenia sú silno rádioaktívne a spôsobujú zamorenie okolia a sú zdrojom tzv.
- Termonukleárna zbraň založená na jadrovej reakcii zlučovaním (syntéze) ťažkých izotopov vodíka, deutéria a trítia, prípadne ďalších prvkov. Tento proces je možný len za extrémne vysokých teplôt niekoľkých miliónov stupňov, dosahovaných výbuchom tzv. roznetky, ktorou je v podstate jadrová zbraň I. generácie.
- Pri zvyšovaní mohutnosti jadrového výbuchu vzrastajú najmä rozmery oblasti tepelných a tlakových účinkov. Zóna priamym radiačných účinkov sa výrazne nemení, pretože rozmery sú obmedzené prenikavosťou ionizujúceho žiarenia, ktorá závisí na mohutnosti jadrového výbuchu. To isté platí aj opačne. Znižovaním ráže jadrovej zbrane sa môžu rozmery ničivých tlakových a tepelných účinkov zmeniť natoľko, že dominantnou sa stáva prenikavá radiácia. Štiepné jadrové zbrane týchto vlastností sú nazývané “mininukes”. Na základe týchto poznatkov a technologickým vývojom bola dosiahnutá III. generácia jadrových zbraní s regulovateľným účinkom. Medzi tieto zbrane patrí neutrónová bomba, jadrová zbraň so zosilneným účinkom neutronového žiarenia.
- Ide o jadrovú zbraň so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia. Zosilnenie rádioaktívneho zamorenia sa dosahuje jednak výškou výbuchu (pozemný alebo podzemný), ale aj samotnou úpravou konštrukcie jadrovej zbrane. Je to jadrová zbraň I. alebo II. generácie, ale miesto odrážača neutrónov má kovový obal, ktorý po explózii vytvorí dlhodobo vysoké zamorenie rádioaktívnym izotopom s vysokou vnútornou energiou. Medzi vhodné kovy možno zaradiť Kobalt 60Co s polčasom rozpadu 5,3 roku, tantal tvoriaci izotop 153Ta s polčasom rozpadu 114,4 dňa, zlato tvoriace izotop 198Au s polčasom rozpadu 2,7 dňa, sodík tvoriaci izotop 24Na s polčasom rozpadu 15 hodín.
- Ide o klasickú jadrovú zbraň II. generácie, ktorá je určená k odpáleniu v horných vrstvách atmosféry. Tým sa zredukujú všetky ničivé účinky jadrovej zbrane na minimum, okrem elektromagnetického impulzu, ktorý je naopak zosilnený.
Účinky jadrového výbuchu
Doba rozvoja jadrového výbuchu je asi 0,000001 sekundy. Väčšina energie sa uvoľní v priebehu poslednej desaťmiliontiny sekundy rozvoja štiepnej jadrovej reakcie. Výbuchová energia sa prejavuje ako kinetická a excitačná energia odštiepkov a materiálu jadrovej munície, neutrónov a kvant žiarenia gama. Väčšina energie sa predáva okolitému prostrediu, čo sa prejavuje zvyšovaním jeho kinetickej energie - dôjde k odpareniu konštrukčného materiálu nálože a vytvorí sa svietiaca oblasť obklopujúca centrum reakcie. Veľký tepelný spád na jej povrchu spôsobuje jej rýchle rozpínanie a ochladzovanie. Rozžhavený materiál pred sebou stláča vrstvy vzduchu a vytvára sa tak tlaková vlna, ktorá postupuje v guľových vlnoplochách. Rozžhavené centrum reakcie aj žhavé vrstvy vzduchu sú zdrojom svetelného žiarenia. Neutróny a gama kvantá vysielané v priebehu reakcie pre svoju schopnosť prenikať rôznymi materiálmi tvoria prenikavú radiáciu. Po skončení jadrového výbuchu vytvárajú štiepne splodiny, nezreagovaná jadrová výbušnina a vzniknuté izotopy z pôdy, vzduchu a pod. rádioaktívne žiarenie. Ide o tzv.
Pri jadrovom výbuchu sa vzduch zohreje v oblasti jadrovej reakcie na tak vysoké teploty, že svieti. Bezprostredným účinkom na človeka sú popáleniny rôzneho stupňa, či poškodenie zraku.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Rádioaktívne zamorenie sa podstatne odlišuje od ostatných ničivých faktorov dĺžkou svojho trvania. Prechádzajúce faktory pôsobia rádovo len niekoľko sekúnd, ale rádioaktívne zamorenie môže pôsobiť niekoľko mesiacov alebo rokov.
