Súťažný koniec vo vrcholovom plávaní absolvovala slovenská plavecká hviezda Martina Moravcová (36) ešte na májových ME v dlhom bazéne v Debrecíne. Oficiálnu rozlúčku a zbohom dlhoročnej úspešnej kariére dala dvojnásobná strieborná medailistka z OH 2000 v Sydney až včera na slávnostnom vyhlásení najúspešnejších Slovenskej plaveckej federácie v Bratislave.
Slovenská plavkyňa Andrea Podmaníková uvažuje o ukončení aktívnej kariéry. Skúsená reprezentantka, ktorá dlhodobo žije v USA, sa počas uplynulého týždňa predstavila na ME v krátkom bazéne v poľskom Lubline. Podmaníková pripustila, že to bolo možno jej posledné vrcholné podujatie.
„Je to veľká súčasť môjho života, ale pomaličky si uvedomujem, že tú energiu dokážem investovať aj do niečoho iného. Ja mám naozaj dosť iných príležitostí na realizáciu mimo bazéna. A tým to celé tak nejako uzatváram. Ešte síce nerobím žiadne definitívne závery, no určite budem prehodnocovať mnoho vecí. Pretože by som rada zostala férová aj voči plaveckej federácii a celej slovenskej reprezentácii.
Kariéru ukončila už v 25 rokoch Katarína Listopadová. Šport, ktorý milovala, ju začal vyčerpávať, a to najmä psychicky. O dôvodoch svojho rozhodnutia, podmienkach na Slovensku aj o porovnaní so zahraničím hovorila v rozhovore pre Šport24.sk. Listopadová skončila na OH 2012 v Londýne na 28. priečke na 200 metrov polohové preteky, o štyri roky neskôr v Riu de Janeiro bola 22. na 50 m znak a 30. na 100 m motýlik. Venovala sa všetkým plaveckým spôsobom okrem prsiarskeho.
Aký bol hlavný dôvod ukončenia kariéry?
Prečítajte si tiež: Podrobnosti o konci kariéry litovskej a slovenskej plavkyne
Nie je to spontánne rozhodnutie, rozmýšľala som nad tým dlhodobo. Dôvodom je to, že sa chcem v živote posunúť ďalej a venovať sa niečomu novému. Niečomu, čomu som sa nevenovala posledných dvadsať rokov.
Vyjadrili ste sa, že vás plávanie vyčerpávalo najmä psychicky. Čo sa vtedy premieľa športovcovi hlavou?
Nastane zmena. Kým som vedela, že šport chcem robiť a že ma napĺňa, vedela som, že ten tréning musí byť ťažký a že to je to, čo potrebujem, ak sa chcem niekam posunúť. Potom som si však začala hovoriť, že ma to tak nenapĺňa. Začala som sa pýtať sama seba, či je nutné, aby som mala taký ťažký tréning, prečo to robím a podobne. Každý krok som si v hlave musela prejsť a odpovedať si, prečo to musím spraviť.
S akými reakciami ste sa stretli?
Moji najbližší to vedeli, s nimi som to riešila dlhšie. Je pravda, že pre niektorých to bolo prekvapenie, keďže som stále chodila na preteky a mala nejaké výsledky aj počas posledných dvoch rokov, keď som uvažovala, že chcem skončiť. Vždy však prišlo niečo, čo ma ešte o kúsok namotivovalo a povedala som si, že to ešte skúsim. Veľa ľudí teda po mojom rozhodnutí reagovalo, že mám len 25 rokov a že toho môžem veľa dosiahnuť. Ja to viem, ale chcem to v normálnom živote, nielen v športe. Život by nemal byť len o tréningoch a o tom, snažiť sa dosiahnuť niečo, čo ma v konečnom dôsledku nespraví šťastnou.
Prečítajte si tiež: História slovenského plávania: Martina Moravcová
Päť rokov ste žili v Rakúsku. Keď sa dostane na určitú úroveň, musí odísť do zahraničia, aby sa posunul ďalej. Po mojej prvej olympiáde v Londýne som si našla trénera, ktorý otváral medzinárodnú skupinu pre plavcov v Grazi. Zbalila som si svojich pár „slivák“, našla si bývanie a päť rokov som žila v tomto rakúskom meste. Stále som musela dochádzať na Slovensko kvôli škole, čo nebolo jednoduché.
V čom je Rakúsko pred Slovenskom, čo sa týka plávania a všeobecne športu?
