Lov lukom je téma, ktorá v slovenskom poľovníctve vyvoláva diskusie. Aj keď najzásadnejšie legislatívne zmeny za posledné roky, ktoré sa týkajú zbraní, sú v účinnosti už niekoľko mesiacov (od 1.2.2022), stále mnoho ľudí o zásadných zmenách nevie, nerozumie im alebo podľahlo rôznym dezinformáciám.
Legislatíva a Definície
Presné informácie nájdete v Zákone č. 190/2003 Z. z. (o strelných zbraniach a strelive). Veľa užitočných informácií nájdete aj v blogoch na našom webe. Obráťte sa aj na mieste príslušné oddelenie zbraní podľa miesta vášho bydliska.
Pri kladení otázok policajtom je potrebné používať zákonné pojmy. Ak teda máte na mysli plynovú pištoľ alebo revolver, ktorý strieľa poplašné alebo slzotvorné strelivo, tak sa musíte pýtať policajtov na expanzné zbrane. Pojem plynová zbraň v zákone predstavuje vzduchovú zbraň. Policajt vás teda môže nesprávne pochopiť, a preto nemusíte dostať správnu odpoveď a vzájomne sa s policajtom uvediete do omylu. Na nákup expanznej zbrane (ľudovo aj plynová pištoľ alebo revolver, skrátene plynovka) je potrebný zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup.
Zbrane kategórie D a evidencia
Takýmito zbraňami sú originálne (novovyrobené) expanzné zbrane (ľudovo nazývané aj plynovky), originálne (novovyrobené) flobertky s energiou strely do 7.5 J, niektoré znehodnotené zbrane a zbrane skonštruované na princípe perkusného, kresadlového, kolieskového alebo tlejákového zámkového systému, okrem opakovacích palných zbraní skonštruovaných na princípe perkusného zámkového systému (zbraň kat. C - potrebný zbrojný preukaz).
Uvedené zbrane nie je možné zakúpiť na diaľku, napr. Na nákup vyššie uvedených zbraní potrebujete buď zbrojný preukaz, alebo ak zbrojný preukaz nemáte, tak tzv. povolenie na nákup. Žiadosť o vydanie povolenia sa podáva na miestne príslušnom policajnom oddelení zbraní podľa miesta vášho bydliska. Do žiadosti už uvádzate konkrétny model zbrane, ktorý sa chystáte si zakúpiť. Ak Vám je vydané povolenie na nákup, má platnosť 6 mesiacov a môžete si ísť zakúpiť do kamennej predajne model zbrane uvedený v povolení. Po zakúpení zbrane je potrebné vrátiť sa do 7 dní na policajné oddelenie a zbraň zaevidovať. O zaevidovaní zbrane dostanete potvrdenie, resp. vám bude vydaný preukaz zbrane.
Prečítajte si tiež: Zbrojný zákon ČR a jeho preklad do slovenčiny
Vydanie povolenia a zaevidovanie zbrane je spoplatnené správnym poplatkom.
Zapožičiavanie zbraní
Takéto zbrane môžete zapožičať, alebo prenajať len osobe staršej ako 18 rokov, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. V takom prípade máte povinnosť vlastníctvo, resp. držanie takejto zbrane ohlásiť v tzv. prechodnej lehote, a to najneskôr do 31.1.2023.
Štartovacie zbrane
Štartovacia pištoľ alebo revolver na náboje v kal. 6 mm (Short Blank) je podľa zákona expanznou zbraňou. Na nákup teda potrebujete zbrojný preukaz alebo povolenie na nákup. Ak ste nadobudli štartovaciu zbraň pred účinnosťou novely, musíte jej vlastníctvo, resp.
Prerobené zbrane
Ak ste vlastníkom zbrane, ktorá bola upravená zo zbrane kat. A / B / C (ľudovo nazývané ako ostré zbrane), tak sa vás týkajú zásadné zmeny, najmä ak ste doteraz neboli držiteľom zbrojného preukazu. Je úplne jedno, či bola zbraň prerobená napr. na expanznú, na flobertku alebo na perkusnú zbraň. Všetky takéto prerobené zbrane sa vracajú späť do kategórie, do ktorej patrili pred úpravou.
Ak teda máte napr. expanznú samočinnú útočnú pušku SA VZ 58, presúva sa z kat. D späť do kat. A. Ak máte napr. flobertku model JW-15 s energiou strely do 7.5 Joula, tá sa presúva z kat. D do kat. C. Na ďalšie držanie takýchto zbraní je teda potrebný zbrojný preukaz a ohlásenie týchto zbraní na polícii. Nakoľko problematika nových pravidiel pre prerobené zbrane môže byť pre mnohých komplikovaná a nezrozumiteľná, odporúčame konkrétne prípady konzultovať s miestne príslušnými policajnými oddeleniami zbraní.
