Svetové mocnosti v čase geopolitického napätia modernizujú svoj jadrový arzenál, ktorý naberá na význame.
Súčasný stav jadrového arzenálu
Výskumníci zo SIPRI poznamenali, že Rusko vlani vo februári oznámilo pozastavenie účasti na Novej dohode START. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA - dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.
SIPRI vo svojej výročnej správe napísal, že v januári bolo celosvetovo na skladoch pripravených na možné použitie 9585 jadrových hlavíc z odhadovaného celkového počtu 12.121. Týka sa to najmä jadrového arzenálu Ruska a Spojených štátov, ktoré vlastnia takmer 90 percent všetkých jadrových zbraní na svete.
"Zatiaľ čo celkový počet jadrových hlavíc na svete naďalej klesá v dôsledku postupnej demontáže zbraní z čias studenej vojny, žiaľ, naďalej zaznamenávame medziročný nárast počtu operačných jadrových hlavíc," skonštatoval riaditeľ SIPRI Dan Smith.
Výskumníci zo SIPRI tiež zdôraznili, že medzinárodná bezpečnosť sa v uplynulom roku naďalej zhoršovala vplyvom vojen na Ukrajine a v Pásme Gazy.
Prečítajte si tiež: Zbrane, ktoré spôsobili hrôzu v prvej svetovej vojne
"Nachádzame sa v jednom z najnebezpečnejších období v histórii ľudstva," varoval Smith. Svetové mocnosti požiadal, aby "ustúpili a uvažovali".
Definícia a typy zbraní hromadného ničenia
Zbraň hromadného ničenia (skrátene ZHN) je zbraň alebo bojový prostriedok, ktorý je schopný spôsobiť obrovské škody, hromadné straty a vyradenie ľudí.
Akustická zbraň je v USA zaradená do kategórie zbraní založených na usmerňovaní energie (Directed Energy Weapons). Väčšina výskumných prác sa zameriava na ...
Globálny terorizmus a hrozba zbraní hromadného ničenia
Neexistuje síce jediná ohraničená príčina globálneho terorizmu, jednako je treba uvažovať o koreňoch problému, ak chceme pochopiť jeho hlavné príčiny a vypracovať účinnú obranu.
Nebezpečenstvo predstavujú najmä zbrane hromadného ničenia, ktoré v rukách teroristov prinášajú o to väčšie riziko, že voči nim nefunguje logika.
Prečítajte si tiež: Ako si vybrať zbraň
V stále globalizovanejšom svete sa tomuto vplyvu nevyhne žiadna časť Európy. Aj v Bratislave, Krakove či Budapešti jedného dňa budú čnieť k oblohe minarety. Otázka nie je „či“, ale „kedy“.
Súčasný vzostup islamu ako viery, svetonázoru a programu politických akcií je javom, ktorý, pokiaľ ide o jeho dynamiku, energiu a možné dôsledky, nemožno porovnávať so žiadnou inou vierou ani ideológiou v dnešnom svete.
Hlavná praktická otázka, ktorú treba vyriešiť, je jasná: sú propagátori násilia, ktorí sa nazývajú „moslimovia“, verní svojej viere, alebo nie?
Odpoveď sa musí opierať o dejiny a dogmy islamu, nie o nejaký a priori sympatizujúci či odsudzujúci predsudok.
Historický kontext islamu
O Mohamedovom živote sme informovaní najmä z moslimských zdrojov, ako je Korán, hadísy či zaznamenané tradície (sunna) o tomto prorokovi a konsenzus islamských učencov.
Prečítajte si tiež: Využitie držiakov na zbrane
Tieto zdroje poskytujú pohľad, ktorý nemusí byť historicky presný, no napriek tomu je veľmi dôležitý, pretože ho považujú za pravdivý všetci skutoční moslimovia a používa sa ako písaná základňa pre vieru a zákonodarstvo.
Mohamed sa narodil v Mekke okolo roku 570 po Kr. Mesto Mekka sa nachádza v kraji Hidžaz na západnom okraji veľkej púšte, ktorá pokrýva väčšinu dnešnej Saudskej Arábie.
Keď mal Mohamed 25 rokov, stretol bohatú vdovu Chadídžu, ktorá bola od neho o 15 rokov staršia. Začal jej slúžiť ako pohonič tiav. Čoskoro sa stal jej partnerom a potom manželom. Vďaka svojmu obchodnému nadaniu zbohatol.
Často vychádzal na kopce v okolí Mekky, aby tam premýšľal a osamote meditoval. Keď sa jedného dňa vrátil zo svojho meditatívneho tranzu, zveril sa svojej žene s čudným zážitkom.
