Smrťou Eduarda Kégela staršieho v roku 1911 v histórii „Panstva Javorina“ kniežaťa Hohenloheho končí jedna významná kapitola.
Eduard Kégel Starší a Konsolidácia Panstva Javorina
Lesník Kégel na základe svojich rozhodnutí z upadajúceho a v problémoch sa zmietajúceho majetku baróna Salamon de Alap (so sídlom v Nedeci) najskôr konsoliduje situáciu, vlastným peňažným vkladom a angažovanosťou predíde jeho úplnému krachu a zároveň miestnym obyvateľom Javoriny opätovne zabezpečí ich jediný zdroj obživy, prácu na majetku a v lesoch baróna.
Pripraví aj pôdu na predaj uvedeného majetku, ktorého sa rod Salamon chce už dlhšie zbaviť. Diplomatickým jednaním prelomí počiatočné váhanie a nedôveru nového potencionálneho kupca pozemkov Panstva Javorina.
Dôvera v človeka samotného, v jeho schopnosti a v neposlednom rade prístup k práci bola základom dobrého fungovania chodu Správy panstva Javorina. Môžeme povedať, že knieža Hohenlohe tú dôveru k rodine Kégel prechovával počas celého svojho pôsobenia v tom dobre ukrytom, no malebnom kúte severovýchodnej časti Tatier a Spiša.
Árpád Kégel Starší: Pokračovateľ Diela a Rozvoj Panstva
Riaditeľ správy Eduard Kégel, blížiac sa vekom k šesťdesiatke, začína so súhlasom majiteľa pripravovať svojho nástupcu. Árpád Kégel starší sa narodil pred 150 rokmi, 17. júla 1875 ako posledné dieťa Eduarda a Márie Kégel už v Javorine, zhruba 4 roky po prevzatí náročnej funkcie správcu majetkov rodu Salamon v Javorine v roku 1871.
Prečítajte si tiež: Čistý Revír = Čistá Príroda
Otec určite do neho vkladal nádeje, syn ho jednoznačne nesklamal. Vyštudoval prestížne vysoké školy, Hospodársku akadémiu v Magyaróváre a Vysokú obchodnú školu v Lipsku (Ivan Bohuš st., Tatry 4/1999). Môžeme len polemizovať, že mal k riadeniu hospodárenia už iný prístup ako jeho otec. Skôr pokračuje v jeho práci.
Začína svoje pôsobenie vo funkcii správcu v novopostavenej budove správy, ktorú stručne vo svojich pamätiach opisuje jeho dcéra Eva: „Nová administratívna budova v Javorine bola postavená na mieste starej budovy v roku 1910. Bola to veľmi pekná, priestranná drevenica. Zariadená ústredným kúrením, vodovodom, parketami, otapetovanými stenami. Teda so všetkým komfortom, ktorý na tú dobu nebol ešte samozrejmosťou. Budova pozostávala zo 4 veľkých kancelárskych priestorov, z budovy veľkého archívu, ktorá ako jediná celá bola vybudovaná už z tehál, aby bola istota, že bude dostatočne bezpečná v prípade vlámania alebo požiaru.
Je nutné konštatovať, že „Panstvo Javorina“ sa za vedenia nového správcu Árpáda Kégela rozrástlo, čo sa týka rozlohy a lokalít. Nové územia a majetky od roku 1910 nakupoval z poverenia kniežaťa už riaditeľ Arpád Kégel.
Od baróna Mariássyho kúpil Popradské pleso, Vyšné Hágy a okolité pozemky. V Maďarsku bolo kúpené panstvo Somogyszob o rozlohe približne 10000 hektárov. Boli to aj polia, aj rozsiahle lesy neďaleko Balatonu.
Árpád Kégel však predovšetkým naďalej zveľaďoval zvernicu v Javorine, ktorej stavy dosiahli vrchol práve za jeho pôsobenia, a to v roku 1912. Bohužiaľ celú situáciu na „Panstve Javorina“ v nasledujúcich rokoch zhoršilo vypuknutie 1. svetovej vojny.
Prečítajte si tiež: Pôvod Slovenského Kopova
Súvisiaci stav v celej Európe nepridal na prosperite tohto poľovného revíru. Napriek snahe správcu panstva Arpáda Kégela st. jeho rozvoj stagnuje a už nikdy nedosiahol predvojnovú úroveň. Po skončení vojny mnoho rokov bojuje zo silnejúcim pytliactvom zo strany miestneho a poľského obyvateľstva, rieši delimitáciu hraníc v rámci medzinárodnej komisie v roku 1921.
Nemali by sme zabúdať ani na turistov a horolezcov. Z tejto doby sa v rodine zachoval dobový horolozecký sprievodca z pera právnika Dr. Júliusa (Gyulu) Komarnickeho z Budapešti, ním venovaný správcovi panstva, kde je dopísané poďakovanie za roky poskytovania pomoci, pohostinnosti a útočišťa, venované jemu a jeho priateľom horolezcom ako v lete, tak aj v zime pri podnikaní prvých vážnych výstupov a prvovýstupov v stenách tatranských štítov, dostupných práve z Javoriny a z Lysej Poľany … hoci samotný Arpád Kégel st. nebol priamo „vyznávačom“ tohto rozvíjajúceho sa športu, svoje deti odmalička viedol a učil k pohybu v horách.
