Československé motocykle patrili v minulosti medzi najlepšie a najpopulárnejšie stroje nielen v strednej Európe, ale aj na svetových pretekárskych tratiach. Jawa, Čezeta (ČZ) a Manet boli značky, ktoré formovali motocyklovú kultúru v Československu a ich modely sa dodnes považujú za ikonické.
Jednou z najznámejších priemyselných značiek bývalého Československa je nepochybne Jawa. Značku, ktorá vznikla spojením prvých dvoch písmen priezviska podnikateľa Františka Janečka a názvu nemeckého výrobcu motocyklov Wanderer, zaregistrovala Svetová organizácia duševného vlastníctva v Ženeve 9.
Technicky nadaný a mimoriadne ambiciózny Janeček začínal kariéru vo firme Kolben, časom sa ale osamostatnil. Vynálezy a patenty mu priniesli prvý kapitál a dostal sa vďaka nim aj k zbrojárstvu. Prosperoval, zamestnával viac než tisíc ľudí, lenže koncom dvadsiatych rokov nastali problémy. Armáda začala najprv obmedzovať zákazky a napokon ich zrušila. Janeček sa musel s novou situáciou vysporiadať.
Najprv zvažoval, že prejde na výrobu ložísk, potom písacích alebo šijacích strojov, až sa nakoniec rozhodol pre motocykle. Chcel ich však začať robiť hneď, takže si nemohol dovoliť vyvíjať nový model. Rozhodol sa pre kompromis. Prvý produkt firmy, Jawa 500 OHV, sa na trhu objavil v októbri 1929.
Prvý motocykel, vyrobený v pražskej továrni na Pankráci, predstavil Janeček na Pražskom autosalóne 23. októbra 1929. Jawa 500 OHV sa od svojho nemeckého vzoru odlišovala niekoľkými detailami, no vari najviac nádržou, ktorá nemala trojuholníkový tvar, ale pripomínala kvapku.
Prečítajte si tiež: Jawa a Slovensko
Úspech, ktorý podnikateľ čakal, však neprišiel hneď. Novinka síce vzbudila veľký záujem, na jej predajnosti sa to ale neodrazilo. Motocykel totiž stál takmer 15-tisíc korún, čo bol pre väčšinu ľudí priveľký luxus. Premiérová Jawa, pre svoju mohutnosť motoristickou verejnosťou prezývaná „Rumpál“, navyše nebola príliš kvalitná.
Postupne teda prešla inováciami, v rámci ktorých výrobca odstránil konštrukčné nedostatky a znížil aj jej cenu. Janeček, ktorý sníval o veľkosériovej výrobe pravdaže nebol spokojný. Pochopil však, že ak chce na trhu preraziť, musí vytvoriť ľudový motocykel za ľudovú cenu. A tak sa jeho syn vydal na obchodnú cestu do Anglicka, odkiaľ mal priniesť nápady.
Zoznámil sa tam s Georgom Patchettom a tento skúsený pretekár a konštruktér dal českému výrobcovi tip na motory Villiers. Boli lacné, jednoduché, no pritom výkonné a spoľahlivé. Sprevádzal ho slogan „Lepší stroj za menej peňazí“. Villiers stál 4 650 korún a stal sa takým hitom, že to zaskočilo aj Janečka.
Pre výrobu motocyklov bola už v roku 1931 postavená nová továreň v Týnci nad Sázavou a o tri roky neskôr tam firma Jawa spustila aj výrobu automobilov, ktorých karosérie vznikali v Kvasinách (túto prevádzku neskôr prevzala mladoboleslavská automobilka). František Janeček chcel z Týnca vybudovať moderné mesto, podobné aké urobil Baťa zo Zlína. Hoci jeho plány prekazila vojna, podarilo sa mu tam vytvoriť významné priemyselné centrum a prospech z jeho aktivít mala aj obec.