Povedal, že ho navštívila majestátna bytosť, v ktorej poznal anjela Gabriela, a prezradila mu proroctvo. Bolo to v roku 610 po Kr. Mohamed mal vtedy 40 rokov.
Od roku 610 až do svojej smrti čoraz častejšie mával „zjavenia“, čiže slovné správy, o ktorých veril, že pochádzajú priamo od Alaha. Niektoré si Mohamed a jeho žiaci pamätali, iné zapísali. Okolo roku 650 po Kr. tieto správy zozbierali a zapísali. Tak vznikol Korán, posvätná kniha islamu.
Mohamedovo učenie a konflikty
Tri roky po prvom údajnom zjavení sa Mohamed rozhodol vystúpiť na verejnosť. Jeho pôvodné učenie bolo jednoduché. Zameriavalo sa na podriadenie jedinému transcendentnému Alahovi, na zmyslové pôžitky raja pre verných a na pekelné muky pre hriešnikov.
Keď sa Mohamedovi nepodarilo presvedčiť svojich spoluobyvateľov a príslušníkov svojho kmeňa, začal sa postupne obracať na cudzincov.
Na Mohameda sa usmialo šťastie v júni 622, keď skupina 75 ľudí z úrodnej osady Jatrib, 300 km severne od Mekky, prišla k Mohamedovi, vyznala islam, pozvala ho a sľúbila, že ho bude brániť. Keď Mohamed utekal z Mekky, sprevádzala ho skupinka sedemdesiatich verných nasledovníkov.
Toto bola hedžra a Mohamedov príchod do Jatribu dňa 24. septembra 622 je začiatkom histórie islamu. Od tej doby sa Jatrib stal mestom proroka, Medinnet el Nebi, čo sa neskôr skrátilo na Medina.
Povolil ozbrojené prepady (razzia - gazavat) karaván, ktoré na svojej ceste z Mekky do Sýrie prechádzali neďaleko Mediny. Morálka, ktorá sa opierala o predislamské náboženské koncepty a knihy a o prirodzenú ľudskú citlivosť, sa od tej chvíle zrušila, aby ustúpila tomu, čo je výhodné pre Mohameda a jeho nasledovníkov.
V roku 624 na mieste Badr zabili jeho ľudia pri jedinom útoku vyše štyridsať obyvateľov Mekky. Toto posilnilo jeho prestíž a moc v Medine.
Alahovo posolstvo, ktoré prinášal Mohamed, bolo čoraz agresívnejšie: „Vrhnem do sŕdc tých, ktorí neveria, hrôzu a vy ich bite po šijach a bite ich po všetkých prstoch.“(7)
Nariadil popravu viacerých väzňov, ktorí mu skrížili cestu pri návrate do Mekky. A zároveň sa legalizovalo lúpenie a vyberanie výkupného, silná to motivácia endemických vojen medzi Arabmi po celé generácie pred Mohamedom.
Na mieste Badr sa jednoduchý kazateľ z Mekky definitívne zmenil na pomstychtivého vojenského diktátora, ktorý jasavo vyhlasoval, že pohľad na odseknuté hlavy nepriateľov ho teší väčšmi než pohľad na tú najvyberanejšiu ťavu v Arábii.
Nové zjavenia opisujú neveriacich ako „najhoršie zvery “(14) a „najodpornejšie kreatúry“,(15) ktoré si nezaslúžia zľutovania. Prorok bol „nepriateľom neveriacich“(16) a „hlavy jeho nepriateľov treba odseknúť“.(17) Zabíjanie, zotročovanie a olupovanie nepriateľov Boh nielen povoľoval, ale dokonca prikazoval.
V asi dvadsiatich prípadoch ich nielen schválil, ale priamo k nim navádzal. Jeho prvou obeťou bola poetka Asma Bint Marvan, ktorá sa vo svojich veršoch Mohamedovi vysmievala. Ďalším bol starý žid Abú Afak, ktorý sa opovážil spochybňovať Mohamedove metódy. Zavraždiť takého starého človeka len kvôli slovnému nesúhlasu, to bolo pre Arabov pred islamom čosi nepredstaviteľné.
Záver
Mohamedova prax a podporovanie krviprelievania je v dejinách náboženstiev čímsi ojedinelým. Alahov príkaz „zabite neveriacich, kdekoľvek ich nájdete“ je jednoznačným vážnym príkazom.
| Inštitúcia | Zistenie |
|---|---|
| SIPRI | Počet operačných jadrových hlavíc medziročne narastá. |
| SIPRI | Medzinárodná bezpečnosť sa zhoršuje vplyvom vojen na Ukrajine a v Pásme Gazy. |
tags: #lewist #zbran #hromadneho #nicenia