Pri jadrových výbuchoch dochádza k vzniku elektromagnetických polí, ktoré spôsobujú elektromagnetické toky a napätie vo vodičoch a kábloch. Môže dôjsť k roztaveniu elektrických vodičov, prebitiu izolácii a pod. Pri vzdušných explóziách k tomuto efektu môže dôjsť až do vzdialenosti cca 30 km.
Chemické zbrane
Chemické zbrane sú prostriedky k spôsobeniu strát u živej sily, zvierat a rastlinstva a k zamoreniu terénu. Tieto látky sú najúčinnejšie a najnebezpečnejšie zo všetkých druhov doposiaľ známych chemických zbraní. Majú najväčší vojenský význam. Vyvolávajú zvýšenú činnosť žliaz a kŕčovité záchvaty svalstva. Týmto dochádza k poruchám v dôležitých centrách, k poruche srdcovej činnosti a zástave dychu.
Cholinesteráza je enzým dôležitý pri odbúravaní acetylcholínu, ktorý sa viaže v synaptických štrbinách pri prenose nervového vzruchu. Vyvolávajú zmenu na koži človeka. Patrí sem destilovaný yperit, dusikatý yperit a lewisit. Do organizmu preniknú všetkými bránami vstupu. V mieste vstupu vyvolávajú morfologické zmeny tkanív, prejavujúce sa tvorbou pľuzgierov a všeobecnou deštrukciou tkanív. Malé pľuzgiere sa časom spájajú do veľkých pľuzgierov. Do 48 hodín pľuzgiere praskajú a vytvárajú sa hlboké vredy, ktoré sú bránou vstupu pre infekcie. Postihnutá je nielen koža, ale aj CNS, obličky, pečeň. Postihnutý má horúčky, nechutenstvo, výrazný úbytok hmotnosti a objavujú sa depresívne štádia. Pri vdýchnutí dochádza k okamžitej pneumónii.
Biologické zbrane
Patria sem silne toxické, väčšinou plynné alebo ľahko prchavé látky, ktoré pri pôsobení na organizmus deštruujú najmä pľúcny parenchým. Exotoxíny sú jedovatejšie, ale podstatne menej odolné voči vplyvom vonkajšieho prostredia (napr. Botulotoxínom sa plní munícia zbraní aj v dnešnej dobe. Botulotixín napadá CNS veľmi rýchlo sa vstrebáva v tráviacom trakte. Smrtelná dávka je 0,00007 g. Bola vypracovaná metóda jeho prípravy pomocou príslušného stafylokoka. Pliesňový toxín vykazuje vysokú toxicitu a je silne karcinogénny. Ide o mykotoxín trichothecenovej rady produkovaný pliesňov rodu Fusarium. Tetrodotoxin bol izolovaný z vaječníku ryby Sphaeroides rubripes známa tiež pod názvom “Fugu”. Ide o jednu z najtoxickejších zlúčenín, smrteľná dávka je 0,0007 g. Je podobný jedu “kurare” (blokáda vnútrosvalového prenosu).
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Zápalné zbrane
Podľa klasického delenia zbraní hromadného ničenia, patria do tejto skupiny zbrane jadrové, chemické a biologické. Svoju pozornosť si zaslúžia aj zbrane zápalné. Ide o zmes 50% benzínu a 50% destilačných zvyškov ropy. Používa sa ako náhradná zmes, pretože je značne prchavá a má krátku dobu horenia. Pri letu vzduchom sa štiepi na drobné kvapky, takže väčšia časť zápalnej látky zhorí skôr ako zasiahne cieľ. Prísada týchto látok (8 - 12%) vytvára žiadaný vysoko viskózny gél (v súčasnosti je toto tužidlo nahradené polyizobutylmetakrylátom alebo polysterénom). Stuhnutá kvapalina má značné výhody - predlžená doba horenia. Napalm sa pri letu na cieľ neštiepi a má veľkú priľnavosť. Napalmová zmes ale nie je samozápalná.
Ide o zliatinu 90% horčíka, 3-6% hliníka, 1-3% zinku a 0,1-0,5% mangánu. Pri horení dosahuje teplotu 2000°C, ale má vysokú zápalovú teplotu (1300°C), takže potrebuje „zapaľovač“. Sú to zmesi kysličníkov železa a hliníka, ktoré spolu reagujú po zahriatí za značného vývinu tepla. Pri horení vzniká rozžhavená zložka (2800°C) vyredukovaného železa a oxidu hlinitého.