Určite podmienky na športovanie sú v Rakúsku neporovnateľné. Majú nové športoviská, o čo ani nejde, že sú nové, ale dá sa tam šport robiť na úrovni porovnateľnej s vrcholovými krajinami. V Rakúsku je viac ľudí, ktorí sa tomuto športu venujú a hlavne to sú odborníci. V Rakúsku je viac priestoru na akýkoľvek šport. Možno je to aj tým, že štát sa viac stará, aby sa zveľaďovala športová obec. Aj na Slovensku sa dávajú nejaké peniaze na šport, ale v konečnom dôsledku to je o tom: tu máš peniaze, sprav si s tým, čo chceš. V Rakúsku sa o tieto peniaze ľudia starajú.
V budúcnosti budete žiť na Slovensku alebo v zahraničí?
Pravdepodobne na Slovensku žiť nebudem, hoci to neviem potvrdiť na sto percent. Nemám to ešte celkom premyslené. Skončila som vysokú školu, mám vyštudované slovenské právo, takže keby som chcela v tejto oblasti žiadať o práci v zahraničí, bolo by to zložitejšie. Musím zvážiť viaceré faktory.
Prečítajte si tiež: Slovenská plavecká legenda
Čo všetko ste plávaniu obetovali vy?
Obetovala som veľa, hlavne čo sa týka rodiny. Za posledných 7-8 rokov, keď sa plávaniu venujem intenzívne, som s rodinou nestrávila dokopy žiaden čas. Vynechala som narodeniny, svadby mojej rodiny. Nie že by som to ľutovala, ale práve teraz prišiel ten zlom, že už také veci nechcem vymeškávať a kvôli športu sa znovu sťahovať do zahraničia, aby som mala podmienky, ktoré viem, že na Slovensku by som ich nemala.
Tvrdíte, že výchova plavcov na Slovensku sa robí „na kolene“. Prečo to tak je?
Nejde o to, že by neboli deti, ktoré chcú robiť šport. Ani biedne podmienky nie sú ten najväčší problém. Ide o to, že je u nás veľmi málo odborníkov, ktorí sa tomu reálne chcú venovať, majú to vyštudované a majú chuť sa učiť nové veci, sledovať trend v jednotlivých športoch. Nemusí to byť len o plávaní. Nepoznám veľa mladých trénerov, ktorí by sa chceli venovať plávaniu a trénovať deti. Je ich pár, ale nestačí to. Nedá sa to porovnať inými krajinami, kde majú v klube viacerých trénerov, majú niekoho, kto im pomáha s výživou a stravou, fyzioterapeutov. Ťažko sa potom porovnávajú športovci.
Prečo Slovensko nemá takých odborníkov ako Rakúsko či iné krajiny?
Najhlavnejší faktor bude, že tréneri nie sú dostatočne zaplatení. Veľa trénerov má vyštudovanú fakultu telesnej výchovy a športu. Tí však buď dávajú len súkromné hodiny, ak chcú robiť trénerstvo trebárs plávania, alebo sa venujú iným športom, napríklad robia trénerov v posilňovni. Robia teda niečo, čo im asi prináša väčší zisk.
Ako vidíte budúcnosť slovenského plávania?
Stále tam zostávajú hodnotní plavci. Medzi mužmi to sú, napríklad, Richard Nagy a Tomáš Klobučník, medzi ženami je tiež pár ľudí, ako napríklad Aďa Podmaníková. Dúfam, že to pôjde správnym smerom, ale kým sa nezmení to, o čom som hovorila, na Slovensku, neviem si predstaviť, že sa bude naše plávanie uberať dobrým smerom. Všetci plavci, ktorých som vymenovala, sa pripravujú v zahraničí.
Litovská plavkyňa Ruta Meilutyteová očarila na olympiáde plavecký svet. Dôvod? Má iba pätnásť rokov, a už je olympijskou víťazkou. Tínedžerka tak vybojoval prvú medailu pre Litvu z plavecký bazénov a takisto aj premiérový cenný kov pre svoju krajinu na tohtoročnom najväčšom športovom sviatku sveta. "Nemôžem tomu uveriť.
Meilutyteová o svojom talente presvedčila už v semifinále, keď jednoznačne dominovala a vytvorila európsky rekord. Vo finále potom dokonala fantastické olympijské dielo. Napriek tomu, že má iba pätnásť rokov, má už na svojom konte viacero úspechov. Na minuloročnej olympiáde mládeže v Turecku získala všetky tri medaily.