„Pracujte, ja odchádzam,“ boli posledné slová zakladateľa Jawy, ktorý v júni 1941 podľahol rakovine pľúc. Zomrel priamo vo svojej továrni, ktorá vtedy už nesmela vyrábať motocykle. Po nemeckej okupácii a vytvorení protektorátu sa totiž musela zapojiť do vyzbrojovania Tretej ríše, a tak sa v nej vyrábali súčiastky pre letecké motory a nosiče bômb.
Prečítajte si tiež: Samopal ČZ 247 – detaily
V čase, keď nacisti zmenili výrobný program Jawy, bolo v továrenských halách pripravených na dokončenie 8 500 motocyklov a vyše sedemsto áut. Podľa nariadenia mali byť všetky súčiastky odovzdané a pretavené. Janeček ale zamestnancov požiadal, aby zachránili, čo sa dá. A nielen to. Povojnové modely, ktorými Jawa dobyla svet.
Bola ním Jawa 250, prezývaná „Pérák“. Svetovú premiéru mala na parížskom autosalóne v roku 1946 a stala sa absolútnou svetovou senzáciou, tak pre laickú, ako aj odbornú verejnosť. Jawa týmto modelom predbehla konkurenciu o niekoľko rokov. Mal nielen jednoduchý, elegantný a zároveň praktický dizajn, ale aj množstvo noviniek chránených patentmi. „Pérák“ sa napokon vyrábal desať rokov a z výrobných hál ho vyšlo 180-tisíc kusov.
Odštartoval zároveň zlaté obdobie Jawy, ktoré trvalo až do sedemdesiatych rokov. Motorky z Týnca patrili k svetovej špičke a úspešne sa predávali nielen na európskom, ale aj ázijskom a americkom kontinente. V päťdesiatych rokoch vznikol nový, veľmi úspešný model prezývaný „Kývačka“ (s motormi 250 a 350 ccm), ktorý sa vyvážal do viac než 120 krajín sveta.
Najmä medzi tínedžermi boli od šesťdesiatych rokov populárne malé motocykle Jawa 50, najskôr Pionier (typ 20 a 21) a po ňom Mustang (typ 23). Reorganizácia a obmedzovanie technického rozvoja na začiatku šesťdesiatych rokov ale znamenal pre značku postupný ústup zo slávy.
Netrvalo dlho a Jawa, ktorá ešte nedávno určovala trend v rozvoji motocyklového priemyslu, sa ostatným výrobcom pozerala z úctivej vzdialenosti na chrbát. Hoci ešte začiatkom šesťdesiatych rokov vďaka Františkovi Šťastnému zbierala vavríny v rýchlostných pretekoch motocyklov, doplatila napokon na komunistickú byrokraciu a heslo, že „do socializmu pôjdeme automobilom a nie na motocykli“.
Prečítajte si tiež: Česká Zbrojovka a jej brokovnice
S ich pádom po roku 1989 prišiel aj pád značky a už len jej prežívanie. Problém nevyriešila a návrat na stratené pozície nepriniesla ani privatizácia podniku v polovici deväťdesiatych rokov.
Po všeobecnom znárodnení strategických podnikov po prevrate 1948 boli zbrojovky ako strategické podniky zlúčené do sieti zbrojárskych podnikov. Jawa sa stala gestorom motocyklovej výroby v poprevratovej ČSR a jej nosným programom sa stali motocykle. ČZ bola tiež upriamená na motocykle. Z-ka v Brne začala s celoplošnou výrobou traktorov.
Každá bývalá Zbrojovka ale vyrábala pre armádu naďalej. Jawa ako gestor pohltila továreň Ogar v Prahe Strašiciach a mimo motocyklovej výroby v Týnci nad Sázavou bola gestorom výroby motocyklov aj v bývalej zbrojovke Brno, kde sa okrem výroby traktorov vyrábali motocykle Ogar. V Prahe sa zmontovávali motocykle Ogar až do vyčerpania zásob pôvodnej značky.
