Aj vy patríte k tým, ktorí sa už nevedia dočkať vytúženého oddychu? Jeseň je rozhodne najčarovnejším obdobím roka na návštevu horských chodníčkov.
Turistika a príroda
Hory bývajú očarujúce, ale aj zradné. Sledujte vývoj počasia z overených zdrojov. Pokiaľ vás zastihne búrka, neschovávajte sa pred bleskami pod strom.
Čo si zbaliť na túru?
- Určite sa nevyberte na túru bez pokrývky hlavy. Cez leto vás ochráni pred nežiadúcim úpalom a cez zimu vám spraví službu na nezaplatenie v podobe tepla.
- Dbajte aj na správny výber oblečenia.
- Bezpečnosť je prvoradá, no človek nikdy nevie, aká situácia môže nastať a preto je dobré poistiť sa. Poistenie do hôr vám zabezpečí dobrý pocit a pokiaľ by sa niečo stalo, ušetrí nemalé peniaze.
- Radšej byť dobredu pripravený na akúkoľvek situáciu. Zoberte si liek na alergiu alebo nevoľnosti, leukoplast, obväz, rýchloobväz a dezinfekčný prostriedok.
- Zbaľte si radšej ľahké jedlo, ktoré vám doplní potrebnú energiu a nebudete mať po ňom plný žalúdok, čo by mohlo viesť k nevoľnosti a únave.
- Musí byť pevná, nepremokavá a s protišmykovou podrážkou. Je povinnou súčasťou turistickej výbavy.
- Neviete kedy bude potrebné privolať pomoc.
Turistická trasa: Ďumbier - Chopok
Prinášame Vám prepis Audiosprievodcu po vybraných chodníkoch slovenských hôr s dlhodobým cestovným poistením alebo poistením do hôr Spirit s finančným krytím zásahu Horskej záchrannej služby na Slovensku v stanovenom rozsahu.
Dnes sa vyberieme po trase z Trangošky cez Štefánikovu chatu, Ďumbier, Chopok a vrátime sa späť na Trangošku. Naša trasa má 15 kilometrov a celkovo nastúpame okolo 1 330 metrov. Pôjdeme najprv po zelenej značke, potom sa napojíme na hrebeňovú červenú značku a zostúpime dolu na Trangošku po žltej značke.
Nachádza sa tu aj chata, kde sa môžete ubytovať, funguje tu aj kuchyňa, čiže kľudne sa tu môžete pred túrou občerstviť. Celá trasa vlastne sa bude nachádzať v Národnom parku Nízke Tatry. Tu platia trošku iné pravidlá, ako napríklad vo Vysokých a Západných Tatrách, čiže tie rozdiely sú hlavne v tom, že vo Vysokých Tatrách je veľa značkovaných chodníkov v zime uzavretých. Sú tam otvorené iba chodníky po chaty. Tu v Nízkych Tatrách je uzavretých na zimu iba o veľa menej chodníkov, asi nejaké 4 alebo 5. Vlastne tento chodník, po ktorom my pôjdeme, je otvorený celoročne.
Prečítajte si tiež: Inštruktážne knihy o streľbe
Prvá časť chodníka je taká relatívne mierna. Pôjdeme popri potoku, ale postupne to bude čoraz strmšie, čiže napríklad v zimnom období môže byť tento chodník zľadovatený alebo bočné svahy, hlavne z ľavej strany od Ďumbiera, sú niektoré aj lavinózne. Čiže odporúčame si pozrieť vždy pred túrou aj všetky výstrahy, čo sa týka počasia, ale v zimnom období aj čo sa týka tej lavínovej situácie. A, samozrejme, netreba podceňovať ani Nízke Tatry, pretože my sa budeme tiež pohybovať vo výškach až okolo 2 000 metrov nad morom a tam to počasie môže byť výrazne odlišné ako tu dole. Čiže, samozrejme, treba mať so sebou nejaké vrstvy oblečenia navyše, treba byť pripravený aj možno v lete na nejaké búrky, čiže určite vždy mať so sebou nejakú nepremokavú vetrovku, poriadnu obuv, pretože, naozaj, budeme sa pohybovať vo vysokohorskom prostredí.
