Lewisit: Zbraň hromadného ničenia, jej vlastnosti a použitie

Klasické vojnové poranenia zahŕňajú bežné rany spôsobené tupými alebo ostrými mechanizmami. Jadrové zbrane sú bojové prostriedky k vedeniu vojny, ktorých ničivý účinok má masový - hromadný charakter.

Podľa klasického delenia zbraní hromadného ničenia, patria do tejto skupiny zbrane jadrové, chemické a biologické. Svoju pozornosť si zaslúžia aj zbrane zápalné.

Chemické zbrane patria medzi tzv. zbrane hromadného ničenia. Pod pojmom chemické zbrane chápeme zbraňové systémy, ktoré zahŕňajú prostriedky dopravy na cieľ, a tzv. chemickú muníciu, čiže náplň. Prostriedky dopravy môžu byť napr. rakety, delostrelecká munícia, granáty, míny, prípadne je možné použitie diverzným spôsobom. Munícia obsahuje otravné látky (OL), ktoré sú hlavnou ničivou náplňou chemických zbraní.

Jadrové zbrane

Mohutnosť výbuchu, bežne označovaná ako “ráže” jadrovej zbrane sa určuje tritolovým (trinitrotoluenovým) ekvivalentom - TNT. Trinitrotoluenový ekvivalent je také množstvo výbušnej látky, ktorého energia je rovná energii danej jadrovej zbrane.

Typy jadrových zbraní

1. Obrovské množstvo energie, ktoré sa uvoľňuje pri výbuchu jadrovej zbrane, je získavané pri štiepení atomových jadier ťažkých prvkov uránu a plutónia. Štiepenie je vyvolané účinkom neutrónov, ktoré sú pri ňom ďalej uvoľňované, takže ich počet sa veľmi rýchlo znásobuje. Dochádza k reťazovej reakcii. Vzniknuté produkty štiepenia sú silno rádioaktívne a spôsobujú zamorenie okolia a sú zdrojom tzv.
2. Termonukleárna zbraň založená na jadrovej reakcii zlučovaním (syntéze) ťažkých izotopov vodíka, deutéria a trítia, prípadne ďalších prvkov. Tento proces je možný len za extrémne vysokých teplôt niekoľkých miliónov stupňov, dosahovaných výbuchom tzv. roznetky, ktorou je v podstate jadrová zbraň I. generácie.
3. Pri zvyšovaní mohutnosti jadrového výbuchu vzrastajú najmä rozmery oblasti tepelných a tlakových účinkov. Zóna priamym radiačných účinkov sa výrazne nemení, pretože rozmery sú obmedzené prenikavosťou ionizujúceho žiarenia, ktorá závisí na mohutnosti jadrového výbuchu. To isté platí aj opačne. Znižovaním ráže jadrovej zbrane sa môžu rozmery ničivých tlakových a tepelných účinkov zmeniť natoľko, že dominantnou sa stáva prenikavá radiácia. Štiepné jadrové zbrane týchto vlastností sú nazývané “mininukes”. Na základe týchto poznatkov a technologickým vývojom bola dosiahnutá III. generácia jadrových zbraní s regulovateľným účinkom. Medzi tieto zbrane patrí neutrónová bomba, jadrová zbraň so zosilneným účinkom neutronového žiarenia.
4. Ide o jadrovú zbraň so zosilneným účinkom rádioaktívneho žiarenia. Zosilnenie rádioaktívneho zamorenia sa dosahuje jednak výškou výbuchu (pozemný alebo podzemný), ale aj samotnou úpravou konštrukcie jadrovej zbrane. Je to jadrová zbraň I. alebo II. generácie, ale miesto odrážača neutrónov má kovový obal, ktorý po explózii vytvorí dlhodobo vysoké zamorenie rádioaktívnym izotopom s vysokou vnútornou energiou. Medzi vhodné kovy možno zaradiť Kobalt 60Co s polčasom rozpadu 5,3 roku, tantal tvoriaci izotop 153Ta s polčasom rozpadu 114,4 dňa, zlato tvoriace izotop 198Au s polčasom rozpadu 2,7 dňa, sodík tvoriaci izotop 24Na s polčasom rozpadu 15 hodín.
5. Ide o klasickú jadrovú zbraň II. generácie, ktorá je určená k odpáleniu v horných vrstvách atmosféry. Tým sa zredukujú všetky ničivé účinky jadrovej zbrane na minimum, okrem elektromagnetického impulzu, ktorý je naopak zosilnený.

