Jedna z najúspešnejších slovenských biatlonistiek v histórii Soňa Mihoková definitívne končí so svojou športovou kariérou.
V piatok sa v Národnom športovom centre v Bratislave s ňou ako pretekárkou rozlúčili riaditeľ odboru športu na Ministerstve školstva Slovenskej republiky Anton Novosad, predseda Slovenského olympijského výboru František Chmelár a prezident Slovenského zväzu biatlonu Juraj Sanitra. Riaditeľ Národného športového centra Miroslav Skorka jej v slávnostnom príhovore poďakoval za dlhoročnú úspešnú reprezentáciu a odovzdal jej ďakovný list a pamätný dar.
35-ročná (nar. 11. novembra 1971) Soňa Mihoková pre agentúru SITA povedala: "Roky sa zastaviť nedajú, myslím si, že bol najvyšší čas ukončiť túto etapu. Mám už iné priority ako biatlon. Chcem si založiť rodinu, to sa nedá odkladať donekonečna."
Zatiaľ o svojej ďalšej budúcnosti nemá žiadnu víziu. "Uvidím, zatiaľ nemám žiadnu predstavu o tom, čo by som mohla robiť. Ponúkla som svoje skúsenosti vedeniu Slovenského biatlonového zväzu, ale nejaké nadšenie som u nich nevidela. Teraz sa asi prihlásim na úrade práce ako nezamestnaná a potom uvidím. Celý život som robila iba biatlon, nedá sa zo dňa na deň vhupnúť do niečoho nového," pokračovala rodáčka z Liptovského Hrádku.
Soňa Mihoková štyrikrát vyhrala v ankete Kráľ biatlonovej stopy, v roku 1995 bola ôsmou najúspešnejšou športovkyňou Slovenska, o tri roky neskôr obsadila v ankete Športovec roka dokonca piate miesto. Zúčastnila sa na štyroch zimných olympiádach a na jedenástich majstrovstvách sveta. Vo Svetovom pohári štartovala bez prestávky od sezóny 1993/94.
Prečítajte si tiež: Slovenská lyžiarska hviezda
Na zimných olympijských hrách skončila dvakrát štvrtá, raz piata, z majstrovstiev sveta si priviezla tri štvrté miesta, jedno piate a jedno šieste. Vo Svetovom pohári si dvakrát vychutnávala pohľad z pódia, raz dokonca z najvyššieho, keď v sezóne 1995/96 vyhrala rýchlostné preteky v rakúskom Hochfilzene. Jej najlepším konečným umiestnením v bojoch o krištáľový glóbus bolo 14. miesto zo sezóny 1994/95. V roku 2000 bola členkou víťaznej štafety na majstrovstvách Európy v poľskom Zakopanom. Okrem toho má vo svojej zbierke z kontinentálnych šampionátov dve striebra a jeden bronz.
"Už na tohtoročných majstrovstvách Európy v Bulharsku som vedela, že sú to moje posledné preteky v kariére. Vtedy som si to ešte tak neuvedomovala. Dalo by sa povedať, že už som s tým bola dlhší čas zmierená. To všetko sa na mňa zvalilo azda až dnes, keď mi v Národnom športovom centre ďakovali a ja som si naplno uvedomila, že je naozaj koniec. Na tie dlhé roky pri biatlone však budem spomínať v dobrom," zakončila Soňa Mihoková. SOV jej v roku 2003 udelil ocenenie Bronzové kruhy Slovenského olympijského výboru.
Trénersko-metodická komisia Slovenského zväzu biatlonu (TMK SZB) schválila nomináciu slovenských reprezentantov na decembrové preteky Svetového pohára a Európskeho pohára. Vo švédskom Östersunde na pretekoch 1. kola SP 2006/2007 sa predstavia medzi mužmi Marek Matiaško, Pavol Hurajt, Dušan Šimočko a Pavol Novák, v kategórii žien sa na štart postavia Soňa Mihoková, Zuzana Hasillová, Ľubomíra Kalinová a Petra Slezáková.
Nominácia pre 1. a 2. kolo SP - Östersund (Švéd.) a Hochfilzen (Rak.):
- muži: Marek Matiaško, Pavol Hurajt, Dušan Šimočko, Pavol Novák
- ženy: Soňa Mihoková, Zuzana Hasillová, Ľubomíra Kalinová, Petra Slezáková
Slovenská ženská biatlonová štafeta v zložení Ema Kapustová, Paulína Bátovská Fialková, Zuzana Remeňová a Mária Remeňová obsadila v štafete na 4x6 km v Kontiolahti 7. miesto. Slovenskú štafetu priviedla do cieľa na 7. mieste Mária Remeňová.
Prečítajte si tiež: Vlhovej návrat po zranení
Zuzana Mihóková garancia istá , na sto pro nie ✌️.
Prečítajte si tiež: Jej úspechy v lyžovaní