Nestáva sa často, aby sa web Svetovej atletiky (World Athletics) venoval veľký priestor slovenskému atlétovi. V utorok 14. apríla 2020 uverejnil rozsiahly článok o Matejovi Tóthovi.
Matej v článku opisuje, ako žije v ére koronavírusu doma v Banskej Bystrici s manželkou Lenkou a dcérkami Ninkou (10) a Emmkou (12). Vraví, že sa snaží dodržiavať všetky reštrikcie, no napriek zložitým podmienkam ostáva naladený pozitívne. „Pomáham deťom s úlohami a školskými projektmi, varím, pečiem, upratujem, pracujem v záhrade.
Tóth takisto opisuje momentálne veľmi zložité podmienky, ktoré má na prípravu. „Reštrikcie majú na môj tréning veľký dopad. „Musíme sa čo najviac zdržiavať doma, preto trénujem len v obmedzenom, udržiavacom režime. Našťastie, mám doma aj bežecký pás.
MS v Dauhe 2019
Slovenský chodec Matej Tóth nedokončil preteky na 50 kilometrov na majstrovstvách sveta v katarskej Dauhe. Chodci museli bojovať s extrémnymi teplotami a vyše 70-percentnou vlhkosťou vzduchu. Preteky v Katare odštartovali pol hodinu pred polnocou miestneho času, aby sa vplyv vysokých teplôt znížil, aj tak sa však súťažilo pri viac ako 30 stupňoch Celzia.
Tóth sa dlho držal v popredí tesne za medailovými pozíciami. Po 25. kilometri však začal výrazne strácať a po ďalších štyroch kilometroch napokon z pretekov odstúpil. "Je mi to ľúto, nezvyknem zabaliť preteky, ale teraz som to vnímal ako najlepšie rozhodnutie. Radšej odísť z trate relatívne so cťou a po svojich, ako skončiť v nemocnici," reagoval Tóth pre RTVS.
Prečítajte si tiež: Aktivity pre žiakov v atletike
Ešte pred pretekmi Tóth pre SME povedal: "Je to proti rozumu. Ten, kto to vymyslel, musel byť cvok."
V príprave sa sústredil na každý detail. Pred šampionátom absolvoval sústredenie v horúcich podmienkach na Cypre, upravil svoj denný režim a trénoval večer po zotmení, aby sa čo najlepšie prispôsobil podmienkam v Dauhe a netradičnému času pretekov. Napokon to nestačilo.
"Od prvého kilometra som cítil, že to nejde tak, ako má. Necítil som sa dobre, k tomu sa pridali kŕče, mal som problémy so žalúdkom. Bol som aj na toalete, ale nepomohlo to," opisoval Tóth pre RTVS.
"Nevedel som si predstaviť prejsť ešte 22 kilometrov. Telo mi dávalo jasne najavo - chlapče, toto dnes nedáš. Radšej som zvolil možnosť prežiť to v zdraví," dodal.
Podobne dopadlo množstvo chodcov aj chodkýň, preteky mužov i žien sa konali súbežne. Mali úplne premočené dresy, liali na seba litre vody, ochladzovali sa uterákmi či špeciálnymi šiltovkami. Neraz od vyčerpania zastavili pri občerstvovacích stoloch a s veľkou námahou sa pokúšali opäť sa rozbehnúť. Mnohí mali žalúdočné problémy, niektorí zvracali priamo na trati.
Prečítajte si tiež: Úspechy slovenskej atletiky
"Skúšal som všetko možné, ako to zvládnuť, ale nevidel som žiadnu nádej. Po 25. kilometri som nestíhal ani to smiešne tempo, ktoré sme kráčali. Začal som v hlave rezignovať a telo sa potom pridalo," opisoval Tóth.
Preteky nedokončila ani Slovenka Mária Katerinka Czaková, na trati vydržala približne o tri kilometre dlhšie ako Tóth.
"Bolo to strašné, mala som pocit, že mi horí celé telo. Žiaľ, ochladzovanie bolo málo, darmo som sa oblievala, ani som sa nestihla zachladiť a telo sa strašne prehrievalo," cituje Czakovú agentúra TASR.
