Malokarpatské lesy skrývajú veľa pokladov. Jedným z nich je aj pálffyovský zámoček Mon Repos. Nachádzal sa nad Plaveckým Mikulášom vo výške 465 metrov nad morom, neďaleko Dzeravej skaly.
Bola to drevená zrubová stavba postavená na kamennom základe. Na historické pramene, ktoré by sa týkali pôvodu objektu, sme nenatrafili. Vychádzame teda z informácií dostupných na internete - podľa Nikolety Jurčinovej bol trojpodlažný zámok postavený v roku 1898 z červeného smreka. Koncu 19. Samotný kaštieľ mal 250 rokov.
Zámok údajne kúpil gróf Pálffy v Taliansku pre svojho syna a v krásnom horskom prostredí obce Plavecký Mikuláš ho dal nanovo vybudovať. Samotný kaštieľ mal 250 rokov. Zámoček využívali súrodenci gróf Alexander (Sándor) a knieža Mikuláš XIII. Pálffy pri poľovačkách.
Informácia o kúpe objektu ich otcom je zrejme nesprávna, pretože ich otec zomrel v roku 1866. Vtedajšie knieža Anton Karol Pálffy nemalo potomkov, rovnako ako dedič Mikuláš XIII a jeho brat Alexander.
Je zaujímavé, že kmeňová kniha malackého pálffyovského fideikomisu, ktorú zostavil, resp. aktualizoval v roku 1899 vtedajší správca dr. Ivan Prenoszil, zámoček Mon Repos neuvádza. Na rozdiel od pálffyovského poľovníckeho zámočka Vývrat, ktorý sa spomína aj vo fideikomisnom súpise z roku 1879.
Prečítajte si tiež: Sprievodca bazárom loveckých lukov
Vybudovanie Mon Repos by sa tak mohlo posunúť o kúsok neskôr. Nič to nemení na tom, že bol vybudovaný na prelome 19. a 20. storočia. Podľa informácií, ktoré sa zachovali medzi ľuďmi, naozaj Mon Repos využíval brat Mikuláša XIII. Sándor.
Po skončení pálffyovskej éry zámoček slúžil ako rekreačná chata, bol obľúbeným miestom turistov. Vyhorel v piatok 5. decembra 1969, deň pred sviatkom patróna obce. Podľa pamätníčky vtedy poletoval sneh.
Dodnes na toto miesto chodia turisti, hoci tam stojí už len kamenný základ zámočka a susedná horáreň s pálffyovským erbom. Práve korunka v hornej časti ebu, by mohla napovedať niečo o pôvode objektu.
Turistika k Mon Repos
Počasie priam láka na turistiku krásami Záhoria. Ak chcete návštevu zámočku Mon Repos spojiť s turistikou, vyberte sa po asfaltovej ceste popri potoku Libuša. Na trase uvidíte aj verejnosti prístupnú jaskyňu Deravá skala.
Od jaskyne budete po asfaltke mierne stúpať a dostanete sa k horárni. Kúsok od nej je studnička s pitnou vodou. Od budovy Mon Repos sa môžete vydať ďalej po zelenej turistickej značke, neskôr odbočiť doprava smerom na Jeleniu horu - veľkú lúku s peknými asfaltovými útvarmi a výhľadom na Záhorskú nížinu.
Prečítajte si tiež: Výber základky pre lovecký luk
Trasa výletu môže vyzerať nasledovne: Štartom výletu sa stala autobusová zastávka v Plaveckom Podhradí, kam sme sa doviezli zo Senice niečo po šiestej. V obci stojí za zmienku ešte Pálffyovský kaštieľ, ktorý je bohužiaľ neprístupný pre verejnosť a oproti nemu je expozícia Plaveckého krasu, ktorá v tak skorú hodinu ešte nebola otvorená.
Potom sa už vyberáme popri parkovisku smerom k samotnému hradu, ku ktorému prídeme po dvoch kilometroch. Neďaleko od hradu nás potešila naozaj pekne upravená studnička so slušnou výdatnosťou a výbornou vodou. Pár metrov nad studničkou je informačná tabuľa o tom, že sa nachádzame v Národnej prírodnej rezervácii Pohanská a konkrétne na keltskom hradisku.
Z hradiska pokračujeme do Sedla Baborská, od ktorého stúpame ostrým kopcom. Oddych poskytuje krátka odbočka doprava na pekný výhľad na Plavecké podhradie a ďalší pekný výhľad sa nám naskytne na Báborskej. Ďalšie naše kroky smerujú cez Krasové jamy a prichádzame na Amonovu lúku, kde sa práve prebúdza niekoľko stanujúcich.
Pokračujeme po červenej, ktorá čiastočne ide spoločne s cyklotrasou až po „chatu“ Brezinky. Míňame ďalšie turistické a cyklistické trasy a prichádzame na rázcestie pod Ostrým kameňom, kde schádzame z Cesty SNP a smerujeme na priehradu.
Prejdeme cez hlavnú cestu na Prievaly a vraciame sa opäť na Záhorie. Stúpame po hrebeni Malých Karpát a v duchu chválime neznámeho, ktorý si dal poriadnu robotu a pokosil cestičku, po ktorej šliapeme nahor.
Prečítajte si tiež: Parametre reflexných lukov
Pod Lipovým vrchom sme z asfaltky odbočili po žltej značke smerom na Jablonicu. Za zmienku stojí, že buď na ceste od Mon Reposu nie sú alebo sme prehliadli možnosti na doplnenie vody (teda až na Bukovú). Ak o nejakých takýchto miestach viete, radi si necháme poradiť.
Výlet od hradu k hradu odporúčame, nie je extrémne náročný a je na trase množstvo zaujímavých vecí k videniu. Spojiť jednodenný peší výlet s návštevou dvoch zrúcanín stojí za trochu snahy.