Ochrana pred účinkami zbraní hromadného ničenia
Oddelenie civilnej ochrany a krízového plánovania na ministerstve vnútra na naše otázky nereagovalo. Nie. Ja som vedec a zaoberám sa aplikovaním jadrovej fyziky najmä v kozmickom výskume. Kontrola jadrových krytov nespadá do mojej pôsobnosti. Ako bývalý dekan Fakulty fyziky, matematiky a informatiky Univerzity Komenského som mal o tom prehľad. Kryty boli vtedy v pomerne dobrom stave, hoci civilnej ochrane sa nepripisoval veľký význam.
Náhradné oblečenie, deky a najnutnejšie potraviny a nápoje, ktoré majú určitú trvanlivosť a kalorickú hodnotu. Nedá sa toho vziať veľa, kryty nie sú luxusné hotely, každý má presne vymedzenú plochu. Vynechať treba luxusné veci, na ktoré ste zvyknutí. Zobrať si treba pre život nevyhnutné veci - napríklad lieky, ktoré pravidelne užívate.
Závisí to od vybavenia krytu. Niektoré majú ventiláciu a filtráciu vzduchu, preto sa v nich dá fungovať aj týždne či mesiace. Kryty na pracoviskách a v obytných domoch sú veľmi dočasné a slúžia na ochranu pred najväčším nebezpečenstvom.
Vplyv vojny na životné prostredie
„Vojna je matkou všetkej chudoby,“ konštatoval už niekoľkokrát Andrea Riccardi, súčasný historik a filozof. Menej často sa spoločnosť zamýšľa nad dramatickým zhoršením životného prostredia vplyvom vojny. Organizácia Conflict and Environment Observatory (CEOBS) bola založená v roku 2018 s cieľom zvýšiť povedomie a pochopenie environmentálnych a odvodených humanitárnych následkov vojnových konfliktov. Osvetou sa snaží prispieť k zníženiu humanitárnych a environmentálnych škôd počas vojen a po nich.
Výcvik armády či údržba vojenských vozidiel, lietadiel a plavidiel vyžadujú veľké množstvo energie, najčastejšie ropu, ale tiež kovy, vodu atď. Vojenský výcvik vytvára emisie, narúša krajinu a jej biotopy a vytvára chemické a hlukové znečistenie. Platí to pre jadrové a chemické zbrane, ktoré spôsobujú environmentálne problémy počas ich aktivity. Rovnako sa to týka aj konvenčných zbraní, najmä ak sa likvidujú otvoreným spaľovaním alebo detonáciou.
Vplyv a intenzita samotných konfliktov na životné prostredie sa značne líši. Konflikty vysokej intenzity si vyžadujú a spotrebúvajú obrovské množstvo paliva, čo vedie k masívnym emisiám CO 2 a prispieva to k zmene klímy. Dym pri výbuchoch obsahuje často vysoké koncentrácie pevných častíc, oxidov dusíka (NOx), kyseliny dusnej, oxidu uhoľnatého, uhličitého, siričitého, prchavých organických zlúčenín, ako sú formaldehyd, dioxíny, furány a polycyklické aromatické uhľovodíky.
Povrchová či podzemná voda môže byť vplyvom prebiehajúceho vojnového konfliktu znečistená škodlivými splodinami výbuchov, chemickými, rádioaktívnymi látkami, troskami, odpadom. Počas vojen dochádza aj k častejšiemu odstavovaniu čističiek alebo čerpacích systémov. Sabotážny výbuch na priehrade Kachovka na Ukrajine v roku 2023 odštartoval obrovskú ekologickú katastrofu. Voda zaplavila viac ako 2-tisíc domov, 10-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, farmy, cestnú infraštruktúru, čerpacie stanice, vyplavila míny, odpadové látky. Voda z Kachovky rozniesla po širokom území odpad a spolu s ním aj pesticídy, chemikálie a ropné produkty. Všetky tieto látky sa dostali do rieky Dneper, odkiaľ ďalej putovali do Čierneho mora.
Záplavy spôsobili zníženie poľnohospodárskej produkcie, zníženie potravinovej bezpečnosti, radikálne zničenie biotopov, vysídľovanie obyvateľstva. Tri mesiace po začiatku vojny na ukrajinskom území bol zaznamenaný masívny úhyn delfínov v Čiernom mori. Pravdepodobné vysvetlenie je akustická trauma. Okrem spomínaného poškodzovania ornej pôdy značnú hrozbu pre živobytie a potravinovú bezpečnosť predstavujú nášľapné míny. Ďalšími sabotážnymi taktikami sú ničenie či „otrávenie“ kanálov a studní, čím zvyšujú zraniteľnosť vidieckych komunít.
