Asi každý človek sa ešte v útlom veku zoznámi s témou čarodejníc, ktorá je pre mnohých pevne spojená s takými myšlienkami, ako sú staré babizne s veľmi nepeknou bradavicou na tvári a čiernou mačkou na pleci, hádzanie netopierích krídiel do kotla, či hrozné kliatby až po siedme pokolenie.
Keď sa k tomu ešte pridajú úžasné filmy americkej produkcie, je jasné, že čarodejníctvo nemôže byť medzi bežnými ľuďmi príliš populárne.
Spolu s okultizmom a mágiou určite patria medzi najmenej pochopené a najviac očierňované myšlienkové smery.
Lenže nie všetci ľudia sú „bežní“. Mnohí sa skôr či neskôr začnú zaujímať o svoju dušu a začnú sa dožadovať odpovedí na svoje otázky.
A mnohí z nich pocítia, že príroda je to čo ich priťahuje, že svet sa riadi vyššími silami než len tými, ktoré je vidieť na prvý pohľad a že existuje „niečo“, čo je väčšie než oni sami.
Prečítajte si tiež: Krok za krokom: Výroba luku
Je mnoho spôsobov, ako nájsť Boha, ako pochopiť svoju vlastnú dušu a ako byť šťastný.
Tí, ktorí sa rozhodli pre cestu „prírodnú“ si vravia aj čarodejnice či čarodeji.
Nie sú to teda žiadny „podivní ľudia“ s nevšednými schopnosťami, ale ľudia ako každý iný len s tým rozdielom, že svoje poznanie vyšších právd realizujú v prírode, ktorá je jedným z najdokonalejších prejavov Boha.
Príroda ich učí, ponúka odpovede na mnoho otázok a poskytuje všetko, čo človek potrebuje.
Čarodejnice si čoskoro všimli, že niektoré myšlienky a poznatky sú natoľko univerzálne, že ich začali považovať za základné a ich zvládnutie nazvali umením.
Prečítajte si tiež: Primitívny jazdecký luk
Toto čarodejnícke umenie prešlo dlhým vývojom a medzitým sa rozvetvilo na viacero smerov, z ktorých jeden je aj Wicca, ktorej je venovaná táto stránka.
Ľudia sa boja predovšetkým toho, čomu nerozumejú.
Každý, kto spozná umenie čarodejníc si rýchlo všimne, že rozprávky tak trocha klamú, a žiadne zlé babizne s nekalými úmyslami tu nenájde.
Príroda je krásna, nie temná, mágia čarodejníc sa využíva prevažne na liečenie a sebazdokonaľovanie a tajomné symboly nemajú za úlohu ubližovať, ale ukrývať tajomstvá pred nesprávnymi očami.
Čarodejnice a čarodejníci milujú život, tanec i spev a uctievajú všemohúcu silu, ktorá nás stvorila.
Wicca: Moderný pohľad na svet
Čarodejníctvo je opradené rôznymi legendami a neskutočnými príbehmi a možno to je dôvodom, prečo naň ľudia dnešnej doby pozerajú ako na niečo, čo patrí do minulosti.
No v skutočnosti je wicca veľmi moderným pohľadom na svet, ktorý v sebe spája prvky, ako Ekológia, Harmónia, Rovné práva, Bratská a sesterská láska.
Mnoho ľudí považuje návrat k "prírodnému" náboženstvu za krok vpred a nie vzad.
Ako sme už povedali, na to, aby sa človek stal čarodejom alebo čarodejnicou nestačí, aby sa tak len nazval.
Musí to vyplývať z jeho života a skutkov, a preto je takmer nemožné, aby niekto praktizoval wiccu násilím.
Veď čo majú ľudia z toho, že niekoho donútia dodržiavať určité doktríny (podľa nich tie najsprávnejšie) a pritom sa ten človek o danú vec vôbec nezaujíma a určite k nej neprinesie nič pozitívneho?
Wicca je dobrovoľná a už pri vstupe (zasvätení) musí každý prehlásiť, že je to jeho slobodné rozhodnutie.
Ďalším faktom je, že pre wiccu neexistuje takmer žiadna autoritárska hierarchia, ktorá by rozdeľovala ľudí do nejakých skupín.
Jednak je to tým, že v kruhu čarodejníc je asi iba osem až pätnásť ľudí čo je pomerne malý počet, a za druhé - pravá wicca je demokratická, hoci niektoré tradície majú k tejto veci trocha iný prístup.
To znamená, že všetci sú si seberovný, v postavách kňaza a kňažky sa striedajú všetci členovia, prípadne "tí starší", ktorí majú najviac skúseností.