Prečítajte si tiež: Legislatíva pre laserové zameriavače
Argumenty pre a proti lovu lukom
Argumentom proti lovu lukom je trápenie zveri. Popritom opak je pravdou. Luky sa svojou účinnosťou priblížili k účinnosti palných zbraní. Zver je usmrtená vďaka silnému krvácaniu, alebo vďaka zlyhaniu dýchania. Luk má čistý rez, v tejto súvislosti sa nedá hovoriť o prevahe guľovej strely. Šíp z luku je asi 3x pomalší ako zvuk. Až 80% zveri je ulovených na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Jedná sa o vzdialenosť, na ktorú zodpovedný lovec už nevystrelí.
Lov lukom priniesol to, čo doteraz v poľovníctve márne hľadali, zblíženie človeka a prírody. Je umením priblížiť sa ku zveri. Používali na lov pušky.
Chránené územia a ich vplyv na rozvoj obcí
Ministerstvo životného prostredia chce do zoznamu chránených území európskeho významu zaradiť lokality z celého Slovenska. Patria medzi ne aj Beskydské a Javornícke lúky na Kysuciach. Medzi vlastníkmi parciel, ktoré by mali prejsť do druhého či štvrtého stupňa ochrany prírody, sa však zdvihol odpor.
Územia vzácnych lúk a biotopov by mali na Kysuciach zabrať okolo tritisíc hektárov v katastroch osemnástich obcí. Starostovia Kysúc namietajú, že je to veľa a ochrana územia zabráni ďalšiemu rozvoju obcí. Podľa nich niektoré hornaté dediny nemajú veľa možností, kam sa rozširovať a život sa posúva do kopcov.
Ochranári dôvodia, že vyhlásiť nové chránené územia sme sa zaviazali Európskej únii. Slovensko so zaradením už teraz mešká, za čo nám hrozí až žaloba na Súdnom dvore EÚ a sankcie.
Prečítajte si tiež: Krátke zbrane a zákon
Obmedzenia a dôsledky
Podľa starostov chránené územie tak, ako je navrhnuté, nikto s nimi neprerokoval, a preto je v niektorých častiach v rozpore s územnými plánmi či programom rozvoja obcí. V Skalitom, susednej obci s Poľskou republikou, by navrhnuté chránené lokality Natura 2000 zabrali skoro 40 % územia obce.
Chránenými sa majú stať mnohé súkromné pozemky a rozvojové oblasti, medzi nimi aj stavebné parcely: „Územný plán vám umožňuje stavať, pozemok ste kúpili za drahé peniaze, ale úradník povie, že to bude chránené územie. Vy tam nebudete môcť bez povolenia ani zabiť kolík do zeme a už nikdy stavať. Jediné, čo budete môcť robiť, je pokosiť len možno dvakrát za rok vo vymedzenom čase a aj to len tradičným spôsobom, teda kosou. A za pozemky budete musieť naďalej platiť dane,“ hovorí Jozef Cech, starosta obce Skalité.
V návrhu sú aj lokality, ktoré sú územným plánom určené na rekreáciu a pre rozvoj cezhraničného turistického ruchu. Obec Skalité má riadne schválený územný plán aj so súhlasom všetkých dotknutých inštitúcií, teda aj štátnej ochrany prírody, kde sa počíta s rozvojom územia bývalého lyžiarskeho strediska na rozvoj turistického ruchu. Po novom by aj pod vlekmi malo byť chránené územie.
Skalité s potenciálnymi investormi rokuje o obnovení lyžiarskeho strediska a aj na poľskej strane má v tejto lokalite vyrásť lyžiarske centrum.
„S naším strediskom priamo susedí časť poľskej obce Zvardoň, ktorú momentálne pripravuje nový investor na výstavbu nového strediska cestovného ruchu. Keď tam príde turista, k nám to má len kúsok. Bude to priamo na hranici s naším územím, aj preto je dôležité využiť tento potenciál a naše stredisko obnoviť. Všetci sme za ochranu prírody, ale nemôžeme robiť z celého územia obcí chránenú rezerváciu a nenechať obciam možnosť rozvíjať sa,“ ukazuje Cech na mape lokality, kde sú vleky.
