Obec Lúky sa rozprestiera po obidvoch stranách krajinskej cesty (hradskej) vedúcej z Púchova cez Lýsky priesmyk na Moravu. Od Púchova i od Moravy je vzdialená na 12-12 km, takže leží uprostred Púchovskej doliny. Dolina na Lúkach je najužšia a je dlhá 2 km.
História obce Lúky
Podľa ľudovej povesti, kostol v Lúkach začali stavať medzi Lúkami a Lysou, ale práca sa nedarila. Až tu raz akýsi neznámy človek im poradil: „Zapriahnite čierne voly do voza a nechajte voľne ísť. Kde zastanú tam vystavte kostol“. Stalo sa. Voly zastali na mieste dnešného kostola. Lúčania s čerstvou chuťou dali sa do stavby a kostol bol čoskoro hotový. Podľa kanonickej vizitácie vykonanej na Lúkach 25. augusta 1829 so všetkou pravdepodobnosťou tvrdiť, že bol postavený r.1228.
Cintorín bol na Lúkach pôvodne len okolo kostola, len koncom 18.storočia založili terajší cintorín. Do r. 1823 bola fara drevená. V tomto roku postavili faru z kameňa. Kostol a fara zažili pohnuté časy najmä od Turkov v 16. a 17. storočí.
Školstvo v Lúkach
Podľa kanonickej vizitácie z r.1829 na Lúkach jestvuje katolícka škola od r.1826. V roku kanonickej vizitácie (1829) organistom bol František Kresánek, rodák z Považskej Bystrice a bol súčasne učiteľom, notárom a zvonárom. Do r.1929 škola bola jednotriedkou, hoci už niekoľko rokov počet žiakov prevyšoval hodne číslo 100. Podľa udania správkyne školy p. Oľgy Švehlovej miestna ev.a.v. škola vznikla r.1913.
Počet žiakov v škole v rokoch 1930-1938
Školu navštevovali žiaci katolíckeho vyznania z Dolnej Dubkovej a zo Záriečia.
Prečítajte si tiež: Proces výroby tradičných lukov
Počet žiakov v jednotlivých rokoch:
| Školský rok | I. trieda | II. trieda | III. trieda |
|---|---|---|---|
| 1930/31 | 73 | 55 | |
| 1931/32 | 76 | 72 | |
| 1932/33 | 88 | 73 | |
| 1933/34 | 74 | 71 | |
| 1934/35 | 81 | 74 | |
| 1935/36 | 75 | 86 | |
| 1936/37 | 45 | 50 | 53 |
| 1937/38 | 52 | 51 | 38 |
Židia v obci Lúky
V obci okrem katolíckeho kostola je aj veľký kostol židovský. Stojí od r.1872. Predtým na jeho mieste stál kostol menší, drevený. Židia na Lúkach mali aj svoju školu, založenú asi v r.1872. Cez prevrat zanikla pre nedostatok žiactva. Židovské deti z Lúk chodia teraz do miestnej rímsko katolíckej školy. Lúky majú tri cintoríny: rímsko katolícky (najstarší) na úpätí Kňažej, evanjelický a židovský.
Vodstvo a pôda
Na juhovýchodnej strane obce tečie potok Biela voda, prameniaci na Čertove. Potok nie je hlboký, ale počas dažďov vzrastie na dravú rieku. Pôda nášho chotára pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Na rovine je dosť úrodná, menej na stráňach kde je hodne štrku. Všetka zem u nás je nános.
V r. 1882 mali Lúky ornej pôdy 607 kat. jutár 972 kvadrátnych siah, záhrad 6 k.j. 673 kv.s., Lúk 41 k.j. 263 kv.s., pasienkov421 k.j. 700 kv.s., hôr 166k.j. 110kv.s. a neplodnej zeme 81 k.j. 1065 kv.s. Spolu 1327 k.j. 1580 kv.s. V r. 1930 podľa štátneho štatistického výkazu ornej pôdy 5849 kat.jutár, lúk 459 kat. jutár, záhrad 87 kat.jutár, pasienkov 4043 kat.jutár, hôr 2431 kat.jutár, vodnej plochy 02 kat.jutár, zastavanej plochy 172 kat.jutár, neplodnej pôdy 84 kat. jutár.
Obyvateľstvo
R.1913 mali Lúky 168 domov, 718 duší. Podľa sčítania z r.1919 bol tento stav 139 domov, 555 obyvateľov (229 mužských a 326 ženských). Podľa sčítania ľudu z r.1930 bolo na Lúkach 198 domov, 783 obyvateľov. Obyvatelia sú skoro všetci robotníci, roľníkov je málo. Dobrý úžitok dáva obyvateľstvu hovädzí dobytok, ktorého tu chovajú hodne. Väčšina mlieka sa spracuje v družstevnej mliekárni, založenej v rokoch poprevratových.
Prečítajte si tiež: Maďarský luk krok za krokom
Kroje
Občania nosievali pestré kroje. Ženy nosia ešte doteraz zubáče, riasnaté punčochy, vyšívané papuče, rukávce, biele plachty a v zime kožuchy. Chlapi tmavé súkenné nohavice, kapce (papuče), vyšívané vesty s gombíkmi a široké klobúky. Ale kroj pomaly zanechávali. Ženy sú konzervatívnejšie. Ale aj u nich je to neraz oblek len sviatočný.
Hory
Hôr u nás nie je veľa, ale viac ako pred 50 rokmi. Tak v r.1882 ich bolo 166 kat. jutár, r.1930 už 2431 kat.jutár. Hlavným produktom lesov je drevo, pochádzajúce z hlavnej ťažby, medziťažby, čiže paberkov v mladších porastoch. Mnoho škodí našim lesom zhrabávanie a odnášaníe lístia v jeseni, ktoré sa používa na podstielanie hovädziemu dobytku. Vedľajšiu ťažbu lesa poskytujú huby, jahody, maliny a iné lesné plodiny, ktoré sú predmetom zbierania okolného obyvateľstva.