Od úradníckeho kancelárskeho stola bolo teda rozhodnuté, že značka Ogar celkom nezmizne z motocyklovej výroby. Od toho rozhodnutia mali motocykle Ogar teda spoločný základ s Jawou vyvíjanou tajne počas II svetovej vojny. ČZ produkovali v malých kubatúrach, Jawa v 250 ccm, Ogar v 350 ccm a na Slovensku len do 100 ccm.
Na Slovensku boli tiež zbrojovky a síce v Bratislave Patrónka, kde sa vyrábala munícia a v Považskej Bystrici so svojimi pobočkami. Slovensko malo tiež po skončení vojny kapacitu a preto sa rozhodlo pre výrobu motocyklov. Ich dieťaťom bol dvojpiestový Manet M90. Tento bol vlastnou konštrukciou a nie pokračovaním motocyklov Z ako som sa mylne domnieval.
Prvý Manet bol vlastne akousi skladačkou. Rám bol odvodený od starého rámu medzivojnového Ogara a motor bol odvodený od motora Puch, ktorý podobne ako rám niekto priniesol do Považských Strojární.
Po skončení II. Svetovej vojny sa československé značky snažili presadiť v triede 350 ccm. Vtedy vznikli jednovalcové štvortakty. Svoje prototypy teda predstavil Ogar, predstavila Jawa, no žiadna 4T 350-ka sa do výroby nedostala. Ogar bola len krátkodobá povojnová záležitosť, ČZ si získala dobré meno v motocrosse, až kým nový majiteľ značku ČZ celkom nezlikvidoval (ako iné talianske značky).
Jawa sa nakoniec upriamila na kubatúru 350 ccm a vyrába ju zrejme stále ako garážový výrobca. Na Slovensku vznikli v blízkej minulosti viaceré značky Penta (Kysucké Nové Mesto), Roland (Senec), ZVL, ZMV (Kolárovo) .............., no po zániku dodávateľa motorov ČZ a Babetta zanikli tiež.
Ten, kto navrhol spojiť prvé dve písmená mien Janeček a Wanderer, mal šťastný nápad. Zrodila sa JAWA, jednoduchá, ľahko zapamätateľná, ľahko vysloviteľné aj ľúbivé slovná značka. Pre domácich zákazníkov mala navyše trochu cudzokrajný nádych vďaka značke W, v češtine neobvyklom. JAWA bola spočiatku jednoznačne slovná značka bez grafického stvárnenia.
17. augusta 1929, o pol jedenástej dopoludnia teda mala Zbrojovka Ing. F. Janeček novú ochrannú známku, vedenú na vtedajšom patentným úrade pod číslom 37 525/Praha. Známku zapísali skôr, než bol prvý motocykel predstavený verejnosti, pretože jeho premiéra sa mala odohrať na jesennom Pražskom autosalóne. Ešte pred jeho začatím nechala továreň zapísať svoju ochrannú známku aj u Svetovej organizácie duševného vlastníctva v Ženeve, a to 9. októbra 1929.
Sprvu sa zrejme neuvažovalo o grafickom riešení známky, a ani typ písma nebol ustálený. Svedčí o tom nápis JAWA na nádržou motocykla z prvých rokov výroby, ktorý sa líši od náliatkov JAWA na kryte rozvodu ventilov aj od nápisu JAWA na schránke pod držiakom nosiče batožiny.
Ochranná známka JAWA v ovále tak, ako ju poznáme dnes, prišla na svet o dva roky neskôr, na nádrži tretí, posledný séria motocyklov JAWA OHV. V ovále bol nápis JAWA, v dolnej časti uprostred potom iniciály Františka Janečka, štylizované do tvaru granátu, ktoré sa používali už skôr na zbrojárske výrobky. Od týchto iniciálok sa rozbiehali vľavo aj vpravo po šiestich lúčoch. Táto značka bola zapísaná ako ochranná známka až 31. marca 1936 pod číslom 56772/Praha.
František Janeček (23. 1. 1878 - 4. 6. 1941) sa narodil v rodine technicky založeného sedliaka Josefa Janecka v Kláštore nad dediny. Študoval na ck Vyššej štátnej priemyselnej škole v Prahe a po jej absolvovaní rok na vysokej škole technickej v Berlíne, kde súčasne vykonával prax u firmy Schuckert a spol.