"Ona je veľmi talentovaná a pracovitá. Ešte môže vo svojej kariére dokázať veľké veci," tvrdí o mladej Litovčanke jej anglický tréner Jon Rudd, ktorý ju objavil pred tromi rokmi vo Veľkej Británii, kam odišla spoločne s rodinou. Meilutyteová študuje od svojich dvanástich rokov na škole v Plymouthe, odkiaľ je aj talentovaný sedemnásťročný britský skokan do vody Tom Daley. Okrem zlatej medaily urobila rodáčka z Kaunasu veľkú reklamu aj svojej škole. "Bol to taký veľký úspech, že som mala slzy v očiach. Ak získate olympijské zlato v takom mladom veku, tak je to neuveriteľné. Sme na ňu všetci veľmi pyšní," povedala o svojej študentke riaditeľka školy v Plymouthe Sarah Dunnová. Podľa nej mala od príchodu do Anglicka v sebe veľký potenciál. "Nielenže je fantastická športovkyňa, ale je aj veľmi učenlivá.
Andrea Podmaníková ako prvá slovenská plavkyňa v histórii zvládla 50 m prsia pod 30 sekúnd. Na pretekoch Svetového pohára v krátkom bazéne v Indianapolise finišovala vo finále prsiarskeho šprintu na 3. priečke. Andrea Podmaníková dohmatla v Indianapolise vo finále za 29,89 s a o 19 stotín sekundy prekonala svoje doterajšie maximum z vlaňajších majstrovstiev sveta v krátkom bazéne v Abú Zabí (30,08). Slovenský rekord na 50 m prsia vylepšila už štrnástykrát a potvrdila dobrú formu z posledných dní.
Dvadsaťštyriročná členka Pirana SC Topoľčany sa postavila v pretekoch SP na pódium druhýkrát v kariére. Na 50 m prsia bola bronzová aj pred troma rokmi v Budapešti. V Indianapolise ju zdolala o 1,19 sekundy litovská hviezda Ruta Meilutyté (28,70) i domáca Lilly Kingová (29,16). Podmaníková je rekordérkou na 50 m prsia aj v dlhom bazéne (31,63). Slovenské historické maximá drží v krátkom bazéne na 50, 100 i 200 m prsia, v dlhom na 50 a 100 m.
V sobotu 15.januára 2022 oslávila krásnych 25 rokov historicky najúspešnejšia synchronizovaná plavkyňa Slovenska Nada Daabousová, ktorá sa k 1.1.2022 rozhodla ukončiť svoju úspešnú športovú kariéru a pôsobenie v národnom tíme. Spomedzi všetkých dosiahnutých úspechov je, samozrejme, potrebné vyzdvihnúť najmä 22. miesto v párových zostavách, ktoré Nada dosiahla spolu s Janou Labáthovou na OH v Rio de Janeiro v roku 2016. V juniorskej kategórii sa môžeme vrátiť ku krásnemu 8. miestu v sólových zostavách na Majstrovstvách Európy juniorov 2013 v poľskej Poznani. O tom, že Nada neustále napredovala svedčí aj úžasné 7. miesto v súťaži technických sól na ostatných Majstrovstvách Európy v Budapešti v máji 2021, pričom spôsob akým sa Nada popasovala s najnáročnejším 5. elementom si získal rešpekt a obdiv od rozhodcov, trénerov, ale aj ostatných konkurentiek v štartovom poli. Toto bol jeden z tých športových momentov, ktoré sa zapíšu do histórie nášho športu.
Aj napriek všetkým dosiahnutým športovým úspechom zostala Nada vždy skromná a neustále tvrdo pracujúca s jasne vytýčenými cieľmi. Síce svoje najväčšie úspechy dosiahla v individuálnych disciplínach, počas celej svojej športovej kariéry bola vždy súčasťou aj tímových disciplín. Počnúc Európskymi hrami v Baku v roku 2015 až po Majstrovstvá sveta v kórejskom Gwangju 2019 bola pri všetkých najväčších tímových úspechoch slovenského synchronizovaného plávania.
Pre synchronizované plavkyne a plavcov na Slovensku Nada predstavuje a ešte dlho bude predstavovať veľký športový vzor a môžeme sa len tešiť z toho, že sa v súčasnosti začala venovať začínajúcim synchronizovaným plavkyniam a plavcom, ktorých má určite čo naučiť. Nada Daabousova však nezostáva športovým vzorom iba pre športovcov, ale rovnako bolo aj pre nás ostatných, ktorí sme pracovali na rôznych pozíciách v rámci slovenského synchronizovaného plávania cťou pôsobiť po jej boku.
Na záver pridala poďakovanie aj zástupkyňa športovcov Martina Moravcová : ,, S ľútosťou čítam tvoje slová o ukončení reprezentačnej činnosti a verím, že tvoje rozhodnutie nie je unáhlené. Vzdy je dovod v nom akokolvek pokracovat. Zodpovedny profesionalny sportovec planuje svoj koniec kariery, niekedy aj viac ako rok dopredu.