Poľovnícky turizmus je samostatná a osobitná forma cestovného ruchu. Je to súhrn vzťahov a javov, vyplývajúcich z cestovania a pobytu osôb za účelom získania poľovníckeho zážitku, poľovníckej trofeje a rozšírenie vlastného poznania. Je viazaný na skupinu ľudí, pre ktorú je poľovníctvo osobnou záľubou.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že praveký človek sa lovcom stáva postupne ako sa vyvíja jeho schopnosť zaobstarať si obživu pre seba. V staršej dobe kamennej útočí na zver jednoduchými nástrojmi - kyjak, kamene a začína sa organizovať. Pri love začína využívať rôzne pasce. Až v mladšom paleolite sa objavuje podoba dnešného luku. V neolite človek začína pestovať plodiny a chovať zvieratá. Pôvodný lov sa v niekoľkotisícročnom vývoji spoločnosti postupne mení na poľovníctvo a potreba lovu, ako zdroja obživy sa mení na zábavu.
V rímskej ríši sa stretávame s chytaním zveri - hlavne šeliem. Zver v prírode patrila tomu, kto sa jej zmocnil. Neriadili sa žiadnymi pravidlami a zver nebola ničím chránená. V jednotlivých panstvách sa určovali vlastné pravidlá, ktoré nie vždy boli v prospech voľne žijúcej zveri a stavy zvierat sa v mnohých oblastiach znižovali až úplne vymizli.
Prvé komplexnejšie usmernenie sa ochranu zveri vydal kráľ Ladislav I, ktorý v roku 1092 zakázal v dňoch pracovného pokoja loviť zver. Toto usmernenie v roku 1157 skonkretizoval Uhorský kráľ Gejza, ktorý vo vydanej listine zakázal lov v nedeľu a počas sviatkov. Kráľ Ladislav II Jagellovský piatym dekrétom o hájení zveri z roku 1504 zakázal poddaným loviť niektoré druhy zveri. Naň naviazal v roku 1729 Karol III Habsburský dekrétom o poľovníctve a vtáčnictve. V roku 1786 Jozef II Habsburský vydal poľovnícky poriadok, ktorým charakterizuje ochranu práva poľovníctva. V roku 1802 dekrétom Františka I Habsburského sa určuje čas ochrany pre niektoré druhy zveri a lov samičej zveri zakázal v čase párenia a odchove mláďat. Nízke stavy zveri primäli v 19. storočí veľkostatkárov k zakladaniu zverníc a bažantníc. Územie dnešného Slovenska sa stáva bohaté na zvernice, obory a bažantnice. Bohatá je aj trofejová zbierka na Slovenských zámkoch a kaštieľoch.
Za vlády Františka Jozefa I prijatím zákonného článku XX/1886 o poľovníctve - právo poľovníctva je viazané na vlastníctvo pôdy. Aj po prvej pozemkovej reforme právo výkonu poľovníctva vykonávali tí, ktorí si to vzhľadom na svoje príjmy mohli dovoliť. Pre nich bolo poľovníctvo aj otázkou prestíže. Do povedomia sa postupne dostáva poľovnícka morálka a súbor zásad, ktoré boli v jednotlivých lokalitách odlišné. Snaha o zjednotenie poľovníkov vyvrcholila na území Slovenska 10. 12. 1920 založením Loveckého ochranného spolku. V roku 1923 bola založená Československá myslivecká jednota, ktorá sa usilovala zjednotiť všetkých poľovníkov Československa. Stále však chýbala medzinárodná organizácia, ktorá by zjednotila záujmy poľovníkov z rôznych krajín Európy. Myšlienka založenia takejto Medzinárodnej poľovníckej organizácie - CIC sa zrodila v Nových Zámkoch na jeseň v roku 1928 za účasti poľovnícky vyspelých krajín: Francúzska, Poľska, Rumunska a Československa. Následne sa v dňoch 22.-26. novembra 1928 v Nových Zámkoch konal Prvý medzinárodný lovecký kongres, ktorý prijal novozámockú deklaráciu o založení CIC.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Cieľavedomou prácou na poli poľovníctva bol prijatý tzv. malý poľovný zákon č. 98/1929 Zb. o ochrane zveri , zákon č. 57/1936 Zb. o boji proti pytliakom a zákon č. 81/1938 Zb. o zbraniach a strelive, ktorý nariadil registráciu zbraní. Bohatý bol aj kultúrno - spoločenský život. Prvý odborný poľovnícky časopis na Slovensku vyšiel 15.júla 1923 v Prešove pod názvom Nimrod. 11. júla 1926 v Poprade bola inštalovaná prvá poľovnícka výstava na Slovensku , ktorú navštívilo viac ako 5500 návštevníkov zo Slovenska aj zahraničia, ba dokonca aj z Ameriky. 2.-22. novembra 1937 v Berlíne bola inštalovaná Medzinárodná poľovnícka výstava za účasti 22 krajín s vyše 10 000 exponátmi. Bolo ocenených 317 trofejí, z toho zo Slovenska 184 trofejí.