Ako konštruktér u Kolben vo Vysočanoch sa podieľal na konštrukcii generátorov. Firma ho v roku 1901 vyslala do Holandska, aby v Maarssen u Utrechte postavil továreň na dynamoelektrické stroja. Tu študoval na vysokej škole polytechnickej v Delfte. Počas svojho pobytu začal aj kariéru úspešného vynálezca, keď svoje patenty výhodne predal v Holandsku av Anglicku.
V roku 1904 sa vrátil do Prahy a vydal sa na dráhu súkromného podnikateľa. Peniaze z patentu na oblúkovú lampu predaného do Nemecka použil na dvojročnú študijnú cestu po Anglicku, Belgicku a Nemecku v rokoch 1908 a 1909. Po návrate domov v Prahe otvoril strojné laboratórium, kde až 13 zamestnancov pracovalo na jeho vynálezoch.
Ing. Janeček musel do armády. Čoskoro bol však preložený z Brixenu do Prahy k firme Breitfeld, Daněk a spol., Kde sa zaoberal vývojom náhrady pneumatík pre nákladné automobily. Súčasne s touto prácou pokračoval vo vývoji odstredivého vrhača min. Základnímf bodom jeho úspechu sa ale stal odstredivý zapaľovač k mínam, ktorý sa tiež hodil do ručných granátov. V krátkej dobe prihlásil na 60 patentov.
Obnovená strojné laboratórium pod názvom Ing. F. Janeček a spol. sa stala subdodávateľom súčiastok pre Breitfeld, Daněk a spol. a Zbrojovka Brno. Voľný kapitál použil na založenie firmy Kohútik a spol. v Mníchove Hradišti. Náplň továrne mala tvoriť výroba náradia a nástrojov, ale povojnová hospodárska kríza znehodnotila vloženej investície aj vzťahy oboch podnikateľov natoľko, že sa po roku a pol rozišli.
Vrchol rozkvetu firmy, ktorá sa v roku 1922 presťahovala do Prahy-Nuslí, prišiel v polovici 20. rokov, kedy zamestnávala vyše 1 100 pracovníkov. V roku 1927 však vojenská správa zákazky ukončila a Zbrojovka Ing. F. Janeček hľadala iný výrobný program.
V rokoch 1927 a 1928 mal Ing. Janeček v úmysle vyrábať šijacie stroje a pre tieto účely chcel nechať postaviť v Týnci nad Sázavou veľkú továreň. Týnec nad Sázavou sa mal pod jeho vedením stať druhým Zlínom s asi 30 000 obyvateľmi. O rok neskôr sa však rozhodol pre výrobu motocyklov. Kúpil licenciu a prevzal výrobu motocykla Wanderer 500 OHV. Zrodila sa JAWA.
Potom prišiel 15. marec 1939, s ktorým sa Ing. František Janeček nikdy nezmieril. Nepochybne z jeho pokynu bolo v najatých stodolách v okolí Prahy, v areáloch jeho závodov v Prahe, Týnci nad Sázavou a Brodce a zrejme aj v Kvasinách ukryté na 8 500 rozpracovaných motocyklov, 706 automobilov a okolo 200 ton ďalšieho materiálu.
"Pracujte, ja odchádzam ... ", Bola vraj posledné slová Ing. Františka Janečka. Zomrel 4. júna 1941 vo svojom pražskom závodu. Ing. František Janeček bol dvakrát ženatý a mal tri deti, synov Františka Karla a Marcela a dcéru Dagmar.
Z Týnci nad Sázavou - obce, o ktorej Ottov slovník naučný hovorí: "... farský ves, 30 domov, 345 obyvateľov slovenských (r 1900), ... obzvlášť zaujímavá je tu románska hradná kaplnka, z najvzácnejších pamiatok z počiatku kresťanstva v našej vlasti. Stojí tu asi tisíc rokov. Časom spustla a teraz slúži za kôlňu a chlievik. ", Koniec citácie - vytvoril priemyselné centrum na ďalšie desiatky rokov.