Kvalitná obuv je dôležitá aj preto, že v prípade nejakých veľkých dažďov sa môže priľahlý potok vyliať až na chodník, čiže v tom prípade je naozaj dobré mať také vyššie topánky. V tých hrebeňových partiách, tam sa sneh môže nachádzať aj dlho na jar alebo začiatkom leta, čiže nie je tu výnimka, že aj koncom mája sa ešte stále na našej trase budú nachádzať snehové polia.
Ak sa s nami vyberiete na celú dĺžku trasy, ktorá je celkom náročná, netreba zabúdať na dostatok jedla a na pitný režim, pretože hlavne v letnom období tá energia vie veľmi rýchlo klesnúť. Hoci máme na trase dve vysokohorské chaty, kde si môžete doplniť občerstvenie, netreba sa na to úplne spoliehať. Pretože napríklad Kamenná chata na Chopku môže byť práve v tých medzisezónach na jar a na jeseň z dôvodu nižšej návštevnosti zavretá.
Celá dnešná túra sa nachádza v horskom prostredí, sú tu rôzne povrchy, čiže aj pri zachovaní všetkých bezpečnostných opatrení sa nám môže stať, že dôjde k nejakému úrazu. No a v tom prípade je potrebný zásah horskej služby, ktorý je oveľa náročnejší možno ako v nejakom mestskom prostredí, preto, samozrejme, netreba zabúdať ani na poistenie voči zásahu horskej služby, ktoré nie je hradené z bežného zdravotného poistenia.
Chodníkom, ktorým pôjdeme, je zásobovaná aj Chata Milana Rastislava Štefánika. Je to jedna z chát, na ktorú sa tovar aj v dnešnej dobe nosí ľudskou silou, fungujú tu horskí nosiči, presne tak isto ako vo Vysokých Tatrách. Pretože na chatu nevedie žiadna taká spevnená cesta, čiže nie je možný dovoz materiálu nejakými terénnymi autami. Samozrejme, ak treba na chatu vyniesť niečo veľmi objemné, tak sa využíva na to vrtuľník, no je to veľmi zriedkavé. Tá činnosť vrtuľníka je obmedzovaná aj z hľadiska ochrany prírody.
Prečítajte si tiež: Luk, šíp a meč v časoch Veľkej Moravy
Horskí nosiči na Slovensku sú vlastne takí poslední šerpovia v Európe. História našich tatranských nosičov sa začala písať takmer pred dvesto rokmi. Tá tradícia pokračuje vlastne v nezmenenej podobe až do dnes. Mimochodom, súčasťou aj Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva na Slovensku a uchádzajú sa aj o zápis do zoznamu UNESCO.
Našou prvou zastávkou bude rázcestie Horný salaš, odkiaľ vedie chodník k Jaskyni mŕtvych netopierov, kde si povieme niečo viac o Ďumbierskom krase a jaskyniach Nízkych Tatier.
Toto miesto je vo výške 1 400 metrov nad morom a samotná jaskyňa je zhruba o 100 výškových metrov vyššie. Chodník vedie v podstate priamo hore až k takej chatke, ktorá je viditeľná v podstate hneď od rázcestia. Celá tá Jaskyňa mŕtvych netopierov je súčasťou Ďumbierskeho krasu, ktorý je podstatnou časťou celých Nízkych Tatier. Okrem tohto Ďumbierskeho krasu máme v Nízkych Tatrách ešte Demänovský kras, Bystriansky a Važecký kras. V nich sa vlastne pôsobením vody vytvorilo veľké množstvo jaskýň a taký najväčší jaskynný komplex sa nachádza na severnej strane Nízkych Tatier v Demänovskej doline. Celý ten jaskynný systém má až skoro 20 kilometrov.