Riešenia a kompenzácie
Ján Korňan, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Kysuce, k lokalitám v rozpore s územným plánom podotýka, že spracovaním množstva dát návrh nemusí byť dokonalý. Ľuďom sa nepáči, že ak ich pozemky zaradia do chránených území európskeho významu, na každý úkon budú musieť žiadať povolenie od okresného úradu.
Slovenská republika sa vstupom do Európskej únie zaviazala plniť požiadavky, ktoré sa týkajú ochrany prírody. Jedna z nich je aj vybudovanie sústavy chránených území európskeho významu podľa kritérií Európskej únie.
Územie na Kysuciach vytypovali miestni ochranári na základe terénnych mapovaní, návrh zaznačili na parcely. „Snažili sme sa eliminovať strety záujmov, ale môžu tam byť aj územia, kde obce do budúcna plánujú nejaké aktivity, práve o tých sme mali hovoriť na prerokovaní. Mali sme predstaviť návrh a ľudia sa mali písomne vyjadriť, kde sú strety záujmov. Kým sa územie nevyhlási, hranice sa dajú ďalej korigovať,“ hovorí Ján Korňan, riaditeľ CHKO.
Do druhého a štvrtého stupňa ochrany prírody by malo prejsť takmer tritisíc hektárov. Štvrtý stupeň, v ktorom platí viac obmedzení, tvorí len 1,31 % z územia. Patrí tam napríklad unikátne vresovisko v katastri obce Krásno nad Kysucou.
Ochranári tvrdia, že rozvoju obcí brániť nechcú: „Práve naopak, chceme, aby mali územia prioritnú ochranu a aby boli dotačne zvýhodňované,“ vraví šéf kysuckých ochranárov.
Ak by užívateľov alebo obhospodarovateľov znevýhodňovali, mali by dostať dotácie. „Naším cieľom a úmyslom je, aby sa tam správnym spôsobom hospodárilo a aby ľudia na to dostali dotácie. Ak by sa nehospodárilo, krajina zarastie a biotop zmizne,“ vraví Korňan.
Ak by niekto chcel stavať v biotopoch, ochranári by to museli posúdiť a neodporučili by to.
Programy starostlivosti a dotácie
Milan Ovseník, predseda Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska, hovorí, že ministerstvo ľuďom zatiaľ žiadne dotácie nepredstavilo. Podľa neho sa na územiach nedá hovoriť len o druhom a štvrtom stupni ochrany, pretože v území európskeho významu národné stupne ochrany neplatia, ale budú platiť opatrenia programov starostlivosti.
Ovseník kritizuje aj spôsob, ktorý ministerstvo zvolilo. Opatrenia, ktoré budú v programe starostlivosti, vlastníci zatiaľ nepoznajú a bude ich schvaľovať vláda, ktorá na to ich súhlas nepotrebuje.
Podľa ministerstva programy starostlivosti spresňujú opatrenia v danej lokalite, ale stupeň ochrany sa nimi nezvyšuje. Podľa nich aj tieto programy starostlivosti musia ochranári vlastníkom oznámiť a prerokovať s nimi pripomienky, ktoré by k návrhom mali.
Ministerstvo ďalej spresňuje, že ak sa po vyhlásení chráneného územia vlastníkovi skomplikuje možnosť obhospodarovať územie, náhrada za toto obmedzenie mu vyplýva priamo zo zákona. Nesúvisí však s vyhlásením programu starostlivosti, náhradu si človek môže uplatniť už pred schválením programu starostlivosti - teda už po vyhlásení územia za chránené.
O dotáciách za obmedzovanie vlastníkov sa ešte len rozhodne. „O nastavení podpory novej spoločnej poľnohospodárskej politiky na nadchádzajúce obdobie 2021 - 2027 Slovensko rokuje s Európskou komisiou a Slovenskou republikou,“ informoval Michal Cákoci z tlačového odboru ministerstva životného prostredia.
Dotácie za obhospodarovanie chránených lokalít však bude zabezpečovať ministerstvo pôdohospodárstva.
Podmienkou by malo byť, aby sa dotácie mohli čerpať aj na lokality v nižších stupňoch ochrany vrátane 2. stupňa území európskeho významu. „Ministerstvo životného prostredia pripravilo návrh na takéto schémy v rámci Slovenska a bude presadzovať ich zahrnutie do slovenského systému podpory pre obhospodarovateľov tak, ako je to štandardné aj v iných krajinách EÚ.“
Ministerstvá rokujú aj o operačnom programe Slovensko - ktorého súčasťou sú aj opatrenia v chránených územiach.