V roku 1932 predstavila zbrojovka motocykel nový - Jawu 175 Villiers. Spojenie s anglickým konštruktérom a pretekárom GW Patchett, ktorý prešiel v Anglicku radom slávnych tovární, sa ukázalo ako šťastné. Malý, jednoduchý motocykel pre dennú potrebu, s lisovaným rámom."Ľudový motocykel za ľudovú cenu" alebo "Lepšie stroj za menej peňazí" to boli reklamné slogany, ktoré predávali nové Jawy.
V roku 1933, teda krátko po premiére villiersky, prvýkrát prevýšila hodnota vyrobených motocyklov hodnotu vyrobených zbraní, a to hneď niekoľkokrát. Pomer bol 18 miliónov ku 3,5 miliónom korún v prospech motocyklov. Tento motocykel zostal vo výrobe až do roku 1946, pochopiteľne s prerušením výroby v priebehu 2. svetovej vojny, a celkovo sa ich vyrobilo 27 525 kusov!.
V polovici 30. rokov doplnila zbrojovka svoju ponuku o motocykle väčších kubatúr. Typ JAWA 350 SV bol prvýkrát uvedený do výroby v roku 1934. JAWA 350 SV bola spoľahlivým motocyklom s dobrými jazdnými vlastnosťami.
Už v roku 1935 sa v rovnakom ráme objavil motor JAWA 350 OHV. Nová JAWA 350 OHV bola pojatá ako luxusnejšia verzia predchádzajúceho typu. Mohutnejšie predná vidlica, viac chrómovanie, väčšie svetlomet so zabudovaným rýchlomerom apod sú len niektoré prvky, ktoré, okrem motora, tento typ od predchádzajúceho odlišujú.
V roku 1935, to už továreň ponúkala stopětasedmdesátku, dve tristopäťdesiatka a malý automobil, prišla s novou ponukou - dvojtaktným motocyklom JAWA 250. Konštrukcia motocykla vychádzala z osvedčenej stopětasedmdesátky a postupne sa spolu s ňou stala nosným predvojnovým programom.
Dvojtaktný jednoduchý motocykel bol veľmi obľúbený a vyrábal sa s postupnými rekonštrukčnými až do roku 1946. V roku 1939 bol motor významne rekonštruovaný a dostal označenie Duplex. V tejto podobe sa stal východiskovým typom pre povojnové motocykle JAWA novej generácie.
Najmladším aj najmenším prírastkom do predvojnovej motocyklovej stajne značky JAWA sa v r 1937 stala JAWA 100 Robot. Prevádzka kolies s pomocnými motorky s objemom do 100 ccm (dnešný mopedy) bol v predvojnovej Európe veľmi obľúbený. Motory Fichtel a Sachs boli zabudované do šasi mnohých výrobcov a výsledkom bolo neforemné motobicykel pripomínajúce bicykel.
JAWA na štyroch kolesách - V snahe ešte viac rozšíriť ponuku, rozhodol sa Ing. Janeček v roku 1933 pre výrobu ľudových vozidiel. Po svojich rozsiahlych skúsenostiach s licenčnou výrobou motocyklov bol tentokrát zvolený osvedčený výrobok - DKW Meisterklasse.
Po skončení 2. svetovej vojny boli už v júli 1945 v Brodce nad Sázavou v predaji motocykle aj automobily. Stalo sa tak preto, že motocykle aj automobily boli montované z dielov utajených a poschovávaných pred Nemcami.
Na sklonku roku 1945 bol v Jawe postavený nový automobil, JAWA Minor II. Do sériovej výroby sa dostal pod rovnakým názvom v januári roku 1947, ale jeho výroba bola vzápätí z Jawy prevedená do Aera, kde dostal názov Aero Minor.
Publikácia nám predstavuje nesmrtelný motocykl Jawa 250 Pérák, který byl oficiálně představen na výstavě v Paříži v roce 1946.