BRATISLAVA - Kariéru ukončila už v 25 rokoch. Katarína Listopadová sekla s plávaním v mladom veku. Šport, ktorý milovala, ju začal vyčerpávať, a to najmä psychicky.
Dôvody ukončenia kariéry Kataríny Listopadovej
Psychická vyčerpanosť
Listopadová naznačila, že pre svoju kariéru v minulosti urobila veľmi veľa a viac sa do nej nechce investovať čas ani prostriedky. O dôvodoch svojho rozhodnutia, podmienkach na Slovensku aj o porovnaní so zahraničím hovorila v rozhovore pre Šport24.sk.
Aký bol hlavný dôvod ukončenia kariéry? Nie je to spontánne rozhodnutie, rozmýšľala som nad tým dlhodobo. Dôvodom je to, že sa chcem v živote posunúť ďalej a venovať sa niečomu novému. Niečomu, čomu som sa nevenovala posledných dvadsať rokov.
Vyjadrili ste sa, že vás plávanie vyčerpávalo najmä psychicky. Čo sa vtedy premieľa športovcovi hlavou? Nastane zmena. Kým som vedela, že šport chcem robiť a že ma napĺňa, vedela som, že ten tréning musí byť ťažký a že to je to, čo potrebujem, ak sa chcem niekam posunúť. Potom som si však začala hovoriť, že ma to tak nenapĺňa. Začala som sa pýtať sama seba, či je nutné, aby som mala taký ťažký tréning, prečo to robím a podobne. Každý krok som si v hlave musela prejsť a odpovedať si, prečo to musím spraviť.
S akými reakciami ste sa stretli? Moji najbližší to vedeli, s nimi som to riešila dlhšie. Je pravda, že pre niektorých to bolo prekvapenie, keďže som stále chodila na preteky a mala nejaké výsledky aj počas posledných dvoch rokov, keď som uvažovala, že chcem skončiť. Vždy však prišlo niečo, čo ma ešte o kúsok namotivovalo a povedala som si, že to ešte skúsim. Veľa ľudí teda po mojom rozhodnutí reagovalo, že mám len 25 rokov a že toho môžem veľa dosiahnuť. Ja to viem, ale chcem to v normálnom živote, nielen v športe. Život by nemal byť len o tréningoch a o tom, snažiť sa dosiahnuť niečo, čo ma v konečnom dôsledku nespraví šťastnou.
Prečítajte si tiež: História slovenského plávania: Martina Moravcová
Nelákala ma ani najbližšia olympiáda v Tokiu. Už som bola dvakrát na olympijských hrách, takže tento sen všetkých športovcov som si už splnila," skonštatovala Listopadová.
Život v Rakúsku
Päť rokov ste žili v Rakúsku. Ako fungoval váš osobný aj plavecký život? V prvom rade je asi všetkým jasné, aké sú na Slovensku podmienky a že sa tu len ťažko dá vychovať nejaký športovec. Keď sa dostane na určitú úroveň, musí odísť do zahraničia, aby sa posunul ďalej. Po mojej prvej olympiáde v Londýne som si našla trénera, ktorý otváral medzinárodnú skupinu pre plavcov v Grazi. Zbalila som si svojich pár „slivák“, našla si bývanie a päť rokov som žila v tomto rakúskom meste. Stále som musela dochádzať na Slovensko kvôli škole, čo nebolo jednoduché.
V čom je Rakúsko pred Slovenskom, čo sa týka plávania a všeobecne športu? Určite podmienky na športovanie sú v Rakúsku neporovnateľné. Majú nové športoviská, o čo ani nejde, že sú nové, ale dá sa tam šport robiť na úrovni porovnateľnej s vrcholovými krajinami. V Rakúsku je viac ľudí, ktorí sa tomuto športu venujú a hlavne to sú odborníci. V Rakúsku je viac priestoru na akýkoľvek šport. Možno je to aj tým, že štát sa viac stará, aby sa zveľaďovala športová obec. Aj na Slovensku sa dávajú nejaké peniaze na šport, ale v konečnom dôsledku to je o tom: tu máš peniaze, sprav si s tým, čo chceš. V Rakúsku sa o tieto peniaze ľudia starajú.
Budúcnosť
V budúcnosti budete žiť na Slovensku alebo v zahraničí? Dobrá otázka. Neviem. Pravdepodobne na Slovensku žiť nebudem, hoci to neviem potvrdiť na sto percent. Nemám to ešte celkom premyslené. Skončila som vysokú školu, mám vyštudované slovenské právo, takže keby som chcela v tejto oblasti žiadať o práci v zahraničí, bolo by to zložitejšie. Musím zvážiť viaceré faktory.
Vraví sa, že profesionálny športovec kvôli športu neustále obetuje veľa. Čo všetko ste plávaniu obetovali vy? Obetovala som veľa, hlavne čo sa týka rodiny. Za posledných 7-8 rokov, keď sa plávaniu venujem intenzívne, som s rodinou nestrávila dokopy žiaden čas. Vynechala som narodeniny, svadby mojej rodiny. Nie že by som to ľutovala, ale práve teraz prišiel ten zlom, že už také veci nechcem vymeškávať a kvôli športu sa znovu sťahovať do zahraničia, aby som mala podmienky, ktoré viem, že na Slovensku by som ich nemala.