Účinky jadrového výbuchu

Doba rozvoja jadrového výbuchu je asi 0,000001 sekundy. Väčšina energie sa uvoľní v priebehu poslednej desaťmiliontiny sekundy rozvoja štiepnej jadrovej reakcie. Výbuchová energia sa prejavuje ako kinetická a excitačná energia odštiepkov a materiálu jadrovej munície, neutrónov a kvant žiarenia gama. Väčšina energie sa predáva okolitému prostrediu, čo sa prejavuje zvyšovaním jeho kinetickej energie - dôjde k odpareniu konštrukčného materiálu nálože a vytvorí sa svietiaca oblasť obklopujúca centrum reakcie. Veľký tepelný spád na jej povrchu spôsobuje jej rýchle rozpínanie a ochladzovanie. Rozžhavený materiál pred sebou stláča vrstvy vzduchu a vytvára sa tak tlaková vlna, ktorá postupuje v guľových vlnoplochách. Rozžhavené centrum reakcie aj žhavé vrstvy vzduchu sú zdrojom svetelného žiarenia. Neutróny a gama kvantá vysielané v priebehu reakcie pre svoju schopnosť prenikať rôznymi materiálmi tvoria prenikavú radiáciu. Po skončení jadrového výbuchu vytvárajú štiepne splodiny, nezreagovaná jadrová výbušnina a vzniknuté izotopy z pôdy, vzduchu a pod. rádioaktívne žiarenie. Ide o tzv.

Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne

Pri jadrovom výbuchu sa vzduch zohreje v oblasti jadrovej reakcie na tak vysoké teploty, že svieti. Bezprostredným účinkom na človeka sú popáleniny rôzneho stupňa, či poškodenie zraku.

Rádioaktívne zamorenie sa podstatne odlišuje od ostatných ničivých faktorov dĺžkou svojho trvania. Prechádzajúce faktory pôsobia rádovo len niekoľko sekúnd, ale rádioaktívne zamorenie môže pôsobiť niekoľko mesiacov alebo rokov.

Pri jadrových výbuchoch dochádza k vzniku elektromagnetických polí, ktoré spôsobujú elektromagnetické toky a napätie vo vodičoch a kábloch. Môže dôjsť k roztaveniu elektrických vodičov, prebitiu izolácii a pod. Pri vzdušných explóziách k tomuto efektu môže dôjsť až do vzdialenosti cca 30 km.

Chemické zbrane

Chemické zbrane sú prostriedky k spôsobeniu strát u živej sily, zvierat a rastlinstva a k zamoreniu terénu. Tieto látky sú najúčinnejšie a najnebezpečnejšie zo všetkých druhov doposiaľ známych chemických zbraní. Majú najväčší vojenský význam.

Medzi chemické zbrane patrí destilovaný yperit, dusikatý yperit a lewisit.

Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň

Lewisit

Používaný ako chemická zbraň - pľuzgierotvorná a dráždivá látka. Vzorec lewisitu. Vyrábal sa v USA a Japonsku ako chemická zbraň. Pôsobí ako pľuzgierotvorná látka.

Vyvolávajú zmenu na koži človeka. Do organizmu preniknú všetkými bránami vstupu. V mieste vstupu vyvolávajú morfologické zmeny tkanív, prejavujúce sa tvorbou pľuzgierov a všeobecnou deštrukciou tkanív. Malé pľuzgiere sa časom spájajú do veľkých pľuzgierov. Do 48 hodín pľuzgiere praskajú a vytvárajú sa hlboké vredy, ktoré sú bránou vstupu pre infekcie. Postihnutá je nielen koža, ale aj CNS, obličky, pečeň. Postihnutý má horúčky, nechutenstvo, výrazný úbytok hmotnosti a objavujú sa depresívne štádia. Pri vdýchnutí dochádza k okamžitej pneumónii.

Ďalšie typy chemických zbraní

• Cholinesteráza je enzým dôležitý pri odbúravaní acetylcholínu, ktorý sa viaže v synaptických štrbinách pri prenose nervového vzruchu. Vyvolávajú zvýšenú činnosť žliaz a kŕčovité záchvaty svalstva. Týmto dochádza k poruchám v dôležitých centrách, k poruche srdcovej činnosti a zástave dychu.
• Patria sem silne toxické, väčšinou plynné alebo ľahko prchavé látky, ktoré pri pôsobení na organizmus deštruujú najmä pľúcny parenchým.

Biologické zbrane

Exotoxíny sú jedovatejšie, ale podstatne menej odolné voči vplyvom vonkajšieho prostredia (napr. Botulotoxínom sa plní munícia zbraní aj v dnešnej dobe. Botulotixín napadá CNS veľmi rýchlo sa vstrebáva v tráviacom trakte. Smrtelná dávka je 0,00007 g. Bola vypracovaná metóda jeho prípravy pomocou príslušného stafylokoka. Pliesňový toxín vykazuje vysokú toxicitu a je silne karcinogénny. Ide o mykotoxín trichothecenovej rady produkovaný pliesňov rodu Fusarium. Tetrodotoxin bol izolovaný z vaječníku ryby Sphaeroides rubripes známa tiež pod názvom “Fugu”. Ide o jednu z najtoxickejších zlúčenín, smrteľná dávka je 0,0007 g. Je podobný jedu “kurare” (blokáda vnútrosvalového prenosu).

