Štokholmský inštitút pre výskum mieru (SIPRI) varuje, že svet je na prahu nových pretekov v jadrovom zbrojení.
„Éra znižovania počtu jadrových zbraní vo svete, ktorá trvala od konca studenej vojny, sa blíži ku koncu,“ povedal Hans M. Kristensen, vedúci pracovník programu SIPRI pre zbrane hromadného ničenia. Globálne zásoby jadrových zbraní sa od vrcholu studenej vojny výrazne a nepretržite znižovali. Je to však spôsobené najmä tým, že Rusko a Spojené štáty postupne demontovali vyradené hlavice.
Podľa odhadov SIPRI malo v januári 2025 deväť štátov vlastniacich jadrové zbrane - Spojené štáty, Rusko, Británia, Francúzsko, Čína, India, Pakistan, Severná Kórea a Izrael - 12.241 jadrových hlavíc. Približne 9614 je k dispozícii na potenciálne použitie. Rusko a USA vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní.
Severná Kórea a jadrový program
Severná Kórea vlani naďalej uprednostňovala svoj vojenský jadrový program ako ústredný prvok stratégie národnej bezpečnosti. SIPRI odhaduje, že táto krajina už má k dispozícii približne 50 jadrových hlavíc, má dostatok štiepneho materiálu na výrobu 40 ďalších hlavíc a zrýchľuje výrobu ďalšieho štiepneho materiálu. Juhokórejskí predstavitelia v júli 2024 varovali, že Severná Kórea je v „záverečných fázach“ vývoja taktickej jadrovej zbrane. V novembri 2024 severokórejský vodca Kim Čong-un vyzval na „neobmedzené“ rozšírenie jadrového programu krajiny.
Severná Kórea naďalej provokuje svet: včera oznámila, že odstupuje od Zmluvy o nešírení jadrových zbraní. V čase, keď vypovedala z krajiny medzinárodných inšpektorov a priznala, že celé roky tajne pracuje na vývoji jadrovej zbrane, tak mnohým zobrala spánok. Pchjongjang podľa nich vydiera svet a chce získať lepšie postavenie.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
Podľa expertov sa snaží urobiť z celej záležitosti len kórejsko-americkú vec. Preto včera znovu pohrozil Washingtonu: sme pripravení na najtvrdšie protiopatrenia. Túto taktiku zopakoval už viackrát. Naposledy v roku 1993. Teraz je situácia iná. Ak však bude Kórea pokračovať v nastúpenom tempe a v týždňových intervaloch bude pritvrdzovať, nezostane mu nič iné, len ju upokojiť.
Akýkoľvek konflikt na sever totiž nepochybne znamená vojnu aj na juhu. Sklamanie z novej jadrovej hrozby bolo pre nich o to horšie, že len deň predtým severná Kórea prvýkrát pristúpila na rokovania o urovnaní krízy. Tá po včerajšku vyzerá ešte nebezpečnejšie.
Čo sa vie o severokórejskom jadrovom programe?
Americkí predstavitelia vlani 17. októbra oznámili, že severná Kórea sa pod tlakom dôkazov priznala k tajnému programu vývoja jadrových zbraní. Podľa Ameriky má KĽDR aj chemické a biologické zbrane. Kórea počas Vianoc premiestnila tisíc palivových tyčí do budovy grafitového pokusného jadrového reaktora v Jongbjone, odstránila z jadrových zariadení pečate a vyradila z prevádzky všetky monitorovacie zariadenia inštalované OSN.
Koľko môže mať Kórea jadrových zbraní?
Experti sa domnievajú, že pokiaľ severná Kórea začne extrahovať plutónium z vyhoreného jadrového paliva, mohla by počas niekoľkých mesiacov vyrábať ďalšie atómové zbrane. Podľa odhadov CIA môže mať Pchjongjang plutónium na jednu alebo dve nálože, ktoré už pravdepodobne zostrojil. Palivo z jadrového reaktora by vystačilo na výrobu jednej až šiestich bômb.
Jadrový program buduje severná Kórea v spolupráci s bývalým ZSSR (neskôr Ruskom) a s Čínou už od 50. rokov, v polovici 60. rokov získala jadrové zariadenia i z Rakúska a Francúzska. Podľa USA sa na pomoci od 90. rokov zásadne podieľal Pakistan a pravdepodobne to pokračovalo aj po útokoch 11. septembra 2001.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
Medzinárodné snahy a dohody
Severná Kórea sa musí zaviazať k okamžitej likvidácii zbraní hromadného ničenia, ktoré má vo svojom arzenáli. Vodca KĽDR Kim Čong-un a juhokórejský prezident Mun Če-in sa počas rokovaní v demilitarizovanej zóne pri hraniciach dohodli na množstve ústretových krokov, medzi ktorými bol aj záväzok spoločne pracovať na úplnom odstránení jadrových zbraní z polostrova.
Prvé začiatky na kontrolovanie množstva zbraní vo svete začali 1899 - prvý Hágsky dohovor, kde 26 krajín podpisujú dohodu, že nebudú používať ako zbrane otravné plyny ani iné jedy. Nasledovali snahy o odzbrojenie, druhá konferencia v Hágu 1907, ale ďalšia v 1915 sa neuskutočnila (prvá svet. Vojna - boli použité chemické zbrane). Najvýznamnejšie konferencie o odzbrojení boli: Washingtonská (1921-1922), Ženevská (1925) - zakazuje vo vojne použiť chemické a biologické zbrane.
V r. Medzinárodné organizácie zakazujú testovanie zbraní. Prvé pokusy o zákaz boli v r.1976.
Zmluva o nešírení jadrových zbraní
Zmluvu podpísali 1. júla 1968. Zabraňuje šíreniu jadrových zbraní do krajín, ktoré ich nemajú alebo neurobili pokusné jadrové výbuchy pred 1. januárom 1967. Zbrane alebo testy vtedy už mali ZSSR (dnes Rusko), Británia, USA, Francúzsko a Čína. Tieto krajiny sú považované za jadrové mocnosti. Zmluvu podpísalo 187 krajín. Zmluvu nepodpísal Izrael, Kuba, India a Pakistan.
Aktuálny stav a hrozby
Analytici sa obávajú, že nový severokórejský zákon zvyšuje riziko vojenskej konfrontácie alebo neúmyselného konfliktu so Spojenými štátmi a ich spojencami v prípade chybného vyhodnotenia situácie. V posledných mesiacoch medzi Severnou a Južnou Kóreou došlo k zhoršeniu napätia, pretože Kim Čong-unov režim sa začal svojmu susedovi od nástupu juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola k moci viac vyhrážať.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Momentálny stav jadrových zbraní vo svete: Podľa odhadov SIPRI v januári 2025 deväť jadrových veľmocí vlastnilo 12.241 jadrových hlavíc. Približne 9.614 je k dispozícii na potenciálne použitie. Rusko a USA vlastnia približne 90 percent všetkých jadrových zbraní.
Severná Kórea „automaticky a okamžite“ použije preventívne jadrové útoky, aby ochránila lídra Kim Čong-una, ak bude mať pocit, že on alebo krajina čelí akejkoľvek zahraničnej hrozbe, píše sa v novej legislatíve.
Nový zákon stanovuje, že Severná Kórea môže spustiť jadrový útok „automaticky“ a „okamžite s cieľom zničiť nepriateľské sily“ v prípade, že bude nejaká iná krajina predstavovať hrozbu pre Pchjongjang. Medzi takéto hrozby patrí aj pokus o útok na Kim Čong-una.