Prečítajte si tiež: Slovenská plavecká legenda
Podmienky pre plávanie na Slovensku
Výchova plavcov
Tvrdili ste, že výchova plavcov na Slovensku sa robí „na kolene“. Prečo to tak je? Nejde o to, že by neboli deti, ktoré chcú robiť šport. Ani biedne podmienky nie sú ten najväčší problém. Ide o to, že je u nás veľmi málo odborníkov, ktorí sa tomu reálne chcú venovať, majú to vyštudované a majú chuť sa učiť nové veci, sledovať trend v jednotlivých športoch. Nemusí to byť len o plávaní. Nepoznám veľa mladých trénerov, ktorí by sa chceli venovať plávaniu a trénovať deti. Je ich pár, ale nestačí to. Nedá sa to porovnať inými krajinami, kde majú v klube viacerých trénerov, majú niekoho, kto im pomáha s výživou a stravou, fyzioterapeutov. Ťažko sa potom porovnávajú športovci. Príde potom športovec zo Slovenska na majstrovstvá Európy, dosiahne výsledok, aký dosiahne. Na Slovensku ho za to skritizujú, v konečnom dôsledku ale veľa ľudí nevidí rozdiel, ktorý je v príprave medzi športovcami jednotlivých krajín.
Naši športovci teda nemajú šancu vyrovnať sa svetovej špičke, ak zostanú na Slovensku? Nejde o to, že by nemali šancu, ale je minimálna. Veľa závisí od toho, akú podporu majú plavci od rodičov, a tak ďalej, a tak ďalej.
Prečo Slovensko nemá takých odborníkov ako Rakúsko či iné krajiny? Najhlavnejší faktor bude, že tréneri nie sú dostatočne zaplatení. Veľa trénerov má vyštudovanú fakultu telesnej výchovy a športu. Tí však buď dávajú len súkromné hodiny, ak chcú robiť trénerstvo trebárs plávania, alebo sa venujú iným športom, napríklad robia trénerov v posilňovni. Robia teda niečo, čo im asi prináša väčší zisk.
Budúcnosť slovenského plávania
Ako vidíte budúcnosť slovenského plávania?(úsmev) Stále tam zostávajú hodnotní plavci. Medzi mužmi to sú, napríklad, Richard Nagy a Tomáš Klobučník, medzi ženami je tiež pár ľudí, ako napríklad Aďa Podmaníková. Dúfam, že to pôjde správnym smerom, ale kým sa nezmení to, o čom som hovorila, na Slovensku, neviem si predstaviť, že sa bude naše plávanie uberať dobrým smerom. Všetci plavci, ktorých som vymenovala, sa pripravujú v zahraničí.
Ďalšie ukončenia kariér v plávaní
Nada Daabousová
V sobotu 15.januára 2022 oslávila krásnych 25 rokov historicky najúspešnejšia synchronizovaná plavkyňa Slovenska Nada Daabousová, ktorá sa k 1.1.2022 rozhodla ukončiť svoju úspešnú športovú kariéru a pôsobenie v národnom tíme.
Prečítajte si tiež: Zuzana Matúšová a Kúpele Piešťany
Spomedzi všetkých dosiahnutých úspechov je, samozrejme, potrebné vyzdvihnúť najmä 22. miesto v párových zostavách, ktoré Nada dosiahla spolu s Janou Labáthovou na OH v Rio de Janeiro v roku 2016.
O tom, že Nada neustále napredovala svedčí aj úžasné 7. miesto v súťaži technických sól na ostatných Majstrovstvách Európy v Budapešti v máji 2021, pričom spôsob akým sa Nada popasovala s najnáročnejším 5. elementom si získal rešpekt a obdiv od rozhodcov, trénerov, ale aj ostatných konkurentiek v štartovom poli. Toto bol jeden z tých športových momentov, ktoré sa zapíšu do histórie nášho športu.
Aj napriek všetkým dosiahnutým športovým úspechom zostala Nada vždy skromná a neustále tvrdo pracujúca s jasne vytýčenými cieľmi. Síce svoje najväčšie úspechy dosiahla v individuálnych disciplínach, počas celej svojej športovej kariéry bola vždy súčasťou aj tímových disciplín.
Martina Moravcová
Súťažný koniec vo vrcholovom plávaní absolvovala slovenská plavecká hviezda Martina Moravcová (36) ešte na májových ME v dlhom bazéne v Debrecíne. Oficiálnu rozlúčku a zbohom dlhoročnej úspešnej kariére dala dvojnásobná strieborná medailistka z OH 2000 v Sydney až včera na slávnostnom vyhlásení najúspešnejších Slovenskej plaveckej federácie v Bratislave.
Andrea Podmaníková
Slovenská plavkyňa Andrea Podmaníková uvažuje o ukončení aktívnej kariéry. Skúsená plavkyňa pripúšťa po nedávnych ME koniec kariéry.