Po ľavej strane od chodníka sa nachádza takzvaná Halašova jama. Je to taký krasový ponor povrchových vôd. Je to taká priepasť, pri ktorej sa nachádza aj taká nenápadná symetrická kopa kameňa, ktorá je vlastne mohyla lyžiarovi Halašovi, ktorý tu zahynul v lavíne. Pôvodný stav tohto pomníka si môžete potom pozrieť aj na dobovej fotografii vo vestibule Chaty Milana Rastislava Štefánika.
My budeme ďalej stúpať už odtiaľto trošku strmším chodníkom, čiže kľudne si tu dajte pauzu, občerstvite sa, pretože ten chodník pôjde takmer priamo nahor. No a, samozrejme, v zimnom období je práve v týchto miestach častý pád aj lavín, čiže určite si dávajte pozor, hlavne na tie svahy zľava, ako keby od Ďumbiera, pretože ak je nejaký nový sneh alebo veľa nového snehu, práve tie svahy môžu byť nebezpečné.
Prečítajte si tiež: Kľúč k Zbrojnému Preukazu
Nachádzame sa pri Chate Milana Rastislava Štefánika v nadmorskej výške 1 740 metrov nad morom. Okrem toho, že si tu môžete doplniť jedlo, je tu celoročne aj možnosť ubytovania a občerstvenia. No a okrem toho je to aj významná križovatka turistických trás - modrá značka vedie smerom na Liptov do Jánskej doliny, potom žltá značka vedie na juh, na Horehronie do Mlynnej doliny a až na Mýto pod Ďumbierom. Tieto dve križujú červenú značku, hrebeňovú, a tá je vlastne súčasťou aj Cesty hrdinov SNP, ktorá vedie z Dukly až na Slavín v Bratislave.
Chata Milana Rastislava Štefánika má dlhú históriu, no nie je najstarším turistickým objektom v Nízkych Tatrách. Tým prvým bola jej predchodkyňa na vrchole Ďumbiera, ktorá sa nazývala Karlova útulňa. Stála priamo na najvyššom bode, ale bola to iba taká jednoduchá kamenná chatka zo žulových balvanov a fungovala od roku 1902. Nebola tam žiadna stála služba ani možnosť občerstvenia. Po jej zániku prišlo také rozhodnutie ústredia Klubu československých turistov a spolu s odborom Klubu československých turistov v Podbrezovej sa rozhodli postaviť veľkú turistickú chatu v Ďumbierskom sedle. Pôvodne sa o to vytvorenie prístrešia zaujímala aj armáda. Nakoniec ostala tá realizácia čisto turistickou záležitosťou. Od položenia základného kameňa v roku 1924 jej výstavba trvala zhruba 4 roky a slávnostné otvorenie bolo 9. septembra 1928. A na tej slávnosti sa zúčastnilo až okolo 500 turistov.
Potom počas 2. svetovej vojny sa nepríjemné udalosti nevyhli ani Štefánikovej chate a v novembri 1944 bola chata fašistickými vojakmi značne poškodená. A vlastne na mieste bojov bol postavený pamätník sovietskemu partizánovi Babkinovi a ďalším jednotkám, ktoré tu za SNP operovali. Na pamiatku týmto padlým bojovníkom chata aj chvíľu dostala nové meno a volala sa Chata hrdinov SNP. K pôvodnému označeniu sa vrátila po revolúcii v roku 1990 a na priečelí je aj podobizeň a pamätná tabuľa Milana Rastislava Štefánika. Tak slangovo sa odvtedy aj chata volá, že Štefánička. Od roku 1991 až do dnes je chatárom Igor Fabricius, ktorý tu má aj rekord v množstve vyneseného tovaru na svojom chrbte na chatu.
Kúsok od chaty sa nachádza aj ďalšia pamätná tabuľa. Je venovaná Zolovi Palugyayovi, ktorý bol významným slovenským akademickým maliarom a tragicky zahynul v 30. rokoch v tesnej blízkosti chaty.