Druhá svetová vojna zanechala svoju bolestnú pečať nielen v národe, ale aj v prírode a zveri. Zveľaďovanie stavov zveri nastalo až po skončení vojny. Poľovnícky život sa naplno rozvinul prijatím tzv. Ďurišovho zákona o poľovníctve č. 225/ 1947 Zb. , ktorý položil základ zľudoveniu poľovníctva. Od 1.marca 1962 vstúpil do platnosti zákon č.23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý zmenil vývoj a smerovanie poľovníctva na Slovensku. 21. - 22. júna 1969 sa konal ustanovujúci zjazd Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorého členmi boli jednotliví členovia Poľovníckych združení. Novelou č. 99/1993 Z.z. sa právo poľovníctva viaže na vlastníctvo k pozemkov. Zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve nahrádza už 47 rokov starý zákon. Až budúcnosť ukáže jeho význam pre zver. Poľovníctvo vždy malo obdivovateľov, ale aj nežičlivcov.
Ako každý druh cestovného ruchu aj poľovnícka turistika ( poľovačky v zahraničí) má svoje špecifické črty, ktorými sa odlišuje od ostatných druhov cestovného ruchu. V prvom rade je potrebné ozrejmiť si čo vlastne poľovnícka turistika je. Jej definícia vychádza zo základnej, klasickej definície cestovného ruchu pričom zohľadňuje osobitosti a najmä mnohorakosť motívov.
Medzi základné formy poľovníckeho turizmu patria:
- Individuálna poľovačka - uskutočňuje sa spravidla v určenej časti poľovného revíru s poľovníckym sprievodcom.
- Spoločná poľovačka - organizuje sa pre skupinu najmenej troch poľovníkov (strelcov), pričom nadháňanie zveri na strelcov vykonávajú honci za pomoci poľovníckych psov.
- Pozorovanie zveri - súvisí s filozofiou eskapizmus, návratu človeka do prírody. Umožňuje rozšíriť okruh záujemcov o poľovnícku turistiku o nepoľovníkov. Ponuku tvorí pozorovanie zveri v jej prirodzenom prostredí počas jej dennej aj nočnej aktivity.
V našom turizme je poľovníctvo najrozšírenejšie ako dekorácia, tak ako existujú všakovaké husacie či kačacie hody, občas sa zjavia aj diviačie alebo inak divinové, pre ortodoxných milovníkov názvoslovia zverinové.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Poľovnícke organizácie majú počas roka rôzne náklady (prenájom za revír, nákup krmiva a pod.). Nemám k dispozícii žiadne štatistiky, ale nebude na SK veľa organizácií (myslím bežné "dedinské" občianske združenia), ktorým by hrozilo, že príjmy z poplatkových odstrelov budú významne presahovať náklady a že teda vznikne relevantný daňový základ pre zdanenie. Nakoniec, asi preto existujú povinné členské príspevky (stratu treba vykryť).
Platené poľovačky sú činnosťou smerujúcou k dosahovaniu zisku. myslím že tak to pozná daňový zákon.
Sme poľovnícka cestovná kancelária, ktorá organizuje poľovné akcie. Na našich stránkach nezobrazujeme žiadnu z možností, kde by ste sa prostredníctvom našej poľovníckej cestovnej kancelárie mohli pozrieť za novými zážitkami a dobrodružstvami, pretože výber je skutočne široký. Našou dlhoročnou praxou a spoluprácou s jednotlivými združeniami, farmami a revírmi ako aj cestovnými kanceláriami tohto zamerania máme možnosť stanoviť Vám podľa vašich požiadaviek, cestu do ktoréhokoľvek kúta poľovníckeho sveta. Úzko spolupracujeme s mnohými poľovníckymi združeniami na celom Slovensku.
Neďaleko obce Tataranská Javorina, v obkolesení divokého lesa a rozľahlej lúky stojí prekrásny Lovecký zámoček Hohenlohe. Od roku 2004 ho prezidenti Slovenskej republiky využívajú na reprezentačné účely. Lovecký zámoček je tak v správe Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Počas svojej histórie hostil viacero zahraničných prezidentov pri formálnych aj neformálnych stretnutiach. Lovecký zámoček Hohenlohe je národná kultúrna pamiatka, ktorá je od 10. decembra 2015 sprístupnená aj pre verejnosť. Otvorený je celoročne vo vybraný deň v týždni. Na tieto termíny budú organizované skupiny poľovníkov - ak ste sám a chcete sa pridať ku skupine poľovníkov, oznámte nám prosím Váš záujem a my zariadime všetko ostatné!
Lovecký kaštieľ je kultúrna pamiatka, ktorá sa nachádza v blízkosti rekreačnej oblasti Duchonka. V roku 1945 Nemci kaštieľ vyrabovali, poškodili vnútorné zariadenie a podpálili ho. V roku 1950 kaštieľ opravili a bola v ňom umiestnená Lesnícka majstrovská škola.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov
V súčasnosti má slovenský poľovnícky cestovný ruch veľký potenciál, ktorý je potrebné rozvíjať a podporovať. Ponúka jedinečné zážitky v krásnej prírode a prispieva k rozvoju vidieckych oblastí.