Medzi mužmi zvíťazil Japonec Jusuke Suzuki, ktorý sa držal na čele počas celých pretekov. Aj on na trati dvakrát zastavil a chvíľu kráčal len pokojnou chôdzou. Pred súpermi však mal dostatočný náskok a prvú priečku si udržal až do cieľa.
Dosiahol však najslabší víťazný čas v histórii svetových šampionátov (4:04:20 h). Doposiaľ najhorší čas víťaza mal hodnotu 3:53:09 h z roku 1991.
Prečítajte si tiež: Atletický klub Žiar nad Hronom
Portugalčan Joao Vieira na druhom mieste si vo veku 43 rokov vybojoval medailu ako najstarší muž v histórii MS vo všetkých disciplínach. Najstarší účastník MS v histórii, onedlho 50-ročný Jesús Ángel García a majster sveta z roku 1993, skončil senzačne ôsmy (4:11:28). Medzi ženami zvíťazila Číňanka Liang Žuej.
Zvláštne preteky uprostred noci nesledovali takmer žiadni diváci, okolo trate boli len usporiadatelia a tímy jednotlivých atlétov.
Reakcie a názory
Chodecký tréner Matej Spišiak musel na majstrovstvách sveta prehltnúť odstúpenie oboch zverencov. Päťdesiatku nedokončili Matej Tóth ani Mária Katerinka Czaková a ich kouč už rok pred šampionátom upozorňoval, že katarská Dauha je nevhodné dejisko pre vytrvalcov.
Obavy Spišiaka sa naplnili v noci zo soboty na nedeľu: "Už keď sme tu boli na inšpekčnej ceste aj so šéftrénerom Martinom Pupišom, som povedal, že to sú kruté a absolútne nereálne podmienky. A to sa potvrdilo. Mrzí ma to, možno som mal rozhodnutie, aby sme sem nešli, zobrať na seba. Na druhej strane je to veľmi komplikované, je nás málo a pre slovenskú atletiku je každá účasť na vrcholnom podujatí dôležitá. Aj pre pretekárov, predsa len je iné, keď máte nejaký vrchol, pripravujete sa, ako keď si poviete, že budete len trénovať. Je veľmi ťažké udržať potom motiváciu. Možno z jedného pohľadu sme sem nemali ísť, ale teraz je už zbytočné polemizovať."
Podľa trénera by sa rozhodovali ináč, pokiaľ by mal Tóth vo vrecku limit na budúcoročné olympijské hry: "Pravdepodobne by sme oželeli Katar, lebo toto nie sú podmienky na podávanie špičkových výkonov pre vytrvalcov. Celá chodecká komunita je z toho znechutená a pre mňa je toto dehonestácia chôdze, nič iné. Ale ja o tom nerozhodujem. My sme tu na to, aby sme trénovali a postavili sa na preteky. Žiaľ, dopadlo to takto, robili sme v príprave, čo sa dalo, aj veci, ktoré sú za bežných okolností nad rámec normálnosti. Proste to nevyšlo."
Spišiak pre TASR povedal, že ženy zrejme nepôjdu 50 km už ani v Tokiu: "Takto pomaly sa nešlo nikdy, to je abnormálne. V takomto tempe chodieva Maťo voľné tréningy. Musíme trošku prekopať prípravu a zájsť limity, Maťo na 50 km, Marika na 20 km. Neverím, že ženy týmto pádom budú mať päťdesiatku na OH. To je už odpískané, Marika sa musí preorientovať na 20 km a Maťo pôjde 50 km najpravdepodobnejšie v Dudinciach,"
Koniec kariéry
Matej Tóth skončil v chôdzi na 50 kilometrov na olympiáde v Tokiu na 14. mieste a po pretekoch sklamaný, smutný a vyčerpaný povedal jediné slovo. Končím! Sapporo tak videlo odchod najväčšieho slovenského atletického šampióna do športového dôchodku.
Na vôbec poslednej „päťdesiatke“ v olympijskej histórii, keďže ju vyradili z programu hier, sa dlho držal v popredí, ale kríza na 30 km ho odsunula z bojov o medaily.
„Boli to určite jedny z najťažších pretekov a asi by som ich ani nedokončil, ak by som nemal motiváciu. Na štyridsiatich kilometroch som mal pocit, že to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa a ukončiť to so cťou. Som sklamaný, ale bolo to so cťou a môžem sa každému pozrieť do očí, že som spravil maximum. Bolo to najviac, čo som mohol spraviť,“ povedal Tóth.