Presídľovanie ľudí ide ruka v ruke s vojnovými konfliktmi. „Hladovanie sa používa ako vojnová zbraň,“ vyhlásil šéf diplomacie EÚ Josep Borrell minulý rok na pôde Bezpečnostnej rady OSN na margo humanitárnej katastrofy v Gaze. Úmyselné útoky na ropné zásoby alebo priemyselné zariadenia sa používajú ako ďalšia vojnová zbraň. Môžu viesť k cezhraničnému znečisteniu ovzdušia, vôd, úhynu živočíchov.
Rádioaktivita a jej účinky
Rádioaktivita tu bola už pár stotisíc sekúnd po vzniku vesmíru, keď začali vznikať prvé prvky. Použitím jadrových zbraní by mohlo dôjsť k preformovaniu tvaru našej planéty a niektorých jej oblastí nielen z hľadiska života, ale aj biologickej a geologickej štruktúry.
Použitie jadrových zbraní môže napadnúť len človeka, ktorý nie je pri plnom vedomí alebo mu chýba niečo v psychickej výbave. Z môjho pohľadu je vyvíjanie a používanie jadrových zbraní na odstrašovanie slepou uličkou vo vývoji ľudstva. S tým sa plne stotožňujem. Po prvom použití jadrových zbraní vôbec nemalo dôjsť k ich ďalšiemu vývoju. Ak sa chceme volať homo sapiens - človek rozumný -, mali by sme sa zrieknuť všetkých zbraní hromadného ničenia, nielen jadrových.
Tím výskumníkov z NASA nedávno skúmal dosah vojny s použitím menšieho množstva jadrových zbraní - ekvivalent sto atómových bômb zhodených na Hirošimu. Zistili, že teplota by na globálnej úrovni klesla o 1,25 stupňa Celzia, zatiaľ čo v Európe a trópoch by mohlo dôjsť k ochladeniu až o štyri stupne. Toto je len jeden aspekt, dôsledkov by bolo oveľa viac. Vývoj jadrových zbraní umožňuje použiť menšie taktické zbrane s lokálnym dosahom. Ale aj to je neprípustné.
Keď bomba vybuchne, uvoľní sa veľké množstvo energie. To spôsobí vysoké zahriatie vzduchu v mieste výbuchu. V prípade výbuchu pod zemou alebo na zemskom povrchu sa nahreje a vyparí aj hornina naokolo. Vysoké teploty spôsobia demolačnú tlakovú vlnu a vznikne záblesk, ktorý poškodzuje zrak. Uvoľní sa veľké množstvo rádioaktívnych prvkov, ktoré vzniknú štiepením materiálu v bombe alebo v dôsledku toho, že dochádza k jadrovým reakciám, ktoré ožarujú okolitý materiál a vytvárajú rádioaktívne prvky z tých, ktoré štandardne nie sú rádioaktívne.
Propaganda aj zastrašovanie sú nástrojom vojny. Dôsledky môžu byť veľmi lokálne a zahŕňať len časť mesta. Pri väčších výbuchoch môže padnúť celé mesto alebo väčšia oblasť. V najbližšom okolí do vzdialenosti niekoľkých kilometrov vzniknú vysoké teploty, kde zhorí, roztaví sa alebo vyparí všetko možné. Vietor môže rádioaktivitu rozšíriť do väčšej vzdialenosti.
Mechanické účinky ako zhorenie, demolácia budov a mŕtvi môžu byť lokálne, ale naša atmosféra a podzemné vody nie sú statické a hýbu sa. Nemajú také výrazné mechanické a tepelné účinky. Najvýraznejšie sa prejavujú účinky aktivácie okolitého prostredia, takže samotného žiarenia z výbuchu, a potom žiarenia z prvkov, ktoré sa premenia na rádioaktívne v dôsledku jadrových reakcií vyvolaných neutrónmi.