Rodinný Život a Deti Árpáda Kégela
Árpád Kégel bol ženatý s Gabrielou Szaniszló (1879-1933). Sobáš mali 21. apríla 1901 v obci Kaba (štatút mesta Kaba získala až 21. júla 2003). Je potrebné opraviť údaj pána Ivana Bohuša st., že bola Slovenkou. Pochádzala z Békešskej župy v Maďarsku. Narodila sa v obci Mezőgyán, 70 km od mesta Debrecén (Slovakiana, sčítacie hárky 1930 Javorina, dom č. 1).
Ako píše jeho dcéra Eva vo svojich pamätiach, jej otec Árpád Kégel st. ako absolvent Hospodárskej akadémie v Mosonmagyaróvári ako praktikant pôsobil na farme grófa Zichyho v usadlosti Tetétlen. Postupne sa im narodilo 5 detí: Gabriella (1902-1928), Árpád ml. (1904-1992), Eduard ml. (1905-1936), Gabriel (1906-1980) a nakoniec Eva (1910-1976).
Spomínajúc deti Árpáda Kégela, rodina bola známa tým, že každé dieťa malo svoju „prezývku“, ktorou bolo známe aj medzi rovesníkmi a či neskôr priateľmi. Gabriella bola „Baba“, Árpád ml. „Buba“, Ede ml.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce vek psa
Najstaršia dcéra Gabriella sa vydala v Javorine 8. januára 1921 za Ing. Eugena Piovacsyho (1878-1928), banského inžiniera, správcu horskej banskej usadlosti Mariahuta neďaleko Gelnice. Eugen Piovarcsy pochádzal zo známej spišskej baníckej rodiny z Bindta, už raz bol ženatý a mal skoro dospelé deti. Manželia zahynuli tragicky pri železničnom nešťastí 10. júna 1928 neďaleko Norimbergu.
Sirotu Gizellu (1921-2008) vychovávali starí rodičia, absolvovala kežmarské gymnázium, v roku 1943 sa vydala za lekára z Kežmarku, Dr. Syn Árpád Kégel mladší absolvoval vysokú školu v Debrecíne, bol poľnohospodárskym inžinierom, ako čerstvý absolvent nastupuje na majetky kniežaťa Hohenloheho v Maďarskom Somogyszobe (Šomodská župa), kde pracuje spolu s lesným inžinierom Karolom Kummerom z Nižných Sloviniek.
Ďaľší syn Eduard ml. pracuje ako inžinier-poľnohospodár a správca majetkov rodiny Pawlikowski na Podhalí v Poľsku (Ivan Bohuš, Tatry 4/1999), 3. júna 1935 dobrovoľne „odišiel zo sveta”, spáchajúc samovraždu.
Árpád Kégel starší zomiera pomerne mladý s podlomeným zdravím v sanatóriu v Tatranskej Polianke 28. januára 1929 vo veku nedožitých 54 rokov. Je pochovaný v rodinnej hrobke (postavenej Eduardom Kégelom v roku 1891) na cintoríne v Javorine, kde spočinul s rodičmi, pár krokov od hrobov kniežaťa Hohenloheho a sestry Gabriely s manželom Eugenom. Na majetkoch kniežaťa Hohenloheho pracoval zodpovedne 30 rokov.
Poľovný Revír Baba a Lesy SR
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, ako užívateľ poľovných revírov na Slovensku poľovnícky obhospodaruje zverené poľovné revíry. Obchodná verejná súťaž na výber užívateľa poľovného revíru „BABIA HORA“, predmetom ktorej je určenie užívateľa a uzatvorenie zmluvy o užívaní poľovného revíru.
Za desať rokov sa podľa nej uskutočnili ďalšie netransparentné prenájmy revírov a pokračujú aj za súčasnej vlády. O tom, kto bude poľovný revír .... Dohoda o zániku Zmluvy o užívaní PR Baba CRZ č. 4310/2019/LSR, 0,00 €, Vlastníci poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Baba, Poľovnícky spolok Mesiačik.
Banská Bystrica 3. augusta (TASR) - Banskobystrický štátny podnik Lesy SR obhospodaroval ku koncu júna 2008 spolu 107 poľovných revírov s rozlohou 424.000 .... Lesy SR, š. p. Odštepný závod Liptovský Hrádok sa podieľajú prostredníctvom svojich zamestnancov na čistení poľovných revírov, ktoré majú v ....
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) počas kontroly zistil, že Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných revírov a odpredaj odstrelu .... Revír má celkovú výmeru1 815 ha, z toho 1 463 ha lesných pozemkov a 352 ha poľnohospodárskych pozemkov. Vzdialenosť od Bratislavy je cca 180 km. Ubytovanie pre ....
Lesy SR týmto zvoláva zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v spoločnom poľovnom revíri Polianka za účelom rozhodnutia o postúpení užívania .... pôsobí poľovnícke združenie obhospodarujúce poľovný revír. V hodnotenom území sa nenachádzajú žiadne hospodársky využívané lesné porasty. III.3.6 ....
Štátne Lesy podľa SaS pochybne prideľovali poľovné revíry .... LESY Slovenskej republiky, štátny podnik. Štátne lesy obhospodarujú 107 poľovných revírov s .... LESY SR, š. p.. Lesy SR nemali zdokumentovaný proces výberu poľovných .... Poľovníctvo | LESY SR, štátny podnik. Lesy SR - zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov. I. ZÁKLADNÉ ÚDAJE O NAVRHOVATEĽOVI.