Okrem dochádzajúcich fyzických síl sa musel Tóth na trati popasovať aj s psychikou. „Musel som sa vyrovnať s tým, že nebudem bojovať o medailu. Že mi odchádza pomerne početná skupina, ja keď som sa necítil zle, bola príliš silná. Musel som si zachovať koncentráciu a bojovať. Ďakujem všetkým, ktorí ma tam podporili, trénerovi, fyzioterapeutovi, ale aj novinárom, ktorí ma tlačili. Tam sa nedalo povoliť ani meter, nedalo sa ani na chvíľku rezignovať, drel som až do konca. Pretekal som, ale už nie s nimi, ale len sám so sebou,“ dodal Tóth.
„Veľké emócie, som plný dojmov a dojatia. Boli také silné ako na OH v Riu, možno ME v Berlíne. To, čo zažívam, je neporovnateľné so všetkým. Áno, nie je tam tá radosť z úspechu, ale emócie sú. Je to obrovská vďačnosť a hrdosť na tých 26 rokov. Som rád, že je už po tom, ale je mi ťažko predstaviť si, čo bude zajtra. No veľmi sa na to teším. Teraz chcem byť čo najviac s mojimi babami, na to sa veľmi teším,“ povedal so slzami v očiach.
Profil Mateja Tótha
Matej Tóth sa narodil 10. februára 1983 v Nitre a už v detstve si vyskúšal viacero športov, no atletika bola dominantná. Ako 13-ročný začal s chôdzou a zlomom v jeho kariére bol presun z Nitry do B. Bystrice. Pod Urpínom sa v roku 2002 stretol s legendárnym trénerom Jurajom Benčíkom, ktorý trénoval aj olympijského víťaza na 20 km z OH 1988 v Soule Jozefa Pribilinca. Prvým veľkým úspechom Tótha bolo 6. miesto na 20 km na ME 2006 v Göteborgu a medailový triumf v roku 2010 na Svetovom pohári v mexickej Chihuahue na 50 km. Po svetovom šampionáte 2013 vystriedal Matej Spišiaka, s ktorým dosiahol najväčšie úspechy. Stal sa vicemajstrom Európy, majstrom sveta a v Riu de Janeiro 2016 aj olympijským víťazom.
Jeho najslávnejšie obdobie bolo však poznačené obvineniami z porušenia antidopingových pravidiel a manipulácie s vlastnou krvou s využitím nedovolených metód pre nízku hladinu hemoglobínu. Tótha tak čakalo náročné a dlhé dokazovanie svojej neviny, v rámci nej predostrel 250-stranový dokument s 25 prílohami od siedmich odborníkov v oblasti hematológie a metabolomiky zo šiestich krajín. Tóth ale boj za očistenie svojho mena vyhral, no jeho kariéra sa už blížila ku koncu. Pridal síce ešte striebro na 50 km na európskom šampionáte v Berlíne, ale svetový šampionát v Dauhe v extrémnych teplotách nedokončil a teraz v Tokiu sa dostal do cieľa už iba silou vôle.
„Môžem Maťovi len poďakovať, že v 38 rokoch potiahol takúto kariéru až sem a vytiahol mladých na olympiádu. Aj dnes sa až do záveru bil o tú špicu. Osem rokov spolupráce nemôžem hodnotiť inak, len úspešne. Na začiatku to nebolo ľahké, bolo tam veľa otáznikov a nedôvery okolo nás. Ale veril som, že keď sa spoja správne póly, tak to pôjde, začalo to šliapať a išlo to až doteraz. Ja tú kariéru hodnotím fantasticky, nič lepšie som si nemohol priať, bol som pri tom najlepšom, čo slovenská atletika a chôdza vyprodukovali. Som za to strašne šťastný. Maťo je vo všetkých smeroch detailista, má obrovský prehľad a aj na sklonku kariéry veľa študuje. A, samozrejme, má ten talent, ktorý bol podporený stopercentnou tréningovou prácou, a vtedy môžete urobiť aj olympijského šampióna,“ dodal Matej Spišiak.
Najlepší slovenský atlét v histórii slovenského športu vyštudoval žurnalistiku a od roku 2016 je predsedom komisie športovcov Slovenského olympijského a športového.