Existujú štyri typy rádioaktívnych častíc, ktoré môžu spôsobiť poškodenie v prípade kontaktu s ľudským tkanivom. Prvým je alfa žiarenie. Sú to častice, ktoré sú jadrami prvku hélia. Dokážeme ich veľmi ľahko zastaviť, lebo sú ťažké a elektricky nabité. Ak pracujete v záhrade, alfa častice sa zastavia v stvrdnutej ruke a nepreniknú ďaleko do organizmu. Nebezpečné sú pri ich vdýchnutí alebo vypití kontaminovanej vody. Druhým sú beta častice - elektróny, ktoré sa nachádzajú v obale atómov. Na ich rozumnom využití sa zakladá celá súčasná elektronika. Aj celá chémia pracuje s elektrónmi. Pri určitom type rozpadu by som sem zaradil aj častice pozitróny, ktoré zanikajú takmer v mieste vzniku, lebo sa rekombinujú s elektrónmi. Beta častice sú prenikavejšie a nebezpečnejšie. Na ochranu pred nimi potrebujete niekoľko centimetrovú vrstvu. Tretím je žiarenie vo forme fotónov. Fotóny sú aj častice svetla, ale tieto fotóny majú vyššiu energiu, nazývajú sa gama žiarením. Ešte som zabudol na neutróny, ktoré súvisia najmä s neutrónovými, ale aj jadrovými bombami. Tieto častice sú v atómových jadrách a sú najprenikavejšie. Neutróny nemajú elektrický náboj a nevieme ich tak jednoducho tieniť.
S rádioaktívnymi látkami sa dá pracovať aj na mierové využitie - napríklad na diagnostiku a terapiu rôznych ochorení. Aj tam fungujú zásady byť v pôsobení rádioaktívneho zdroja čo najkratšie a byť od neho čo najďalej. V rovine jadrového výbuchu to znamená, že tí, čo sú mu najbližšie, sú logicky najviac postihnutí.
Aj po odznení bezprostredných následkov jadrového výbuchu ostáva riziko. Látky, ktoré sa stávajú rádioaktívnymi, sa rozpadajú dlhú dobu. Radiácia teda dlhodobo poškodzuje ľudí v mieste výbuchu.
Tepelný efekt spôsobuje popáleniny, ktoré sa musia liečiť ako všetky iné. Následky rádioaktívneho žiarenia závisia od toho, aká časť tela prišla do kontaktu s rádioaktivitou a ktoré orgány boli zasiahnuté. Na ochranu povrchu tela sa používajú takzvané pláštenky, ktoré by mali byť k dispozícii v krytoch. Tie zabránia rádioaktívnym látkam dostať sa priamo k povrchu tela. Ak došlo k vdýchnutiu, vypitiu alebo zjedeniu niečoho rádioaktívneho, treba vyvolať vracanie, aby sa to dostalo čím skôr z tela a nemohlo sa v ňom rozpadať a ovplyvniť orgány. V niektorých prípadoch sa používajú tabletky, ktoré dopravia do tela nerádioaktívne látky a tie organizmus prirodzene berie. Keďže ľudské orgány majú určité limity, koľko daného prvku sú schopné absorbovať, rádioaktívny prvok už neprijmú a ten sa vyplaví z tela prirodzeným spôsobom. Pri vnútornom užití niečoho rádioaktívneho treba piť veľa čistej vody, aby sa to z organizmu vyplavilo. To je ten istý princíp, ako som spomenul vyššie. Jód sa hromadí v štítnej žľaze. Ak sa nadopujete jódovými tabletkami, ktoré obsahujú nerádioaktívny jód, rádioaktívny jód sa už do štítnej žľazy nedostane. Jódové tablety mali zmysel po výbuchu v Černobyle, kde medzi rádioaktívnymi prvkami, ktoré pri havárii unikli, bolo veľké množstvo rádioaktívneho jódu. V žiadnom prípade ich netreba hromadiť a užívať ako prevenciu.
Som presvedčený o tom, že Slovensku jadrový výbuch nehrozí. Keby náhodou došlo v inom štáte k šialenstvu a použili by sa jadrové zbrane, pokiaľ by sem rádioaktivita prišla, mali by sme dosť času na preventívne opatrenia s použitím medikamentov. V prvom rade si však osobne nemyslím, že k niečomu takému dôjde.
Kryty boli vtedy v pomerne dobrom stave, hoci civilnej ochrane sa nepripisoval veľký význam. Spoločnosť zastihli počas necelých troch rokov tri najväčšie krízy - ekonomická, pandemická a vojenská. Všetci sú zmätení a poriadne nevedia, čo robiť. Myslím si, že nie sme pripravení na katastrofy a ani odpoveď na ne nebola podľa môjho názoru vždy najlepšia. Podľa mňa sme mali v minulosti venovať väčšiu pozornosť katastrofám a vojnám vo svete. Musíme si uvedomiť, že vojna je hrozná bez ohľadu na to, či sa nás priamo dotýka, alebo je tisícky kilometrov od našich hraníc. Krízy, ktoré vznikajú, sú globálne. Mali by sme sa starať o to, čo sa deje v každom kúte sveta, lebo to môže mať priame alebo nepriame dosahy na nás.
tags: #jadrové #zbrane #hromadného #ničenia #účinky