Počas zimného obdobia je ale tá situácia trošku iná, pretože na hrebeni Nízkych Tatier funguje zimné tyčové značenie, teda aj na vrchol Ďumbiera sa dá ísť priamo hore po tom tyčovom značení, ak sa na chodníku nachádza minimálne 15 centimetrov snehu. Od chaty budeme pokračovať už hlavným hrebeňom Nízkych Tatier, čiže určite treba zvýšiť opatrnosť. Bude to taký skalnatý chodník a tak isto na hrebeni často fúka silný vietor, čiže je dobré už pri chate sa možno trošku viac obliecť, a ak sa tu nachádzate niekedy na jar alebo na jeseň, keď môže byť ešte chladno alebo teploty môžu byť okolo 0 °C, tak určite odporúčame rukavice, možno turistické paličky, čiapku a určite je lepšie sa obliecť možno tu skôr okolo chaty, ako potom niekde v tom silnom vetre na hrebeni. Fakt to už môže byť celkom nepríjemné.
Čo sa týka chodníka, tam je dôležité sledovať dobre tú červenú značku až do Krúpovho sedla a neodbočovať zbytočne niekde na ľavú stranu. No a v tom Krúpovom sedle je aj odbočka na vrchol Ďumbiera, kde sa my už nebudeme zastavovať a opäť si nás môžete zapnúť na vrchole najvyššieho kopca Nízkych Tatier.
Vystúpali sme na najvyšší vrch Nízkych Tatier, na Ďumbier, do nadmorskej výšky 2 043 metrov nad morom. Z vrcholu máme kruhový výhľad, dominuje mu Kriváň a Vysoké Tatry na severnej strane, potom viac smerom na západ sú to Západné Tatry, Chočské vrchy, ďalej západná časť hrebeňa Nízkych Tatier a na opačnú stranu východná časť hrebeňa Nízkych Tatier. A pri dobrej viditeľnosti vidíme až na Kráľovú hoľu.
Keď sa pozriete z vrcholu priamo na sever, tak určite zbadáte veľmi strmé svahy severnej steny Ďumbiera, ktorá má až 500 metrov. Je to vyhľadávané miesto pre horolezcov, hlavne v zime. Ďumbier je aj častým cieľom skialpinistických túr. A tak isto jeho okolie, a aj potom Chopok - severná a južná strana týchto vrcholov - sa nachádza v skialpinistickom areáli, kde sa môže vlastne vykonávať skialpinizmus aj mimo turistických značkovaných chodníkov. Inde v pohorí Nízkych Tatier sa na skialpoch môžete pohybovať po trasách letných turistických chodníkov v koridore do 50 metrov. Okrem tohto areálu okolo Chopku a Ďumbiera je v Nízkych Tatrách ešte jeden skialpinistický areál v okolí Kráľovej holi vo východnej časti Nízkych Tatier.
Tým, že sú tu výborné podmienky na skialpinizmus, tak už v roku 1977 sa v oblasti Ďumbiera a Chopku konali 1. skialpinistické preteky v celej strednej Európe.
Múzeá a história
Nie každá elektráreň, ktorá doslúži svojmu účelu, má to šťastie, že sa premení na kultúrny stánok. V Poprade sa to podarilo. Spočiatku sídlila v rôznych budovách, na rôznych miestach, v Starom aj Novom Smokovci. Tak vznikla parná elektráreň, ktorá fungovala až do 60. rokov. Ide o budovu, hovoríme tomu tzv. technická secesia. Myslím si, že nikdy nepočítali s tým, že to niekedy bude kultúrna pamiatka.
Objekt sa pýši krásnymi výstavnými priestormi, knižnicou či depozitom, kam sa bežný návštevník nedostane. Na malej ploche je umiestnených 3 300 diel z rôznych žánrov. Minule prišli japonskí turisti a boli nadšení z Jana Hálu. Že to nebude továreň na elektrinu, ale továreň na zážitky. Pre návštevníkov sa snažíme robiť, aby sa tu cítili dobre, aby energia, ktorá tu zostala z pôvodných turbín, prešla na nich.