Okrem toho tu existuje aj možnosť tzv.
Keď je človek rozhodnutý, že sa mu wicca páči a napĺňa jeho predstavy o ceste ktorou by chcel ísť (pozri Filozofia čarodejníctva), väčšinou si začne zháňať viac literatúry a zisťovať bližšie, ktorá tradícia je mu najbližšia.
Dalo by sa povedať, že jedno náboženstvo proste nemôže vyhovovať každému a tak vzniklo mnoho tradícií, ktoré sú "o tom istom", len v niektorých drobnostiach sa odlišujú.
(Napr.: niekde pracujú čarodejnice oblečené v bielych rúchach, niekde pracujú nahé - "odeté nebom").
Saská Wicca (Seax Wicca) je v tomto smere veľmi priateľská, lebo takmer všetko si človek môže zariadiť podľa svojich predstáv.
Veď v podstate nezáleží na tom, či má kňaz rúcho biele alebo hnedé, no nie?
No a potom sa treba rozhodnúť, či sa k niekomu pridať, alebo založiť vlastný kruh.
Každej čarodejnici je jasné, že vôbec nie je podstatné, aby každý v jej okolí vedel, že je čarodejnica.
Nesnaží sa teda upútať na seba pozornosť a svoj život si prežíva po svojom, bez ohľadu na to, čo na to vravia iný ľudia.
Každopádne, každý kto praktizuje wiccu sa dá spoznať, pokiaľ si dobre všímame jeho život.
- Získavanie poznatkov o "všetkom" a hlavne veľký záujem o všetko živé, prírodné.
- Ale je toho samozrejme viacej - a čo také čarodejnice najčastejšie robia?
- Zdokonaľovanie sa v "umení" wicci.
- Rozvíjanie svojich poznatkov o všetkom, čo súvisí s wiccou.
- Zdokonaľovanie sa v poznaní "pravdy".
- Pravda je podstata Boha, musíme ju hľadať a spoznávať tak samých seba.
- Nikto nie je dokonalý a preto sa učíme až do smrti.
- Poznať čo najviac z pravdy je jedným z poslaní, ktoré máme v živote vykonať.
- Umenie - maľovanie, písanie veršov či dokonca programovanie na wiccanskú tématiku.
Boh a Bohyňa vo Wicca
Wicca učí, že existuje len jediná sila, ktorá je pôvodcom všetkého, no táto je pre nás takmer nepochopiteľná.
Na to, aby ľudia ľahšie prijali a pochopili Boha, dali mu nejakú podobu.
Keďže vesmír je postavený na dualite (protiklady - krásne/špatné, rýchle/pomalé, mužské/ženské ), staroveký ľudia si Boha zosobnili v dvoch základných archetypiálnych bytostiach: v Bohu a Bohyni, (v Pánovi a Pani).
Wicca vychádza pri uctievaní Boha a Bohyne z ich spojitosťou s prírodou.
Aj v prírode je (takmer) všetko rozdelené na dva rody, a preto aj Božstvá sa chápu podobne.
Boh vyjadruje aspekty mužské, Bohyňa zase ženské.
(* Nie všetky tradície wicca však vzývajú oboch. Mnohé feministické kulty majú bližšie ku kultom matky Zeme a sústreďujú sa na ženský princíp. No tradičná wicca uctieva rovnako Boha ako aj Bohyňu.
Wiccania často oslavujú božstvá, aj v tých najjednoduchších formách, ako je napríklad pohľad na kvety či vychádzajúce slnko, a tieto sa často krát stávajú rituálom samým o sebe.
K mnohým z nich sa navyše viaže podobná história, mýty i obrady, a tak pre mnohých napĺňajú ich predstavu Boha.
Boh a Bohyňa sú si rovní.
Nikto nie je viac, nikto nie je menej, oba prvky sú potrebné k harmónii.
Čisto ženské hnutia wicci robia chybu že neberú v úvahu Boha, a je to tá istá chyba, ktorú robia všetky patriarchálne náboženstvá.
Bohyňa
Bohyňa predstavuje ženskú časť Boha.
čo symbolizuje aj fázy mesiaca.
Wicca ju uctieva hlavne ako darkyňu plodnosti, lásky a hojnosti.
Prislúchajú jej symboli ako kotlík, čaša, kvetiny s piatimi okvetnými lístkami, zrkadlo, náhrdelník, lastúra, smaragd, perly, striebro...
tags: #jednoduchý #primitívny #luk #výroba #návod