Zápalné zbrane

Ide o zmes 50% benzínu a 50% destilačných zvyškov ropy. Používa sa ako náhradná zmes, pretože je značne prchavá a má krátku dobu horenia. Pri letu vzduchom sa štiepi na drobné kvapky, takže väčšia časť zápalnej látky zhorí skôr ako zasiahne cieľ. Prísada týchto látok (8 - 12%) vytvára žiadaný vysoko viskózny gél (v súčasnosti je toto tužidlo nahradené polyizobutylmetakrylátom alebo polysterénom). Stuhnutá kvapalina má značné výhody - predlžená doba horenia. Napalm sa pri letu na cieľ neštiepi a má veľkú priľnavosť. Napalmová zmes ale nie je samozápalná. Ide o zliatinu 90% horčíka, 3-6% hliníka, 1-3% zinku a 0,1-0,5% mangánu. Pri horení dosahuje teplotu 2000°C, ale má vysokú zápalovú teplotu (1300°C), takže potrebuje „zapaľovač“. Sú to zmesi kysličníkov železa a hliníka, ktoré spolu reagujú po zahriatí za značného vývinu tepla. Pri horení vzniká rozžhavená zložka (2800°C) vyredukovaného železa a oxidu hlinitého.

Dohovor o zákaze chemických zbraní

že 13. a o ich zničení. 14. svojím uznesením č. 1266 z 8. Slovenskej republiky ho ratifikoval 17. októbra 1995. Organizácie Spojených národov, 27. Dohovor nadobudol platnosť 29. XXI ods. Zmena bodu 72 časti V D Prílohy na realizáciu a verifikáciu (uverejnená pod č. účinnosť 31. v Ženeve 17. 10.

Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane

Všeobecné povinnosti

1. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že za žiadnych okolností:
1. nebude vyvíjať, vyrábať, inak získavať, hromadiť alebo si ponechávať chemické zbrane, alebo prevádzať chemické zbrane priamo alebo nepriamo na kohokoľvek;
2. nebude používať chemické zbrane;
3. nebude sa zúčastňovať na akýchkoľvek vojenských prípravách na použitie chemických zbraní;
4. nebude napomáhať, podnecovať alebo akýmkoľvek spôsobom nabádať kohokoľvek, aby vykonával akúkoľvek činnosť, ktorú zmluvný štát zakazuje týmto dohovorom.
2. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že zničí chemické zbrane, ktoré vlastní alebo má v držbe, alebo ktoré sa nachádzajú na akomkoľvek mieste pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
3. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že zničí všetky chemické zbrane, ktoré zanechal na území iného zmluvného štátu, v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
4. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že zničí objekty na výrobu chemických zbraní, ktoré vlastní alebo má v držbe, alebo ktoré sa nachádzajú na akomkoľvek mieste pod jeho jurisdikciou alebo kontrolou, v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru.
5. Každý zmluvný štát sa zaväzuje, že nebude používať chemikálie, ktoré sú zakázané týmto dohovorom, na účely, ktoré nie sú zakázané týmto dohovorom.

Organizácia

A. 1. 2. 3. 4. 5. včasným a efektívnym dosiahnutím jeho cieľov. povinností vyplývajúcich z tohto dohovoru. 6. 7. ustanovenia článkov IV a V. do riadneho rozpočtu. 8. B. 9. skladá zo všetkých členov tejto Organizácie. 10. 11. 12. 13. 14. 15. Konferencia prijíma vlastné procedurálne pravidlá. 16. 17. 18. jednoduchou väčšinou prítomných a hlasujúcich členov. uplynutím tohto obdobia predloží Konferencii správu. členov, ak nie je v tomto dohovore uvedené inak. 19. Konferencia je hlavným orgánom Organizácie. Výkonnej rady a Technického sekretariátu. 20. 21. ktoré majú vzťah k tomuto dohovoru. 22. zodpovedajúce vedecko-technické výdobytky. C. 23. Výkonná rada sa skladá zo 41 členov. Členov Výkonnej rady volí Konferencia na obdobie dvoch rokov. regiónu. regiónu. z tohto regiónu. sedem zmluvných štátov z tohto regiónu. vymenujú desať zmluvných štátov z tohto regiónu. z regiónu Ázie, Latinskej Ameriky a karibskej oblasti. 24. 25. 26. 27. 28. 29. Každý člen Výkonnej rady má jeden hlas. jednoduchou väčšinou hlasov všetkých svojich členov. 30. Výkonná rada je výkonný orgán Organizácie. Konferencii. určila Konferencia. 31. a dodržiavaniu tohto dohovoru. 32. 33. 34. 35. 36. v určenom termíne opatrenia na nápravu situácie. a Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov. D. 37. pri výkone ich funkcií. verifikačné opatrenia stanovené týmto dohovorom. 38. 39. X odsekom 7 písmenami b) a c). sa tam nachádzajú. 40. 41. 42. 43. 44. Technického sekretariátu. kompetentnosti a bezúhonnosti. zmluvných štátov. výberu personálu na čo najširšom zemepisnom základe. 45. členov Vedeckej rady, ktorí vystupujú vo svojom mene. problémom. 46. žiadnej vlády ani od žiadneho iného cudzieho zdroja. E.

tags: #lewisit #zbran #hromadneho #nicenia