Obec, ktorú sme navštívili, je na skok od Popradu. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1280. V minulosti bola zemepanským mestečkom. Svoje stopy tu zanechali mamuty, falšovatelia mincí i mníšsky cisterciánsky rád. Pre všetkých návštevníkov našej obce máme pripravených viacero atrakcií. Návštevníci môžu prísť do dažďovej záhrady alebo na kalváriu. Cez našu obec prechádza Svätojakubská cesta, ktorá je pokračovaním púte do Santiago de Compostela. A pre turistov, ktorí chcú zažiť menej náročnú turistiku, máme aj trasy na Kozí Kameň, ktorý je najvyšší vrcholom Kozích Chrbtov,“ doplnil starosta. Vzniklo prestavbou skladovej budovy vedľa kostola. Putovanie sa začína v praveku. Musel som sa naozaj popasovať s rôznymi výtvarnými technikami a s rôznymi materiálmi.
Obec založil v prvej polovici 13. storočia cisterciánsky rád. Na rozdiel od benediktínov, ktorí si stavali kláštory na kopcoch, cisterciáni osídľovali územia v blízkosti vodných tokov. Od roku 1613 až do konca 19. storočia tu fungovala štvrtá papierň v hornom Uhorsku. U nás na Spiši povieme handrám šmaty, a preto páni, ktorí zbierali tieto handry a následne z toho vyrábali papier, sa volali handrári, teda po našom, po spišsky, sa volali šmacare. Preto aj nás Tepličanov prezývali šmacari, môžeme povedať, že tento papier bol veľmi kvalitný,“ vysvetlila Rusnáková. Spišskoteplický papier poznali široko-ďaleko v celom Uhorsku.
Múzeum predstavuje aj takzvaných Bratríčkov. Do dejín vstúpili ako falšovatelia mincí. Volá sa to Jaskyňa Suchá diera. A presne tam sme našli pozostatky po procese falšovania peňazí, ako aj štyri originálne denáre Mateja Korvína, podľa ktorých falšovali peniaze,“ prezradila Rusnáková. Zaujímavý príbeh sa spája aj s 25 drevenými sochami. V roku 2017 ich našli farníci pri upratovaní hospodárskej farskej budovy. Autorov nepoznáme, ale sochy pochádzajú z 18. a 19. storočia. Sú to poväčšine uhorskí svätci,“ uviedla sprievodkyňa. Zase tí neskôr narodení veľmi často nevedia vôbec, na čo tieto veci slúžili. Robíme si tu aj kvízy, že skúste, ako sa to používalo, čo to mohlo byť, na čo to bolo. A sú radi, že sa toho môžu dotknúť,“ dodala.
Oslavy a ocenenia
Chaviva Reiková sa narodila ako Marta Reiková v roku 1914 v obci Nadabula, ktorá je dnes mestskou časťou Rožňavy. Počas druhej svetovej vojny aktívne vystupovala v protifašistickom odboji. Bola na to aj cvičená. Chavive Reikovej a oceneniam pri príležitosti 735. Pomáhala židovským utečencom a organizovala odvoz židovských detí. V roku 1944 ju nacisti zajali a popravili. Mesto Rožňava jej teraz udelilo titul Čestný občan mesta in memoriam. Cenu mesta získali Erika Fábianová, riaditeľka jednej zo základných škôl, ktorá bola pilotnou v kurikulárnej reforme. Najvyššie ocenenia v Rožňave odovzdávali pri príležitosti 735. výročia založenia mesta.
Ďalšie zaujímavosti
- Antický svet a naše územie sa v staroveku doslova pretínali. Mesto na sútoku Váhu a Dunaja bolo odpradávna významným strategickým bodom a križovatkou obchodných ciest. Pravdepodobne ako prví to ocenili už starí Rimania.
- Rímska ríša ovplyvňovala život na našom území od začiatku nášho letopočtu niekoľko storočí. Na tejto druhej strane Dunaja vybudovali legionársky tábor. Vtedy bol zložený zo šesťtisíc rímskych vojakov.
- V múzeu sa taktiež nachádzajú vyobrazenia božstiev. Máme tu Afroditu, Herakla, Jupitera. Je to ako taký menší mytologický príbeh, keď prejdeme s týmto lapidáriom.