Poľovníctvo je viac než len lov zveri. Je to záľuba, ktorá umožňuje poľovníkovi nielen poznanie a pozorovanie prírody, ale pôsobí na jeho city, rozum a srdce. Stručne povedané, poľovník by mal byť poctivý, čestný, slušný, nezištný a ochotný pomôcť. Pri love dodržiavať zásady chovu, ochrany a lovu zveri.
Poľovníctvo sa nesmie rozvíjať v rozpore s celospoločenskými záujmami so zreteľom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a ochranu životného prostredia. Dodržiavať zásady bezpečného zaobchádzania so zbraňou, zachovávať poľovnícke zvyky a tradície, zvyšovať svoje odborné vedomosti. Nepoužívať v nadmernom množstve alkoholické nápoje.
Poľovnícka morálka a etika
Poľovnícka morálka je súhrn zásad, upravujúcich jednak vzťahy medzi poľovníkmi navzájom a jednak vzťahy poľovníka k nepoľovníckej spoločnosti. Poľovnícka etika je vzťah poľovníka k poľovníctvu ako takému, vzťah k zveri, prírode, poľovným psom a ku kolegom poľovníkom. Poľovnícka disciplína je uvedomelé a dobrovoľné dodržiavanie písaných aj nepísaných pravidiel, zvykov, tradícií a obyčají.
Základnou vlastnosťou ozajstného poľovníka je jeho láska a úcta k prírode, úcta k zveri, neustále zdokonaľovanie si svojich vedomostí o živote zveri, skromnosť a dobrovoľná disciplína týkajúca sa jeho poľovníckeho života. Ozajstného poľovníka nerobí zelené oblečenie a puška cez plece. Pravidlá, ktoré má dodržiavať, patrí strieľať na zver len ak ju bezpečne rozoznal, nestrieľať na bažanty, ktoré hradujú alebo sa pohybujú po zemi. Nestrieľa sa na kačice a husi sediace na vode, zajaca na ležovisku. Neloví matku mláďati. Neloví tam, kde zver počas núdze prikrmuje. Pri postrelení zveri vynaloží maximálne úsilie na jej včasné dohľadanie. Po ulovení dodržuje poľovnícke zvyky a tradície. Pri účasti na spoločnej poľovačke sa bez výhrad riadi pokynmi vedúceho poľovačky. Dodržiava bezpečnosť pri manipulácii so strelnou zbraňou.
Poľovnícky odev
Oblečenie poľovníka by malo spĺňať kritérium účelnosti a kritérium estetického vzhľadu. Účelnosť tkvie predovšetkým v tom, že oblečenie by malo byť z pevných materiálov, kvalitne ušité a malo by vydržať pobyt a činnosť v ťažkých podmienkach a pôsobenie poveternostných vplyvov. Obuv by mala umožňovať tichú a pohodlnú chôdzu. Mala by ochrániť pred zimou a vlhkom. Na spoločných poľovačkách v pohone sa má nosiť voľná oranžová vesta.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Na spoločenskú príležitosť sa nosia poľovnícke obleky - rovnošaty. Nemala by chýbať biela košeľa, zelená kravata, prípadne poľovnícka kravata. Poľovnícke obleky sú v odtieňoch zelenej, hnedej, sivej a ich kombinácie. Doplnkom by mal byť poľovnícky klobúk.
Poľovnícke tradície
Tradícia poľovníckych zálomkov má svoje korene v dávnej minulosti. Prvý krát sa objavuje okolo roku 1500 na drevorezbe, ktorá znázorňuje poľovníkov majúcich svoje klobúky ozdobené vencami z dubového lístia. Tak, ako sa počas existencie všetko vyvíja, tak aj poľovnícke zálomky prešli svojím vývojom a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou našej poľovníckej kultúry. Poľovnícke zálomky môžeme rozdeliť do troch skupín.
- Prvú skupinu tvorí posledný hryz, posledný zob a strelecký zálomok.
- Druhú skupinu tvoria smútočné zálomky, ktoré sa používajú pri smútočných obradoch.
- Tretiu skupinu tvoria účelové zálomky (nástrelový, stanovištný a pod.), ktoré sa používajú len zriedkavo.
Posledný hryz je zálomok odlomený (nie odrezaný) konárik stromu alebo kríka, v okolí ktorého zver zhasla, ktorý vložíme ulovenej zveri do papule. Pri pernatej zveri dáme do zobáka posledný zob. Strelecký zálomok je zálomok jemne namočený do farby ulovenej zveri a patrí strelcovi. Strelec si pripevní zálomok na pravú stranu klobúka a nosí ho do polnoci.
Pri odovzdávaní streleckého zálomku stojí strelec pri chrbte ulovenej zveri, ležiacej na pravom boku s posledným hryzom v papuli, pušku má na ľavom pleci. Oproti stojí sprievodca, obidvaja majú obnažené hlavy. Sprievodca má už zálomok namočený vo farbe, položený na klobúku lícnou stranou smerom hore tak, že zálomok odlomeným koncom smeruje k strelcovi.
Zálomok podáva ľavou rukou so slovami „ Blahoželám k dosiahnutému úlovku a podľa starej poľovníckej tradície prijmite tento zálomok, ktorý vám bude pripomínať túto slávnostnú chvíľu. Lovu zdar.“ Strelec vezme zálomok, poďakuje pozdravom zdar a podá sprievodcovi pravú ruku a upevní zálomok na pravú stranu klobúka.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Poľovnícke ceremoniály
Ceremoniál prijímania za poľovníka má svoj pôvod pravdepodobne v obrade pasovania za rytiera. Dnes sa používa zvyčajne na slávnostnom ukončení skúšky z poľovníctva pre uchádzačov o prvý poľovný lístok. V poľovníckych združeniach sa môže prijatie za člena urobiť slávnostne odovzdaním pamätného listu (môže byť aj pasovací list), ktorý po prijatí odovzdá novoprijatému členovi predseda a poľovnícky hospodár.
Pasovanie na lovca určitého druhu zveri sa vykonáva vtedy, keď poľovník uloví prvý kus daného druhu zveri. Úspešný strelec pokľakne na pravé koleno, pušku drží v pravej ruke opretú pätkou o zem, ľavú ruku položí na trofej, alebo hlavu ulovenej zveri. Pasujúci sa zľahka dotkne čepeľou tesáka, alebo poľovníckou dýkou jeho ľavého ramena a povie: „Týmto úderom ťa v mene svätého Huberta, nášho patróna pasujem na lovca (jeleňov, srncov, medveďov a pod.), pamätaj, že zver musíš najprv chovať, chrániť a len potom sa jej poľovníckym spôsobom zmocniť.
Počas pasovania majú strelec aj pasujúci klobúky na hlave. Potom úspešný strelec vstane, pasujúci mu podá pravú ruku a zároveň mu odovzdá „Pasovací list na lovca….“.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov